Tradície gemerských pastierov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tentokrát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.
Prechádzka po starom dobovom popise 300. výročia augsburského vierovyznania
Napísal(a) Miroslav ĎurindaDeviaty ročník Dňa Mikroregiónu Muránska planina zorganizovali v Muránskej Hute
Napísal(a) J.H.
Z poverenia vedenia Mikroregiónu obec Muránska Huta dňa 10. 10. 2015 zorganizovala „9. ročník Dňa Mikroregiónu Muránska planina“. Na úvod tohto podujatia privítali, predsedkyňa Mikroregiónu Ing. Terézia Tisovčíková a starosta obce Muránska Huta Ing. Robert Ševčík všetkých prítomných a popriali im pekný kultúrny zážitok. Združené obce
Zo zasadnutia ŠTK dňa 28.10.2015:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /12. kolo/ zo dňa 25.10.2015: Dlhá Ves – Vlachovo 2:4, Hrhov – Betliar 3:2, Drnava – Jablonov n/T 1:4, Nižná Slaná – Rudná 1:3, Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka 1:3, Bohúňovo – Vyšná Slaná 0:2.
ŠTK schvaľuje výsledky I. tr. dorast /7. kolo/ zo dňa 25.10.2015: Betliar – Jablonov n/T 0:11, Gem. Hôrka – Dobšiná 4:3.
ŠTK oznamuje že 13. kolo I. trieda OM sa z dôvodu sviatku odohrá v sobotu 31.10.2015 so začiatkom o 13:30 hod UHČ s platnými výnimkami:
- Rudná - Drnava 31.10.2015 o 10:30 hod.
- Jablonov n/T – Hrhov 1.11.2015 o 13:30 hod.
ŠTK oznamuje odohratie 14. kola OM I. triedy dňa 8.11.2015 o 13:30 hod s platnými výnimkami.
ŠTK súhlasí so zmenou hracieho času I. trieda 13. kolo ŠK Jablonov nad Turňou – FK Hrhov z dňa 31.10.2015 o 13:30 hod na deň 1.11.2015 o 13:30 hod po vzájomnej dohode.
Rožňavská nemocnica otvorila nové mamografické pracovisko
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Nemocnica Svet zdravia Rožňava v stredu 28. októbra 2015 oficiálne otvorila nové mamografické pracovisko. Jeho hlavnou súčasťou je moderný digitálny mamograf americkej firmy HOLOGIC, ktorý sa vyznačuje vysokou a rýchlou zobrazovacou schopnosťou. Vďaka nižším radiačným dávkam je šetrnejší k zdraviu pacientok. Nemocnica garantuje minimálne čakacie lehoty na diagnostiku a v prípade potreby aj adekvátnu terapiu. Celková investícia do nového prístroja a do modernizácie priestorov mamografického pracoviska dosiahla sumu 70-tisíc eur. Na otvorení boli prítomné aj členky rožňavského basketbalového oddielu ŽBK.
Nový digitálny mamografický prístroj HOLOGIC Lorad Selenia patrí k špičke vo svojej triede. Jeho najväčšou výhodou je podrobnejšie a detailnejšie zobrazenie štruktúr prsníka, ktoré umožňuje nájsť aj malé ložiská. Snímky z vyšetrenia sú k dispozícii okamžite, použitím nového prístroja sa tiež radikálne znížila už aj tak nízka radiačná záťaž, ktorú garantoval predchádzajúci mamograf. V priestoroch starej mamografie je teraz nová vyšetrovňa, pre ňu je plánovaný nákup nového ultrazvukového prístroja, ktorý v rámci diferenciálnej diagnostiky umožní následné sonografické vyšetrenie prsníkov.
