Múzeá (729)
PhDr. Alexander Botoš predstaví svoju knihu Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 6. marca 2018 o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s archeológom Alexandrom Botošom, autorom knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“. V prípade zvýšeného záujmu sa beseda zopakuje o 11.00 hod. Vstup na besedu je bezplatný. Účasť je potrebné nahlásiť vopred. Kontaktná osoba – Mgr. Iveta Krnáčová (, 047/5632741 alebo 0910925955).
Počas jarných prázdnin Gemersko-malohontské múzeum ponúka bohatý a hravý program
Napísal(a) Oštrom Mareková
Počas jarných prázdnin, 19. – 23. 2. 2018, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ponúka bohatý a hravý program pre deti, ich rodičov a starých rodičov. Pripravená je prehliadka troch výstav, v rámci ktorých môžu návštevníci využiť najrôznejšie aktivity plné zábavy i poučenia. Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv. Ako detský svet fungoval v minulosti spoznáte na výstave „Dieťa a jeho svet“, kde okrem iného uvidíte najrôznejšie detské hračky, odev a i detský nábytok. A niektoré hračky si deti môžu aj vyskúšať.
Metodický deň v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnil metodický deň regionálnej výchovy pre učiteľov prvého stupňa ZŠ Ul. pionierov 1 v Rožňave. Výuka regionálnej výchovy sa na školách stáva čoraz väčšou prioritou, a preto medzi múzeom a školami, resp. pedagógmi, rastie aj záujem o tento typ spolupráce. Tentokrát sme pripravili pre pedagógov špeciálny program, ktorý sa viazal jednak na banícke tradície mesta, ako aj na tradície gemerského vidieckeho života. Tieto dva segmenty sú totiž vo výchove regionálneho povedomia viac než určujúce. Metodický deň pozostával z teoretickej a praktickej časti, ktoré pripravila a viedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Rok 2017 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2017 spolu 13 835 návštevníkov. Oproti roku 2016 je to mierny pokles. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 3 883, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali aj v iných bežných mesiacoch (marec, august, september), v júni to bolo až 1 930 návštevníkov. V mesiaci október bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2017 múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy ako napríklad potápačská technika, vtáky gemerskej pahorkatiny, fajky a fajčiarske potreby, život ľudí odvlečených do lágrov po druhej svetovej vojne,
Čo si môžu vo februári 2018 návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pozrieť
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas februára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy – „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“, „Žijem na strome a je mi dobre“, „Dieťa a jeho svet“, v rámci ktorých sú pripravené rôzne sprievodné hravé aktivity. Predmetom mesiaca február bude potápačský oblek československej produkcie z roku 1952, ktorý je súčasťou bohatej a unikátnej zbierky potápačskej techniky a výstroje. Dnešné deti si len ťažko vedia predstaviť ako sa v minulosti vychovávali deti, čo nosili oblečené a s akými hračkami sa hrali. Obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry
Predmet mesiaca február: Unikátny potápačský oblek MICHELIN – FATRA
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Predmetom mesiaca február v GMM v Rimavskej Sobote je suchý potápačský oblek československej produkcie od výrobcu FATRA Napajedla (dnes Česká republika), pochádzajúci z roku 1952. Jeho súčasťou je tiež kukla. Farba obleku je maskáčovej štvorkombinácie: zelená, svetlokávová, sivá a hnedá. Vo viacerých smeroch ide o unikátny zbierkový predmet. Je to jeden z dvoch zachovalých oblekov tohto typu používaných už v roku 1954 pri speleopotápačskom prieskume Ing. Viliamom Rozložníkom v Slovenskom krase. Tieto vodotesné obleky, s označením MICHELIN, boli začiatkom 50. rokov 20. storočia pre potreby ženistov Československej ľudovej armády vyrobené z materiálu získaného priamo od významnej francúzskej gumárenskej firmy MICHELIN.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na január 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Počas januára 2018 si návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu pozrieť výstavy: „Malenkij robot“ (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov., Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu, Žijem na strome a je mi dobre, Dieťa a jeho svet.
Drumble z hradov Širkovce – Kapla a Hodejov ako predmet mesiaca január 2018
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci „Predmetu mesiaca január“ predstaví drumble z obdobia 15. – 16. storočia, objavené počas archeologických výskumov na hrade Širkovce - Kapla a Hodejov. Vystavené budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. januára 2018.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V mesiaci december sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnili tvorivé dielne s tematikou prípravy na najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Deti pod vedením múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej si mohli pripraviť svoje vianočné ozdoby, ktoré si samé navrhli a vyrobili. Pri výrobe vianočných ozdôb sme sa s nimi pozhovárali o význame Vianoc, o rôznorodosti ozdôb, ktoré sa dostávajú nielen na vianočný stromček, ale s ktorými vyzdobíme aj vianočný stôl, okná alebo iné časti bytu.
Výjazdovou tvorivou dielňou ukončili Živé múzeum VI.
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas októbrových dní sme v rámci projektu Živé múzeum VI. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave usporiadali odborno-vzdelávacie semináre pre pedagógov a zástupcov školských, kultúrno-vzdelávacích a sociálnych inštitúcií. Témou seminárov bolo tradičné valchárstvo a súkenníctvo na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Viac...
Múzejná písanka patrí k výstave Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Do 30 novembra 2017 si môžu v Rimavskej Sobote návštevníci v priestoroch múzea pozrieť výstavu „Naj...zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorá je venovaná 135. výročiu vzniku múzea. K výstave sme pripravili aj sprievodnú aktivitu pre deti (i dospelých), pre žiakov aj študentov pod názvom „Múzejná písanka“. Prostredníctvom tejto aktivity sa návštevník môže zabaviť a kreatívnym spôsobom hlbšie preniknúť do histórie inštitúcie cez vystavené zbierkové predmety.
Gemersko - malohontské múzeum je opäť pre verejnosť otvorené
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Od 17. októbra 2017 bolo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom bola výmena starých drevených okien za nové na vnútornej strane budovy múzea. 9. októbra sa začalo so stavaním lešenia a 12. októbra s výmenou prvých okien. Okná boli vymenené na chodbách na prízemí a 1. poschodí, a to hlavne z dôvodu úspory na energiách a počas horúcich letných dní by mali nové okná uchrániť priestor od nadmerného prístupu svetla a tepla. 1. poschodie je dlhé roky využívané
Barnabás Holló (1865 – 1917), sochár z Gemera-Malohontu
Napísal(a) Angelika Kolár
Vo štvrtok 9. novembra 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava je poctou sochárskej tvorby tohto významného rodáka regiónu a vzniká pri príležitosti 100. výročia úmrtia sochára.
Obraz troch významných politikov bývalého Československa s optickou ilúziou
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde. Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Obraz vlastnila rodina Alojza Škočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku 1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).