Múzeá (707)
Falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej ako predmet mesiaca máj
Napísal(a) Alexander Botoš
V zbierkovom fonde archeológia je evidovaný kuriózny zbierkový predmet. Predstavuje ho falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) s vyobrazením motívu svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia. Hoci ide o falzifikát a nevieme kto a prečo si dal námahu s jeho výrobou, no aj napriek tomu si predmet zasluhuje našu pozornosť. Vystavený bude od 1. do 31. mája 2017 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea.
Zaujímavé keramické emblémy podľa návrhu Kolomana Tichyho
Napísal(a) Ondrej Doboš
Keramické emblémy alegorického zobrazenia poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy a troch cností – viery, nádeje a lásky boli vyhotovené podľa návrhu Kolomana Tichyho, ktorý bol v roku 1957 poverený riešením interiéru veľkej sály Radnice v Rožňave.
Jedenásť emblémov je vyhotovených z glazovanej pálenej hliny. Štyri z nich – emblémy baníctva, priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva
Skvalitnenie uloženia zbierok v depozitoch Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Prostredníctvom Fondu na podporu umenia sa Gemersko-malohontskému múzeu podarilo zakúpiť účelový mobiliár na uloženie zbierkových predmetov z fondu histórie, etnológie, prírodných vied a historickej knižnice, čím sa skvalitní a rozšíri ich uskladnenie.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vzniklo v roku 1882. Je piatym najstarším múzeom na Slovensku.
Historické predpoludnie v múzeu so žiakmi ZŠ Pionierov
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Historického predpoludnia v múzeu navštívili dňa 5. 4. 2017 žiaci 5. ročníka ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave priestory Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Okrem prehliadky expozície, ktorá prezentuje najkrajšie a najvzácnejšie zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave sa dozvedeli o jarnom zvykosloví, veľkonočných sviatkoch a rôznych spôsoboch zdobenia kraslíc, o ktorých im porozprával riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Zázračný rozprávkový svet hradov prilákal deti z Materskej školy Plešivec do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na putovnú výstavu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom Hrady v Gemeri – Malohonte.
V rámci múzejno-pedagogických hodín sa deti najprv oboznámili s obsahom výstavy. Za pomoci Gabrielly Badin a Ingrid Liptákovej si pozorne popozerali archeologické
Začiatok turistickej sezóny v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2017 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Víkendové otváracie hodiny sa predlžujú od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum ponúka obsahom atraktívne a zaujímavé výstavy. Výstava Zbierka potápačskej techniky Petra Ferdinandyho – najnovšia akvizícia múzea
Rožňava patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. K cechovému životu neodmysliteľne patrili cechové zvolávacie tabuľky.
Cechová zvolávacia tabuľka, vyhotovená z dreva alebo kovu, slúžila na zvolávanie všetkých členov cechu na schôdze, ohlasovala sa ňou cechová schôdza.
Brzotínski žiaci na Historickom predpoludní v Baníckom múzeu
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Zážitkového učenia sa dňa 16. 3. 2017 zúčastnili žiaci ZŠ v Brzotíne podujatia Historické predpoludnie v múzeu. Navštívili sprístupnené expozície Baníckeho múzea v Rožňave. V Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári sa počas prehliadky oboznámili s najkrajšími a najvzácnejšími zbierkovými predmetmi múzea. Formou prednášok spojených s prezentáciou sa dozvedeli o cechoch a cechovom živote v našom meste, ako aj o predmetoch,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára
Napísal(a) Gabriella Badin
V piatok 3. marca 2017 o 17.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára, Róberta Slíža, a vytvorili tak krásny zvukový úvod slávnostnej vernisáže k výstave Zachovanie dávnych remesiel v krajinách Vyšehradskej štvorky. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič spolu s predsedom Združenia gemerských remeselníkov (ZGR) a poslancom KSK Jurajom Nagyom.
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Zreštaurovanie tlačí bolo realizované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. V roku 2016 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 12 600,- Eur na realizáciu projektu: „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia z historického knižného fondu múzea. 2. etapa“.
Viac...
Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo do svojho zbierkového fondu vďaka podpore Fondu na podporu umenia na rok 2016 unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky od zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Pozostáva z 504 ks najrozličnejších častí potápačského výstroja.
Študenti opäť tvorili v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Snaženie Baníckeho múzea v Rožňave o oživenie galerijného života galerijno-pedagogickými hodinami prináša svoje ovocie.
Študenti umeleckých a technických škôl čoraz viac vyhľadávajú tieto možnosti edukácie a tvorby in situ. Ďalšia príležitosť sa naskytla výstavou eNRA študentom zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, ktorá sama o sebe je veľmi inšpiratívna; prináša zaujímavé umelecké pohľady
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-