Drienčany si dôstojne pripomenuli 130. výročie úmrtia národovca Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) PaedDr. MIlan Sajenko
Obec Drienčany, CZ ECAV Drienčany a OZ Valgata Drienčany si v dňoch 20. – 21. a 23.10.2015 dôstojným spôsobom pripomenuli 130. výročie úmrtia svojho občana Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý tu pôsobil vyše 24 rokov, tu zomrel a je aj pochovaný. Drienčany a Slavošovce ešte počas svojho života nevedome označil svojim pseudonymom Slavoj Drienčanský, kde spomenul dve gemerské dediny: Slavošovce, miesto svojho rodiska a Drienčany, miesto svojho skonu a mohyly svojej. Už každoročne Gemersko – malohontské stredisko v Rimavskej Sobote, obec Drienčany, OZ Valgata, ECAV Drienčany, Dom Matice slovenskej v R. Sobote, aj v tomto roku uskutočnili XII. ročník regionálnej a X. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky ZLATÁ PODKOVA, ZLATÉ PERO, ZLATÝ VLAS, na počesť Pavla E. Dobšinského. Nebolo tomu ináč ani pri príležitosti 120. výročia úmrtia Pavla Dobšinského s bohatou účasťou súťažiacich nielen z tohto regiónu, ale možno s potešením konštatovať že aj z celého Slovenska. Bol to skutočný umelecký zážitok, potvrdzujúci slová národného umelca, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ešte na celoslovenských oslavách narodenia Dobšinského povedal, že k Dobšinskému budeme nielen prichádzať ale neustále s k nemu budeme vracať.
Slovenské mitrovanie na Salaši pod Maginhradom ukončil fakľový sprievod
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach sa uplynulú sobotu rozliehal zvuk pastierskych fujár, bičov a zvoncov, takmer na každom kroku znela ľudová hudba a vzduchom sa šírila nielen vôňa baraních špecialít, ale aj skvelá nálada vytvorená bohatým programom, dobrými ľuďmi a skvelým počasím.
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie začalo v sobotu 24. októbra ukážkami prác na salaši. Návštevníci mohli vidieť zaháňanie a strihanie oviec, odváranie žinčice či výrobu syrov a pareníc z ovčieho mlieka, ktoré mohli priamo na mieste ochutnať. Nechýbala ani súťaž vo varení, v ktorej 6 súťažných družstiev predviedlo spracovanie baranieho mäsa na rôzne spôsoby. Víťazom sa stala Kokavská ambasáda Zvolen so živánkou, druhé miesto obsadilo družstvo ZRPŠ s baraním pilafom a tretím najlepším jedlom bol tradičný baraní perkelt od Mikroregiónu Rimava a Rimavica. Chuťou a servírovaním jedla nezaostali ani ďalšie družstvá, ktoré pripravili baraniu kapustnicu, barana s plackou či baranie ragú.
Medzinárodný deň školských knižníc v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Už druhý rok si žiaci a učitelia ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej pripomenuli Medzinárodný deň školských knižníc. Zapojili sa do celoslovenského projektu pod záštitou ministra kultúry p. Draxlera. Všetko to začalo v piatok 23.10.2015 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc s knižkou v škole si priniesli spacáky a dobrú náladu. Najprv sa poriadne vybláznili na diskotéke, kde nechýbali rôzne súťaže. Neskôr čakala maličkých rozprávočka z knihy zo školskej knižnice a veľkých veľké prekvapenie. Od 23,00 hod. sa všetky triedy snažili získať časti výsledného obrázku a zároveň vyhrať veľkú literárnu súťaž. V nočnej škole museli plniť rôzne úlohy. Neboli vôbec ľahké. Museli uhádnuť spisovateľov, ktorých knihy sú v školskej knižnici, museli preukázať zručnosť pri plavbe lodičkami, taktiež odhadnúť hmotnosť kníh zo školskej knižnice a množstvo iných úloh. V závere na čas poskladať výsledný obrázok a zistiť, kto na obrázku je. No a pravdaže to bol Ivan Branislav Zoch. Víťazom sa stala V. A trieda, ktorá si domov odniesla pekné vecné ceny. Ale víťazom boli vlastne všetci žiaci a učitelia, ktorí to v nočnej škole vydržali.
