Múzeá (729)
Interaktívny seminár v Rožňave zamerali na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 2. októbra 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave odborno-vzdelávacia aktivita – interaktívny seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníkmi seminára boli pedagógovia materských a základných škôl, záujemcovia z kultúrnych inštitúcií a remeselníckych združení. Jeho cieľom bolo vzdelávať pedagógov a vedúcich remeselníckych dielní v oblasti histórie týchto remesiel ako aj praktického využitia ich odkazu a zručnosti v súčasnosti.
Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote si aj tento rok pripomenulo "Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD)" zaujímavými podujatiami. Pre návštevníkov sme pripravili novú výstavu pod názvom "Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea", ktorá je venovaná 135. výročiu založenia múzea. Výstavu sme sprístupnili slávnostnou vernisážou. Dôstojnú atmosféru dotvorilo vystúpenie harfistky symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Adriany Antalovej.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vyhlasuje súťaž o najkrajší dušičkový veniec
Napísal(a) LOK
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vyhlasuje súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž je určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Vyhodnotenie súťaže bude v Múzeu Prvého slovenského gymnázia. Na žiadneho národovca nemôžeme zabudnúť, a preto najkrajšími dušičkovými vencami a ikebanami si uctíme ich pamiatku na mestskom cintoríne v Revúcej.
Príležitosť spoznať belujské hrnčiarstvo a vyrobiť si aj ukážkové predmety z hrnčiarskej hliny
Napísal(a) Mgr. Tatiana Drímaj Recká, M.A.
V piatok 13. októbra 2017 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia s tvorivou dielňou zameraná na belujské hrnčiarstvo. Podujatie vzniká v spolupráci s manželmi Drímajovcami z Beluje (okres Banská Štiavnica), ktorí sa venujú výskumu pomerne neznámeho, no pozoruhodného typu hrnčiarstva. Podujatie podporila Nadácia Poštovej banky.
Predmet mesiaca október - Obuvnícke náradie na výrobu a opravu obuvi
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V mesiaci október priblížime verejnosti predmety, ktoré sú spojené s obuvníckym remeslom (šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá...). V etnografickom fonde múzea sa nachádzajú od roku 1995. Obuvníctvo je remeselná a domáca výroba a oprava obuvi. Vyvinulo sa zo ševcovstva, zaoberajúceho sa spracovaním kože a výrobou jednoduchej obuvi, v 19. storočí. Obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Tomášoviec, Bakty či Kyjatíc si môžete v priestoroch múzea pozrieť od 1. do 31. októbra 2017.
Múzejníci budú skúmať priemyselné dedičstvo na Rožňava Bani
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
V Rožňave budú múzejníci počas najbližších 16 mesiacov skúmať každodenný život v bývalej priemyselnej časti Rožňavy – Rožňava Baňa. Občianske združenie MEDZA, ktoré pôsobí pri Baníckom múzeu v Rožňave, v rámci schváleného projektu „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného priemyselného dedičstva“ cezhraničnej spolupráce Interreg SK-HU Budovanie partnerstva, bude realizovať výskum každodenného života na Rožňava Bani v období 2. polovice 20. storočia.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2017, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea“, ktorá návštevníkom predstaví históriu múzea od jeho vzniku v roku 1882
Stopätnásť rokov Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902. 115. výročie založenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie sme si pripomenuli v komornej atmosfére v rámci Spomienkového popoludnia 12. septembra 2017, na ktorom sa zúčastnili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga a ďalší pozvaní hostia. Múzeum v rokoch 1902 - 2017 účastníkom priblížil riaditeľ organizácie Mgr. Pavol Lackanič. O Mestskom múzeu v Rožňave, ktoré v meste vzniklo v roku 1912, a ktoré zohralo významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva, porozprávala Sylvia Holečková.
Knihu hodiniek Ilony Andrássyovej z Múzea v Betliari ocenenili Výročnou cenou 2016 časopisu Pamiatky a múzeá
Napísal(a) MG od
Je nanajvýš aktuálne a vhodné spomenúť aj na stránke Maj Gemer výsledok udeľovania výročných cien Revue Pamiatky a múzeá, ktoré sa uskutočnilo v rámci slávnostného otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Slovenskej republike, za účasti zástupcov Ministerstva kultúry SR, vydavateľov revue, Pamiatkového úradu SR, Mesta Trnava, Združenia historických miest a obcí SR, ICOMOS a ďalších organizátorov vo štvrtok dňa 7. septembra 2017 o 14.00 hodine v historických priestoroch Marianeum v Trnave.
Výročná cena revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 pre GMM za akvizíciu zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 v kategórii Akvizícia za akvizíciu rozsiahlej zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho z Revúcej získalo 7. septembra 2017 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Cenu prevzala PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka múzea spolu s Petrom Ferdinandym. Odovzdávanie Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2016 sa konalo v Trnave, v priestoroch budovy Mariánskeho seminára „Marianum“.
Viac...
„Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš,
Vernisáž výstavy „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, venovaná 135. výročiu založenia múzea sa uskutoční 14. septembra 2017 o 15.00 hodine. Slávnostné otvorenie výstavy bude zahájené harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu - Adriany Antalovej. Výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea vzniká pri príležitosti 135. výročia založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882, a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku.
Výstavy v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 30. septembra 2017 ukončuje turistickú sezónu. Počas septembrových víkendov je múzeum otvorené od 9.00 do 17.00 hod. Posledným víkendovým dňom, kedy bude múzeum otvorené je sobota 30. septembra. Návštevníkom ponúkame prehliadku stálych expozícií a výstav s atraktívnym a zaujímavým obsahom. Múzeum sa zapojilo do osláv „Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (1. – 30. september 2017). Pri tejto príležitosti si múzeum 6. septembra 2017 v Trnave prevezme Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá
Predmetom mesiaca v GMM bude relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci september 2017 bude Predmetom mesiaca relikvia (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky a obete prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Už ako 15-ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom. 28. januára 1943 zložila sestra Zdenka svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu.
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu je obraz Júliusa Rudnaya Materstvo
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Predmetom mesiaca august v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej sobote je obraz od gemerského rodáka Júliusa Rudnaya s lyrickou témou materstva. Zobrazuje dedinskú matku dojčiacu svoje dieťa, v zemitej farebnosti na tmavom pozadí. Námet, vyvážená kompozícia, kontrasty svetla a tieňa, ľahký a zároveň dôrazný rukopis vytvárajú harmonický celok, vďaka čomu sa toto dielo radí medzi najkrajšie v zbierke výtvarného umenia Gemersko-malohontského múzea. Obraz bude vystavený od 1. do 31. augusta 2017.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).