Historické pamiatky (42)
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pozýva na prezentáciu jeho novej knihy pod názvom Osudy sôch/Szoborsorsaink. Autor knihy pozýva všetkých milovníkov histórie a vlastivedy na putovanie časom, v rámci ktorého môžu spoznať pamätné miesta, symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945 a ich nelichotivý zvrátený osud. Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Monografia, ktorá má 450 strán a je ilustrovaná takmer tisíckou fotografií, vyrozpráva príbehy takmer stovky verejných sôch, reliéfov, pamätných tabúľ a ďalších pamätných znakov.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) M. Mikitová
Koncom minulého týždňa, v dňoch 30. a 31. augusta a 1. septembra 2018 gemerská Gotická cesta ožila mimoriadnym ruchom a zažila nielen zvýšenú pozornosť, ale aj zaslúženú úctu k historickému kultúrnemu dedičstvu zo strany vedeckých profesionálnych pracovníkov a mnohých ďalších záujemcov. Občianske združenie Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR usporiadalo významnú konferenciu Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, ktorá bola zameraná najmä na popis reštaurátorských prác, obnovu a konzervovanie umeleckej výmaľby a na výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu v stredovekých gotických kostoloch horného Gemera a Gemera-Malohontu.
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
Viac...
Nová prezentácia poľnej šachtovej pece
Napísal(a) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
V katastri obce Gemerský Sad, časť Nováčany, okres Rožňava, sa v roku 1982 archeológom podarilo lokalizovať presnú polohu zaniknutej stredovekej osady Somkút. Archeologickou činnosťou odkryli poľné šachtové pece, ktorých vnútorný priestor mal hruškovitý tvar a bol veľmi kvalitne vymazaný so žiaruvzdornou hlinou. Predpokladá sa vzhľadom na veľkosť a na prostredie kde boli nájdené, že mali svoju úlohu vo výrobnom procese. Charakteristickými nálezmi vo výplni spodnej časti objektu boli hlinené dýzne, ktoré slúžili k vháňaniu vzduchu do pecí.
Zaujal nás projekt obnovy historického kina v Železníku
Napísal(a) HPS
V roku 2017 sa naše občianske združenie Skryté poklady Slovenska výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (v bývalom okrese Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
Unikátna pamiatka na Gemeri ožije vďaka dobrovoľníkom
Napísal(a) Vlado Ondrejovič
Ranogotický kostolík v Henckovciach je roky nevyužívaná, chátrajúca stavba. Pritom predstavuje cennú kultúrnu pamiatku, súčasť Gotickej cesty, súboru stredovekých kostolíkov, tvoriacich súvislú turistickú trasu. Toto leto sa spájajú študenti a nadšenci s odborníkmi z občianskeho združenia Gotická cesta, aby spoločne pripravili projekt Sedem strážcov. Aktivity v kostole prebiehajú od pondelka 14. augusta a trvajú až do soboty 19. augusta, dobrovoľníkov môžete zastihnúť priamo v kostole v čase 8.00-13.00 hod. Podstatou aktivít je týždenná práca v kostolíku, skladajúca sa z jeho oživenia a plánovania stratégií jeho ďalšieho využitia.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-