Múzeá (723)
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2017, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea“, ktorá návštevníkom predstaví históriu múzea od jeho vzniku v roku 1882
Stopätnásť rokov Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902. 115. výročie založenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie sme si pripomenuli v komornej atmosfére v rámci Spomienkového popoludnia 12. septembra 2017, na ktorom sa zúčastnili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga a ďalší pozvaní hostia. Múzeum v rokoch 1902 - 2017 účastníkom priblížil riaditeľ organizácie Mgr. Pavol Lackanič. O Mestskom múzeu v Rožňave, ktoré v meste vzniklo v roku 1912, a ktoré zohralo významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva, porozprávala Sylvia Holečková.
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej z Múzea v Betliari ocenenili Výročnou cenou 2016 časopisu Pamiatky a múzeá
Napísal(a) MG od
Je nanajvýš aktuálne a vhodné spomenúť aj na stránke Maj Gemer výsledok udeľovania výročných cien Revue Pamiatky a múzeá, ktoré sa uskutočnilo v rámci slávnostného otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Slovenskej republike, za účasti zástupcov Ministerstva kultúry SR, vydavateľov revue, Pamiatkového úradu SR, Mesta Trnava, Združenia historických miest a obcí SR, ICOMOS a ďalších organizátorov vo štvrtok dňa 7. septembra 2017 o 14.00 hodine v historických priestoroch Marianeum v Trnave.
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.
Výstavy v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 30. septembra 2017 ukončuje turistickú sezónu. Počas septembrových víkendov je múzeum otvorené od 9.00 do 17.00 hod. Posledným víkendovým dňom, kedy bude múzeum otvorené je sobota 30. septembra. Návštevníkom ponúkame prehliadku stálych expozícií a výstav s atraktívnym a zaujímavým obsahom. Múzeum sa zapojilo do osláv „Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (1. – 30. september 2017). Pri tejto príležitosti si múzeum 6. septembra 2017 v Trnave prevezme Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá
Predmetom mesiaca v GMM bude relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci september 2017 bude Predmetom mesiaca relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky a obete prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Už ako 15-ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom. 28. januára 1943 zložila sestra Zdenka svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu.
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu je obraz Júliusa Rudnaya Materstvo
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej sobote je obraz od gemerského rodáka Júliusa Rudnaya s lyrickou témou materstva. Zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Obraz bude vystavený od 1. do 31. augusta 2017.
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave ŽIŤ pre deti z MŠ Hrhov a MŠ Plešivec
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa počas predprázdninových dní konali galerijno-pedagogické hodiny pre deti z materských škôl. Ide o nový typ galerijno-pedagogického programu pre najmenších, ktorým rozširujeme našu činnosť a ponuku. Zúčastnení škôlkari sa pod vedením Gabrielly Badin najprv oboznámili s obsahom výstavy – pomocou obrazov sme sa spolu s deťmi a pedagógmi pokúsili porozprávať o základnom zmyslu pojmu Život a pomocou ďalších aktivít rozvíjali túto tému.
Herbář aneb Bylinář Wysoce učeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřeje Mathiola
Napísal(a) Petronela Bodnárová
V knižnici Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá vznikla v roku 1963, je uložených viac ako 7 000 kníh a časopisov. Medzi svojimi historickými tlačami ukrýva aj jeden zaujímavý a veľmi cenný kus. Ide o neskorší variant slávneho Matthioliho herbára z roku 1596.
Viac...
Predmetom mesiaca júl v GMM je Spoločenský lexikón z roku 1941
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca júl je Spoločenský lexikón z roku 1941 z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vystavený bude od 1. do 31. júla 2017. Rôznorodosť obsahovej skladby knižnice múzea dokumentujeme i prezentáciou užitočného Spoločenského lexikónu Ľ. Michalského, obsahujúceho slovami autora: „všetky pravidlá dobrých mravov a vhodného spoločenského chovania... lebo nezdvorilý, nepozorný a netaktný úradník nikdy sa nedožije významnejšej kariéry v úrade; neochotný
XXXIV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE pozná víťazov
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2017 sa do súťaže prihlásilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl a jedného 8-ročného gymnázia z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Súťaž sa konala 15. júna 2017 v priestoroch Centra voľného času Relax v Rimavskej Sobote.
Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo vzácnych zbierok GMM
Napísal(a) Ondrej Doboš
V roku 2016 sa Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote (GMM) podarilo získať dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU) na reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov. Jedná sa o dva závesné obrazy – portrét muža v modrom plášti z 18. storočia a figurálnu kompozíciu s kráľom Svätoplukom z 19. storočia. Obidve diela sa do zbierok múzea dostali v júni 1903 darom vtedajšieho Malohontského seniorátu. Predmety doposiaľ neboli reštaurované a ich stav neumožňoval využitie pre výstavné účely.
Múzejno-pedagogická hodina k výstave Šuster drž sa svojho kopyta
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Šuster drž sa svojho kopyta, ktorá je aktuálne inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, navštívili v týchto dňoch žiaci Základnej školy s VjM Materskou školou VjSaM z Krásnohorského Podhradia. Cieľom ich návštevy bola práca na téme samotnej výstavy. Tá im poskytla možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou košických a rožňavských cechov obuvníkov, ktoré sú na výstave podrobne popísané a znázornené.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.