Múzeá (707)
"Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaného nábytku v zbierkach BM v Rožňave za podpory FPU
Napísal(a) Martin Kováč
Zbierkový fond národopisu Baníckeho múzea v Rožňave obsahuje takmer 7000 zbierkových predmetov. Z toho asi 1500 kusov je vyrobených z dreva. Väčšina z nich potrebuje akútny zásah reštaurátora či konzervátora. Už niekoľko rokov sa nám nepodarilo vyčleniť finančné prostriedky na konzerváciu týchto zbierkových predmetov. Keďže drevo je materiál, ktorý sa po určitej dobe rýchlo ničí, je viac než potrebné ho reštaurovať, konzervovať a pravidelne udržiavať v takom stave, aby odolávalo čo najdlhšie zubu času.
Tohtoročnú Noc múzeí a galérií privítalo Banícke múzeum v Rožňave aj so Škodou Sentinel, parným valcom a banským vláčikom
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo tohtoročnú Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL.
V sobotu 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutočnil ďalší ročník obľúbeného podujatia Noc múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojilo aj Banícke múzeum v Rožňave.
Trinásty ročník Noci múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote podporilo 548 návštevníkov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostali brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. bol pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostal od riaditeľky múzea darček, obdarovaný boli 3 návštevníci. Podujatie celkovo navštívilo 548 návštevníkov, z toho bolo 238 detí.
V Mestskom múzeu v Jelšave mali Deň otvorených dverí od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
V Mestskom múzeu Jelšava sa 19.05.2017 konalo podujatie Deň otvorených dverí v mestskom múzeu – od kovu cez plechy a plechové zvonce po zvonce jelšavské (Spomienkové podujatie pri príležitosti 50. výročia úmrtia posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša). Našich návštevníkov a hostí sprevádzali postavičky múzejných škriatkov a jelšavská biela pani – pani Pú. Tvorivé dielne sa niesli v duchu kovu, plechu a železa, pretože boli spomienkou na posledného jelšavského zvonkára Ľudovíta Kenyereša.
V rámci Noci múzeí a galérií 20. mája 2017 až do neskorej noci otvárajú verejnosti ich „skryté“ komnaty
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Noc múzeí a galérií 2017 sa uskutoční v sobotu 20. mája 2017 na celom území Slovenska. Aktivity múzeí a galérií sú v tento deň orientované na také činnosti, ktoré počas celého roka zostávajú pred verejnosťou ukryté. V tento deň až do neskorej noci takto otvárajú verejnosti svoje „skryté“ komnaty. V predchádzajúcich dňoch aj na stránke Maj Gemer sme vás informovali, čo pripravujú na uvedený deň niektoré zariadenia aj v regióne Gemera. Slovenské národné múzeum nám poslalo program NMaG,
Pred 105 rokmi bolo v Rožňave založené Mestské múzeum
Napísal(a) Sylvia Holečková
Významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva zohralo Mestské múzeum v Rožňave.
V čase založenia Mestského múzea v Rožňave už pôsobilo v Rožňave Bansko-hutnícke múzeum založené v roku 1902. Budova múzea bola postavená v roku 1905 podľa projektu Alexandra Müllera, riaditeľa rožňavských baní. Objekt je prvou účelovou budovou postavenou pre banské a hutnícke múzejníctvo v strednej Európe. Prvá expozícia s baníckou a hutníckou tematikou a početné mineralogické zbierky v nej boli prvýkrát sprístupnené v roku 1912.
Zvedavosť a záujem o Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej láka mnohé školy, ale aj turistov
Napísal(a) L. Koreňová
Povodeň, ktorá sa v Revúcej stala 29.7. 2016 vážne poškodila práve zrekonštruované Múzeum Prvého slovenského gymnázia a narobila poriadne škody na tomto historicko objekte národnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti Múzeum žije v normálnym životom a svoje brány otvorilo pre všetkých, ktorí sa chcú s ním a jeho históriou oboznámiť. Lucia Koreňová nám k tomuto napísala: "Múzeum Prvého slovenského gymnázia sme pre verejnosť sprístupnili 24. 4. 2017.
Vydanie Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT 12, 2016
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Prináša v nej najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov z iných múzeí, vedeckých a univerzitných pracovísk. Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu, prípadne blízkeho Novohradu.
Po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín.
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostanú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. je pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Banícke múzeum organizuje Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutoční ďalší ročník obľúbeného podujatia Noci múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojí aj Banícke múzeum v Rožňave. Toto jedinečné podujatie organizované pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí (17. máj) začne v Baníckom múzeu v Rožňave už v utorok, 16. mája 2017 o 16:30 hod. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, slávnostnou vernisážou sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887 - 1946).
Viac...
Z histórie ševcovského a čižmárskeho remesla v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v meste Rožňava bolo počas mnohých stáročí baníctvo. Už v 17. storočí patrilo mesto Rožňava medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku.
Najstaršie remeslá a cechy v Rožňave vznikali ako obslužné združenia pre banícku činnosť. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci (obuvníci),
Z histórie obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach
Napísal(a) PhDr. Dárius Gašaj
V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu Východoslovenského múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, podľa projektu Otvorená zóna – Ulička remesiel, ktorý bol jedným zo siedmich investičných akcií Košického samosprávneho kraja realizovaných v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Dom a jeho dvor, vkomponovaný do „uličky remesiel“, svojimi výstavami a podujatiami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície.
Výstava Šuster, drž sa svojho kopyta prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až po jeho tradície v 20. storočí.
Banícke múzeum v Rožňave prezentuje živočíšny svet bociana a vlka dravého
Napísal(a) Mgr. Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, budú v dňoch 20.4. - 19.7.2017 prezentované prírodovedné výstavy, ktoré návštevníkom podrobne priblížia život bociana a vlka dravého. Obidve výstavy, ktorých autorom je známy zoológ Miroslav Fulín, sú zamerané na milovníkov prírody a všetkých záujemcov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť so životom bociana a vlka dravého; zvierat, ktoré sú pre verejnosť známe i neznáme, často priam tajomné.
Veľkonočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Modrá obloha, rozkvitnuté stromy a kvety, teplé slnečné lúče, rozkošné mláďatá – takto nám veľkonočné sviatky každým rokom ohlasujú príchod jari.
Kúzlo jari očarilo aj nás, a preto sme ju pred sviatkami privítali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave tak ako sa patrí – zorganizovaním veľkonočných tvorivých dielní pre základné školy. Žiaci mali možnosť vyrobiť si veľkonočné ozdoby, ako sú veľkonočný kvetinový veniec, kľúčenka s veľkonočnou ovečkou, kuriatka a zajačiky.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-