Tradície (188)
Mikuláš v Čiernej Lehote doniesol darčeky a rozsvietil aj stromček
Napísal(a) Darina Figúrová
Každý rok zavíta Mikuláš v Čiernej Lehote s darčekmi medzi deti z materskej školy. Tohto roku sa k drobcom pridali školopovinné deti z Lehoty i iných končín, ba dokonca aj dospelí. Riadna mikulášska mela a nádielka. V sobotu 5. decembra 2015 pod jedličkou v sále kultúrneho domu sa detičky a deti, dokonca i dospelí, snažili ukázať Mikulášovi, čo vedia, a ten ich odmenil balíčkom sladkostí. Dospelí nepohrdli ponúkaným punčom a zákuskami. Takmer dve hodiny neutíchala vrava, trma–vrma, básničky, pesničky, kreslenie vianočných motívov, dobrej nálady. A potom sa ozvalo hlasné jééj...
U nás taká obyčaj obohatená pačanskou kapustou tlačenou do "bočki"
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v stredu 18. novembra 2015 pripravilo priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry ďalší zaujímavý folklórny večer. Dni sviatočné striedajú dni všedné a tie boli v minulosti zamerané na prácu v gazdovstvách či na poliach. Jeseň bola obdobím príprav na zimu, v rodinách sa chystali na uskladňovanie potravín, zabíjačky a ďalšie. Jednou zo zaujímavých tém z pracovných zvykov bolo aj tlačenie kapusty. Aké tradície pri tejto činnosti v minulosti zachovávali v Pači, návštevníkom predstavila folklórna skupina Bučina. Zaujímavé hovorené slovo v pačanskom nárečí doplnené piesňami a mladou dievkou v sude spestrili celý dej „toptaňa kapusti do bočki“. Keď bola kapusta v sude, gazdiná s gazdom svojich pomocníkov ponúkali kapustnicou, „kapujscanikmi“ ešte zo starej kyslej kapusty a kapustovými pagáčmi už z tej novej.
TOPTAŇA KAPUSTI DO BOČKI, alebo tlačenie kapusty s Bučinou z Pače
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pokračuje v šírení a oboznamovaní verejnosti s činnosťami a zvykmi zo života predchádzajúcich generácií. „V stredu 18. novembra 2015 pozývame všetkých záujemcov na stretnutie s folklórnou skupinou Bučina z Pače v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS). Samotná obec Pača je v našom okrese výnimočná pre svoje nárečie i ďalšie zvláštnosti, ktoré si jej obyvatelia zachovali po svojich predkoch. V cykle U nás taká obyčaj, skupina predstaví obrad tlačenia – nakladania kapusty v pačanských rodinách obvyklým spôsobom, ktorý sa v minulosti dodržiaval v každej rodine,“ priblížila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Tradície gemerských pastierov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zažil pravú bystränskú svadbu i s "grajcärovým" tancom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR organizuje raz mesačne vo svojich zrekonštruovaných priestoroch cyklus podujatí U nás taká obyčaj. V stredu 21. októbra 2015 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave (GOS) konala pravá bystränská svadba v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Svadobníci sa schádzali v átriu kde ich privítala moderátorka, družba s kmotrou ponúkali, družičky im pripli pierka a usadili ich v sále.
„Pani Dana Lacková uvádza naše folklórne večery od začiatku a vždy si pripraví pre návštevníkov zaujímavosti, ktoré sa dotýkajú témy. Aj teraz uviedla zvláštnosti a zabudnuté zvyky, bez ktorých sa v minulosti gemerská svadba neobišla,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska. S hlavným programom sa predstavili „Bystränky“, predviedli svadbu od príprav až po „grajcärový“ tanec, tak ako to v Rožňavskom Bystrom je zvykom. Ich výkony boli odmenené srdečným potleskom divákov, svadobčanov, ktorých sa tu zišlo viac ako osemdesiat.
Bystränská svadba s nevestou a ženíchom i pravými bystränskými koláčmi zo závíjänky v Rožňave pod platanom
Napísal(a) Mária Ferenczová
Priaznivci Folklórnych večerov pod platanom sa aj v októbri môžu tešiť na ďalšie stretnutie. V rámci cyklu U nás taká obyčaj, v stredu 21. októbra 2015 o 18.00 hodine, folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého pozýva všetkých na Bystränskú svadbu, do sály Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V posledných rokoch sa skupina rozšírila i omladila a má perspektívu spracovať, zároveň aj oživiť všetky ročné zvyky či pracovné témy, ktoré sú súčasťou bohatej histórie ich obce.
Okrem tradičných úkonov, ktoré boli v minulosti dôležitou súčasťou každej svadby, členovia folklórnej skupiny pripravia aj svadobné pohostenie s pravými bystränskymi jedlami a koláčmi.
„Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ vytvára priestor folklórnym kolektívom prezentovať svoju tvorbu - zvykoslovné pásma i programové bloky v komornejších podmienkach. Zároveň ponúka verejnosti oboznámiť sa s činnosťou našich kolektívov v širšom kontexte,“
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.