Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.

Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry,  každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov.  Tento rok  sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.

Pavol  Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.

V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.

V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).

Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.