Múzeá (729)
ZOO – preťažená Noemova archa v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Stredoslovenské múzeum
Vernisáž výstavy „ZOO – preťažená Noemova archa“ sa uskutoční 6. júna 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava, ktorú pripravilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, predstaví návštevníkom viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú ich históriu, či skryté zákulisie. Výstava potrvá do 15. septembra 2018. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zoologická záhrada patrí v súčasnosti k najpopulárnejším kultúrnym inštitúciám na svete. Aj napriek tomu, že sa postoj ľudí k jej existencii počas stáročí neustále menil, i dnes sa ozývajú hlasy, ktoré vnímajú mreže skôr ako symbol väzenia a utrpenia, než ako jediné možné útočisko mnohých jej obyvateľov pred úplným vyhynutím.
Záujem verejnosti o každoročné podujatie Noc múzeí a galérií sa opäť potvrdil
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Aj Banícke múzeum v Rožňave bolo medzi takmer šesťdesiatkou múzeí a galérií na Slovensku, ktoré sa zapojili do každoročne organizovaného medzinárodného podujatia Noc múzeí a galérií 2018. Toto podujatie sa začalo v piatok 18. mája 2018 už tradičným Andrássyho dňom III., tentoraz zameraným na dopravu. Deti materských a základných škôl začali prichádzať hneď od skorého rána. Pracovníci múzea ich previedli všetkými expozíciami v areáli Zážitkového centra Sentinel vrátane novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera. Veľký záujem bol aj o prednášky venované téme historických vozidiel. Tí, ktorí bažili po väčšom množstve vedomostí, sa zastavili pri stánku s knihami a časopismi o doprave, alebo si prezreli dobové fotografie historických automobilov.
Gemersko-malohontské múzeum pozýva na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav 18. mája
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pozýva v piatok 18. mája 2018 na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav. 18. máj je medzi múzejníkmi známy ako Medzinárodný deň múzeí, a to od roku 1977. V tento deň múzeá na celom svete oslavujú svoju existenciu a prostredníctvom rôznych aktivít upozorňujú na význam pamäťových inštitúcií a organizácií v našej spoločnosti. V tento deň (18. 5.) návštevníci Gemersko-malohontského múzea nemusia platiť vstupné. Bezplatne si môžu pozrieť stále expozície múzea a aktuálne výstavy, v čase od 8.00 do 16.00 hod. V stálej vlastivednej expozícii múzea môžu vidieť ako predmet mesiaca máj monografiu baníctva regiónu Gemer-Malohont z roku 1907 a v expozícii venovanej
Noc múzeí a galérií 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum otvorí svoje brány aj tento rok v rámci XIV. ročníka podujatia Noc múzeí a galérií, a to v sobotu 19. mája 2018. Od 18.00 hod. až do neskorej noci si budú môcť návštevníci pozrieť zaujímavý program zameraný na vojenskú techniku, zbrane, statické vybavenie či iné zaujímavosti z vojenskej histórie v podaní KVH Anthropoid z Mýta pod Ďumbierom. Nebudú chýbať ani osobné stretnutia so zaujímavými osobnosťami regiónu (maliar Roland Neupauer, keramička Danka Bakšová). Program je obohatený aj o ukážky práce starých počítačov a pútavé prednášky na rôzne témy. Tak ako po iné roky, aj teraz budú počas podujatia návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Príďte si pozrieť múzeum v noci, ktoré vtedy žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Už tradične aj tento rok sa Banícke múzeum v Rožňave ako kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja zapojí do celosvetovo organizovaného podujatia Noc múzeí a galérií. Jeho snahou bude návštevníkom za zvýhodnené vstupné ukázať, že múzeum v noci žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou. Aj interaktívne prvky novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera sa návštevníkom predstavia v inom duchu. Noc múzeí a galérií 2018 sa v Baníckom múzeu v Rožňave začína už v piatok 18.05.2018 celodenným podujatím Andrássyho deň III. pre deti materských a základných škôl, a pre rodiny s deťmi. Od rána až do večera (v čase 9:00-17:00 hod.) v areáli Zážitkového centra Sentinel bude pre deti pripravená bohatá ponuka aktivít na tému doprava, prostredníctvom
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na máj 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 19. mája 2018 sa všetci môžu tešiť na nočnú prehliadku priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Už po štrnástykrát budú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín, a to v rámci európsky známeho podujatia Noc múzeí a galérií. Kým príde dlho očakávaná noc, všetkých pozývame na vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ v piatok 4. mája o 12.30 hod. a „Spomienka muránskej kameniny“ v utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. Predmetom mesiaca bude monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 zahájilo turistickú sezónu, v rámci ktorej návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00 hod.
Srdce Zážitkového centra Sentinel v Rožňave sa otvára návštevníkom
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do novootvorenej Expozície baníctva a hutníctva Gemera v areáli Zážitkového centra Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Slávnostné otvorenie expozície pre pozvaných hostí pod záštitou predsedu KSK, Ing. Rastislava Trnku sa uskutoční 2. mája 2018, v stredu, o 9,00 hod. Návštevník múzea má možnosť prísť do kontaktu s modernou a interaktívnou expozíciou v zrekonštruovaných priestoroch múzea, ktorá prezentuje historické fakty a jednotlivé exponáty za pomoci využitia nových technológií. Autori expozície samotnú expozíciu naplánovali a unikátne zbierky ústrednej témy baníctva a hutníctva Gemera spracovali pomocou nových metód prezentácie tak, aby návštevníkovi ponúkli okrem informácií aj komplexný zážitok z návštevy múzea.