Kovačická trojka opäť v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
"Kovačická trojka“ je názov zoskupenia troch renomovaných insitných maliarov – Pavel Hajko a Pavel Cicka z Kovačice a Martin Markov z Padiny. Všetci sú členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, kde v roku 2000 vznikol impulz zoskupiť sa do tejto formácie. Nanešťastie, 21. januára 2013 „Kovačickú trojku“ navždy opustil Martin Markov. Aj napriek tejto strate si zoskupenie ponechalo svoj názov a naďalej sa prezentuje na výstavách doma i v zahraničí.
Výstavy insitných umelcov z Kovačice majú v Gemersko-malohontskom múzeu viacročnú tradíciu a stretávajú sa s veľkým úspechom. Prvá výstava sa konala v roku 1990 a dnes je to už v poradí ich šiesta výstava. Tento rok múzeum predstaví tvorbu kovačických insitných maliarov Pavla Hajka a Pavla Cicku. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. novembra (streda) 2015 o 14:00 hod. v priestoroch múzea. Vystavené diela sú predajné.
Turistické stretnutie seniorov okresu Rožňava medzi seniormi ZO JDS v Hrhove
Napísal(a) L.F.
Dňa 21.októbra 2015 sa stretli seniori zo ZO JDS okresu Rožňava na turistickom stretnutí v obci Hrhov. Základná organizácia JDS v Hrhove v spolupráci s obecným úradom a obecným zastupiteľstvom zorganizovala toto prekrásne podujatie. Na podujatie boli pozvaní starostovia 23 obcí z okresu, v ktorých majú založené ZO JDS, a hostia z Maďarska, z obce Bükkszentkereszt /Nová Huta/, obce v ktorej sa hovorí po slovensky. Po zahájení na námestíčku v Hrhove a príhovore starostu obce sme sa vydali, podľa výdrže a kondície na nižšie uvedené trasy, a starostovia, hostia z Novej Huty, predseda KO JDS p. Ján Matúško a predseda OO JDS Mgr. Ladislav Fábian, sa zúčastnili slávnostného aktu podpisu medzinárodnej zmluvy. Po ukončení turistiky a podpisu zmluvy sme sa presunuli do kultúrneho domu, kde pokračovalo podujatie kultúrnym programom a občerstvením. Prekrásne podujatie, a podľa vyjadrenia účastníkov „do roka a do dňa“, zopakujeme.
Viac...
Zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obohatili aj vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rokoch 1981 a 2012 obohatili zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vyrezávané plastiky z dielne rezbára Juraja Mertuša z Gočova. Spolu s plastikami, zachytávajúcimi pracujúci a zabávajúci sa dedinský ľud, sa v múzeu nachádza aj súbor fotografií, dokumentujúcich rezbára pri práci. Od 2. novembra 2015 si ukážku plastík a fotografií rezbára Juraja Mertuša môžete pozrieť v stálej expozícii múzea v rámci novembrového predmetu mesiaca.
Ing. Juraj Mertuš (1925 – 1994) sa narodil v obci Gočovo. Po štúdiách pracoval ako zootechnik na miestnom družstve, neskôr ako rezbár pre Komunálne služby v Dobšinej. Vzťah k práci s drevom získal od svojho otca - tesára, ktorému už v mladosti pomáhal.
