Múzeá (707)
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V mesiaci december sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnili tvorivé dielne s tematikou prípravy na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Deti pod vedením múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej si mohli pripraviť svoje vianočné ozdoby, ktoré si samé navrhli a vyrobili. Pri výrobe vianočných ozdôb sme sa s nimi pozhovárali o význame Vianoc, o rôznorodosti ozdôb, ktoré sa dostávajú nielen na vianočný stromček, ale s ktorými vyzdobíme aj vianočný stôl, okná alebo iné časti bytu.
Výjazdovou tvorivou dielňou ukončili Živé múzeum VI.
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas októbrových dní sme v rámci projektu Živé múzeum VI. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave usporiadali odborno-vzdelávacie semináre pre pedagógov a zástupcov školských, kultúrno-vzdelávacích a sociálnych inštitúcií. Témou seminárov bolo tradičné valchárstvo a súkenníctvo na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Múzejná písanka patrí k výstave Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Do 30 novembra 2017 si môžu v Rimavskej Sobote návštevníci v priestoroch múzea pozrieť výstavu „Naj...zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorá je venovaná 135. výročiu vzniku múzea. K výstave sme pripravili aj sprievodnú aktivitu pre deti (i dospelých), pre žiakov aj študentov pod názvom „Múzejná písanka“. Prostredníctvom tejto aktivity sa návštevník môže zabaviť a kreatívnym spôsobom hlbšie preniknúť do histórie inštitúcie cez vystavené zbierkové predmety.
Gemersko - malohontské múzeum je opäť pre verejnosť otvorené
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Od 17. októbra 2017 bolo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom bola výmena starých drevených okien za nové na vnútornej strane budovy múzea. 9. októbra sa začalo so stavaním lešenia a 12. októbra s výmenou prvých okien. Okná boli vymenené na chodbách na prízemí a 1. poschodí, a to hlavne z dôvodu úspory na energiách a počas horúcich letných dní by mali nové okná uchrániť priestor od nadmerného prístupu svetla a tepla. 1. poschodie je dlhé roky využívané
Barnabás Holló (1865 – 1917), sochár z Gemera-Malohontu
Napísal(a) Angelika Kolár
Vo štvrtok 9. novembra 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava je poctou sochárskej tvorby tohto významného rodáka regiónu a vzniká pri príležitosti 100. výročia úmrtia sochára.
Obraz troch významných politikov bývalého Československa s optickou ilúziou
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde. Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Obraz vlastnila rodina Alojza Škočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku 1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty
Interaktívny seminár v Rožňave zamerali na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 2. októbra 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave odborno-vzdelávacia aktivita – interaktívny seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníkmi seminára boli pedagógovia materských a základných škôl, záujemcovia z kultúrnych inštitúcií a remeselníckych združení. Jeho cieľom bolo vzdelávať pedagógov a vedúcich remeselníckych dielní v oblasti histórie týchto remesiel ako aj praktického využitia ich odkazu a zručnosti v súčasnosti.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote si aj tento rok pripomenulo "Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD)" zaujímavými podujatiami. Pre návštevníkov sme pripravili novú výstavu pod názvom "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea", ktorá je venovaná 135. výročiu založenia múzea. Výstavu sme sprístupnili slávnostnou vernisážou. Dôstojnú atmosféru dotvorilo vystúpenie harfistky symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Adriany Antalovej.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vyhlasuje súťaž o najkrajší dušičkový veniec
Napísal(a) LOK
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vyhlasuje súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž je určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Vyhodnotenie súťaže bude v Múzeu Prvého slovenského gymnázia. Na žiadneho národovca nemôžeme zabudnúť, a preto najkrajšími dušičkovými vencami a ikebanami si uctíme ich pamiatku na mestskom cintoríne v Revúcej.
Príležitosť spoznať belujské hrnčiarstvo a vyrobiť si aj ukážkové predmety z hrnčiarskej hliny
Napísal(a) Mgr. Tatiana Drímaj Recká, M.A.
V piatok 13. októbra 2017 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia s tvorivou dielňou zameraná na belujské hrnčiarstvo. Podujatie vzniká v spolupráci s manželmi Drímajovcami z Beluje (okres Banská Štiavnica), ktorí sa venujú výskumu pomerne neznámeho, no pozoruhodného typu hrnčiarstva. Podujatie podporila Nadácia Poštovej banky.
Viac...
Predmet mesiaca október - Obuvnícke náradie na výrobu a opravu obuvi
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V mesiaci október priblížime verejnosti predmety, ktoré sú spojené s obuvníckym remeslom (šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá...). V etnografickom fonde múzea sa nachádzajú od roku 1995. Obuvníctvo je remeselná a domáca výroba a oprava obuvi. Vyvinulo sa zo ševcovstva, zaoberajúceho sa spracovaním kože a výrobou jednoduchej obuvi, v 19. storočí. Obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Tomášoviec, Bakty či Kyjatíc si môžete v priestoroch múzea pozrieť od 1. do 31. októbra 2017.
Múzejníci budú skúmať priemyselné dedičstvo na Rožňava Bani
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
V Rožňave budú múzejníci počas najbližších 16 mesiacov skúmať každodenný život v bývalej priemyselnej časti Rožňavy – Rožňava Baňa. Občianske združenie MEDZA, ktoré pôsobí pri Baníckom múzeu v Rožňave, v rámci schváleného projektu „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva“ cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva, bude realizovať výskum každodenného života na Rožňava Bani v období 2. polovice 20. storočia.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2017, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea“, ktorá návštevníkom predstaví históriu múzea od jeho vzniku v roku 1882
Stopätnásť rokov Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902. 115. výročie založenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie sme si pripomenuli v komornej atmosfére v rámci Spomienkového popoludnia 12. septembra 2017, na ktorom sa zúčastnili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga a ďalší pozvaní hostia. Múzeum v rokoch 1902 - 2017 účastníkom priblížil riaditeľ organizácie Mgr. Pavol Lackanič. O Mestskom múzeu v Rožňave, ktoré v meste vzniklo v roku 1912, a ktoré zohralo významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva, porozprávala Sylvia Holečková.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-