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907 venujúca sa dejinám a súčasnosti baníctva v regióne. Vystavená bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote od 2. do 31. mája 2018. Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Župa Borsod sa nachádzala na území dnešného Maďarska (oblasť miest Miskolc, Ózd a Kazinczbarcika), na severe susedila so župou Gemer. Knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku. Z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. Kniha bola vytlačená v Banskej Štiavnici v roku 1907. Písaná je v maďarskom jazyku.
Kálmán Tichy a múzeum – prednáška v rámci celoročného podujatia Rok Kálmána Tichyho
Napísal(a) Sylvia Holečková
V poradí tretia prednáška z cyklu prednášok venovaných životu a dielu K. Tichyho – Kálmán Tichy a múzeum sa 12. apríla 2018 uskutočnila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Prednášajúca Sylvia Holečková priblížila prítomným osobu K. Tichyho ako zanieteného muzeológa a prostredníctvom svojej prednášky poskytla prierez jeho bohatej a aktívnej činnosti, ktorú vyvíjal v oblasti rožňavského múzejníctva. Zároveň prezentovala ukážku predmetov zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sa viažu k jeho osobnosti. K. Tichy bol v rokoch 1924 – 1945 riaditeľom múzea. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave, neskôr, po zlúčení sa dvoch rožňavských múzeí, sa stal
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zorganizovali veľkonočné tvorivé dielne
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa od 5. 3. 2018 do 28. 3. 2018 už tradične organizovali veľkonočné tvorivé dielne pre nahlásené školské skupiny. Záujemcovia si pod vedením pracovníčok galérie mohli vyrobiť svoje veľkonočné ozdoby využitím rôznych techník. Pracovali s filcom, textíliou, papierom a samotným vyfúkaným vajíčkom. Vyrábali z nich veľkonočné zajačiky, ovečky a kuriatka a zdobili voskom kraslice. Samotné dielne začínali prehliadkou aktuálnej výstavy Krehké čaro kraslíc, na ktorej sa oboznámili s rôznymi druhmi kraslíc. Zároveň začala interaktívna debata o význame Veľkej noci a zvykov viažucich sa k tomuto najväčšiemu sviatku kresťanov. Prehliadka výstavy pozvoľne prešla k samotnej aktívnej tvorbe veľkonočných dekorácií, pričom naša debata sa sústredila okrem techniky výroby na symboly Veľkej noci, ktoré siahajú až do predkresťanskej doby.
Viac...
Piate najstaršie múzeum na Slovensku otvára turistickú sezónu
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Do konca apríla 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy „Vesmír očami detí“ a „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Pre milovníkov abstraktného umenia je tu výstava mladého výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“. Novinkou bude výstava historickej výpočtovej techniky „Kremíkové nebo. Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 10. apríla 2018 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Predmetom mesiaca apríl budú štyri zreštaurované staré tlače 17. – 19. storočia z historického knižného fondu múzea.
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca apríl sú štyri zreštaurované staré tlače 17. - 19. storočia z historického knižného fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 3. do 30. apríla 2018. V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 3 000,- eur na realizáciu tretej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je aj hlavným partnerom projektu. Banskobystrický samosprávny kraj kofinancoval projekt z účelových prostriedkov sumou 158,50,- eur. Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie štyroch vybraných starých tlačí z historického knižného fondu múzea, ktoré sú bádateľmi žiadané. Zreštaurovaná bola obsiahla medicínska náuka Daniela Sennerta, doktora medicíny a profesora na Univerzite vo Wittenbergu, vydaná v roku 1611.
Predmetom mesiaca marec v GMM je chochláč severský (Bombycilla garuulus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Počas marcových dní môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vidieť dermoplastický preparát chochláča severského, pre ktorého je Slovensko „teplou krajinou“, kde sa počas tuhých severských zím prichádza k nám zohriať. Tento vystavený jedinec 21. februára 2006 narazil do okna budovy múzea, a to počas silnej invázie chochláčov severských na naše územie. Väčšinou už malé deti vedia, že mnohé druhy vtákov od nás na zimu odlietajú do „teplých krajín“, teda väčšinou do Afriky či Stredomoria. Sú však aj druhy vtákov, pre ktoré je „teplou krajinou“ Slovensko. Jedným z nich je aj chochláč severský.
Programová ponuka GMM na marec 2018 s množstvom výstav
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas marca 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavu „Dieťa a jeho svet“, súčasťou ktorej sú rôzne sprievodné hravé aktivity. Novinkou bude výstava výtvarníka Rolanda Neupauera „Nesúvislosti“ a výstava „Vesmír očami detí“. Predmetom mesiaca marec bude preparát vtáka chochláča severského. V rámci Týždňa slovenských knižníc sa uskutoční beseda s archeológom múzea – PhDr. Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“.
Prvá výstava v roku 2018 bude patriť tvorbe súčasného maliara Mgr. art. Rolanda Neupauera (*1980), pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí. Vernisáž výstavy s názvom
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).