TVORIVÉ DIELNE PRE DOSPELÝCH - výroba šperkov z prírodných materiálov
Napísal(a) Mgr. Tímea Jakabová
Gemerské osvetové stredisko pokračuje v organizovaní tvorivých dielní v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktorých cieľom je prezentovať tradičné ľudové remeslá pre širokú verejnosť a poukázať na základnú techniku vyhotovenia výrobkov s využitím rôznych prírodných materiálov. „V rámci najbližších tvorivých dielní chceme priblížiť paličkovanie a výrobu kožených šperkov. Pod vedením zahraničných a domácich remeselníkov si účastníci programu na základe získaných poznatkov môžu vyhotoviť rôzne kožené náramky, náušnice a iné doplnky, ktoré sú vhodné aj ako darčeky na Vianoce,“ prezradila Tímea Jakabová a pokračovala, „našou snahou je nielen motivovať ľudí k tvorbe vlastnoručných výrobkov, ale aj šíriť jedinečnosť gemerskej ľudovej kultúry. Paličkovaná čipka hrala významnú úlohu pri výzdobe krojov a niektorých textilných bytových doplnkov. Vyniká svojou štruktúrou a farebnosťou, ktorá je zachovávaná a zvelaďovaná členkami Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku.
Víťaza jesennej časti I. triedy vo futbale spoznáme v poslednom kole vo Vyšnej Slanej
Napísal(a) MG od
Jesenné dni sa čím ďalej tým viac krátia. Aj tma už stále skôr zahaľuje prírodu, akoby naznačovala, že aj futbal jej bude musieť ustúpiť. A tak sa približuje čas k poslednému hvizdu rozhodcovských píštaliek na jednotlivých futbalových ihriskách aj v našom regióne. Prvý sa k tomu cieľu dostali futbalisti žiackych a dorasteneckých súťaží riadených ObFZ v Rožňave a dospelí hráči zapojených do súťaží II. triedy.
Cez tento víkend bolo v I. triede na programe 12. kolo. Futbalisti Rožňavy hrajúci v IV.lige skupiny JUH nastúpili do 14. kola a keďže táto súťaž má 16 účastníkov, čaká aj ju odohrať v tomto roku ešte dve kola, z ktorých 16 kolo je už z odvetnej časti. Situácia
Zo zasadnutia ŠTK dňa 21.10.2015:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /11. kolo/ zo dňa 18.10.2015: Honce – Krh. Dlhá Lúka 1:2, Rudná – Dlhá Ves 6:1, Jablonov n/T – Nižná Slaná 2:1, Vyšná Slaná – Hrhov 6:3, Betliar – Drnava 1:0, Bohúňovo – Rožň. Bystré 2:0.
ŠTK schvaľuje výsledky II. tr. /9. kolo / zo dňa 18.10.2015: Gem. Hôrka – Rakovnica 3:2, Slavošovce – Kružná 1:4, Brzotín – Pača 2:5, Plešivec – Krh. Dlhá Lúka 2:1, Štítnik – Krh. Podhradie B 3:2.
ŠTK schvaľuje výsledky I. tr. dorast /6. kolo/ zo dňa 17.10.2015: Dobšiná – Rožň. Bystré 3:0, Jablonov n/T – Krh. Dlhá Lúka 10:1.
Turnaj prípraviek /skupina D/zo dňa 3.10.2015/Dlhá Ves:
Dlhá Ves – Kružná 3:2, Kružná – Gem. Hôrka 2:2, Dlhá Ves – Gem. Hôrka 2:1.
Turnaj prípraviek /skupina D/zo dňa 10.10.2015/Kružná:
Kružná – Dlhá Ves 2:2, Gem. Hôrka – Dlhá Ves 7:1, Kružná – Gem. Hôrka 1:6.
ŠTK súhlasí so zmenou hracieho času I. trieda dorast FK Gemerská Hôrka – MFK Dobšiná na 24.10.2015 o 11:00 hod po vzájomnej dohode.

































Nevnímajme dnes v predvečer pre ECAV významného sviatku Pamiatky reformácie prechádzku po starom dobovom popise sviatočnej udalosti v anachronizme uplynulého, skoro dvestoročného intervalu, ale vcíťme sa do priam emocionálneho prežívania slávnosti so všetkými atribútmi prejavu
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-