Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Prečo treťoligoví dorastenci Krásnohorského Podhradia na zápas do Krásnej nevycestovali?
V polovici apríla sa do futbalových súťaží prihlásili aj dorastenecké i žiacké mužstvá horného Gemera a tak diváci si mohli vybrať, kde sa budú pozerať na zápas. Škrt cez rozpočet však spravili dorastenci Krásnohorského Podhradia, ktorí neviem z akého dôvodu sa rozhodli, že do Krásnej na majstrovský zápas, ktorý sa mal hrať v sobotu 16. apríla nepôjdu. Uvidíme, čo ich za to bude čakať, ale riadiaci orgán je v takýchto prípadoch neúprosný. Mužstvá z ligových súťaží si počínali pomerne dobre. Najhoršie však dopadli Gemerskohôrčania, ktorí utržili najvyššiu prehru z nich.
Sirkovskym nárečím: "To buli super fanúšikove"
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Som občanom okresného mesta Revúca
Pravidelne každý rok si žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej pozývajú na besedu príslušníkov Mestskej polície v Revúcej. Aj tento rok 13.4.2016, v stredu, sa žiaci ôsmeho ročníka v rámci občianskej náuky zoznámili s prácou Mestskej polície v Revúcej. Mestskí policajti pán Ján Fandák a pán Richard Gajdoš oboznámili žiakov so zákonom
Téma Veľkej noc nechýbala ani v Dennom stacionári v Rakovnici
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa seniori zúčastnili tradičného stretnutia „Veľká noc“ dňa 23. 3. 2016 (streda). Prípravy na Veľkú noc boli v plnom prúde. Na začiatku ako vedúca sociálna pracovníčka som privítala klientov a vysvetlila metodiku práce. Hlavnou tematikou dnešného dňa bola veľkonočná výzdoba. Klienti mali pripravené vopred vytlačené rôzne obrázky, vyfúkané vajíčka, ktoré si zo sebou priniesli a mali na základe svojej fantázie a vedomostí, informovanosti vyfarbovať. Metodika práce bola zvolená vhodne, o čom svedčia aj hotové diela.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 7. februára 2016 vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský. Posledná rozlúčka bude v stredu 10. februára 2016 o 12:00 hodine v Dome smútku v Revúcej.
Dušan Dubovský sa narodil 16.
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Gemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal
Na Gemeri sú prvými novorodencami roku 2016 dievčatko i chlapec
Podľa informácií, ktoré nám poskytol hovorca nemocníc Svet zdravia pán Tomáš Kráľ, medzi prvých novorodencov na Gemeri, ktorí sa narodili v Novom roku 2016 za asistencie zdravotníckeho personálu patrí dievčatko a chlapček. Prvé prišlo na svet v pôrodnici v Rimavskej Sobote 1. januára 2016 o 9.35 hod. dievčatko, ktoré dostalo od rodičov meno Sofia. Jej prvými mierami sú 53 cm a 3500 g. Dievčatko i jej mamička sú zdravé.
Prvé dieťa narodené v rožňavskej pôrodnici je chlapec. Jeho mamička, ktorá pochádza z Krásnohorského Podhradia a porodila chlapčeka
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Pohľadnica z Čiernej Lehoty našla v Tišnove ďalšie riadky o svojom zrode i autorovi
Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch dostala medzi ostatné pohľadnice na Slovensku.
Seniori z Rakovnice dodržiavajú vianočné tradície získané od svojich predkov
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici stále dodržiava vianočné tradície a tak sa na záver roka 11.decembra 2015 opäť stretli z príležitosti posedenia pod jedličkou. Celé posedenie sa nieslo v duchu tradícií našich predkov. Prezentovali sa pracovné nástroje a pomôcky, ktoré voľakedy používali i zvyky, ktoré si dodnes zachovali. Poukazuje na to aj výstavka a prestretý stôl gazdu na sviatky. Dvojičky Leštákovci nám zarecitovali a zaspievali vianočné koledy, na čo nadviazali členovia ZPOZ-u pri OcÚ v Rakovnici. Na pozadí sa premietali obrázky z histórie našej ZO. Na záver vinš predsedu: "Lásky, šťastia hodiny v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda Novoročná nálada. Príjemné posedenie sa zakončilo tradičnou piesňou
Na želanie Štefana Chochola sa rodná Gemerská Poloma stala miestom jeho večného odpočinku
Prostredníctvom obecných Polomských novín sme sa dozvedeli smutnú skutočnosť, že v Bratislave na sklonku leta zomrel ich rodák Prof. Ing. Štefan Chochol, Csc. Zomrel vo veku 92 rokov v pokoji, tichosti, bez bolesti, doma. Mal rád piesne rodného kraja a rád spomínal na prežité časy. Ako mladý začal pracovať na dopravných stavbách, prešiel ich viacero – ako robotník, kancelárska pomocná sila, technik, vysokoškolský učiteľ. Na štúdium si v mladosti musel zarábať, aby mohol študovať. Špecializoval sa na cestné inžinierstvo, projektovanie a stavbu ciest a diaľnic – získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied, bol menovaný za docenta a získal titul vysokoškolského profesora.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Interdisciplinárnu konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie pripravil Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestom Jelšava a Quirinus, o.z.. Konferencia sa uskutoční 27. novembra 2015 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave a bude zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska výskumu rôznych vedeckých disciplín. Podujatie nadväzuje na dve predchádzajúce, primárne muzikologické regionálne konferencie usporiadané v Revúcej a Jelšave.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Krátke zastavenie dnes pri muránskom nárečí príspevkom "Ňišt ňi je takô, ag bívalo"
Veru, naše nárečia aj na Gemeri pomaly zanikajú. Akosi našej občianskej väčšine sa nechce držať toho, čo v minulosti ľudí z každej dediny charakterizovalo. Samozrejme, že to bola móda v podobe denného či sviatočného oblečenia, najmä ženského, výšiviek, reči, či ľudovej piesni. Niektorí súcejší ľudia si uvedomili už skôr, čo je pre náš región najcennejšie a robia čo môžu, aby nám to navždy neušlo. Zakladajú najmä spevácke, či tanečné súbory a v nich prezentujú to, čo som vyššie spomínal. Pekné je, že v obciach, kde si to môžu dovoliť vydávajú aj obecné noviny. A v nich nájde rubriky, kde čo to zo zachovaného, alebo menej známeho uverejňujú. Pre uchovanie všetko, čo z obce môžu. Vydávajú ich v podobe spomienok, rečňovaniek, ale aj slovníkov.
Zoznam práve voľných pracovných miest na Gemeri
Skladník
Badinotti Slovakia, s.r.o, +421587774511,
Sládkovičova 2, Bratislava-Staré Mesto, 81106, Rožňava
pracovný pomer na neurčitý čas
29. 4. 2014
Operátor výroby
Badinotti Slovakia, s.r.o, +421587774511,
Sládkovičova 2, Bratislava-Staré Mesto, 81106, Rožňava
pracovný pomer na neurčitý čas
29. 4. 2014
Elektrikár
Badinotti Slovakia, s.r.o, +421587774511,
Sládkovičova 2, Bratislava-Staré Mesto, 81106, Rožňava
pracovný pomer na neurčitý čas
29. 4. 2014
Otvárame novú pobočku! Okamžite prijmeme Obchodných zástupcov aj bez praxe!
Luna Solutions s.r.o.
Rimavská Sobota
29. 4. 2014
!!HURÁ PRÁCA!! Otvorili sme novú kanceláriu v Košiciach ihned prijímame RWE PORADCOV!
LUNA COMPANY
Rožňava
29. 4. 2014
Otvárame novú pobočku! Okamžite prijmeme Obchodných zástupcov aj bez praxe!
Luna Solutions s.r.o.
Revúca, Rimavská Sobota
29. 4. 2014
MOBILIZÁCIA obchodných zástupcov proti ŠMEJDOM! Obchodný zástupca BIOMAG®
FINEST Slovakia, spol. s r.o.
Rožňava, Rimavská Sobota,
dohoda o pracovnej činnosti
29. 4. 2014
Operátor CNC strojov
MANPOWER SLOVENSKO
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.