Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na február 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na február 2026.
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava po prvom kole
Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava sa začal na umelom trávniku v rožňavskej časti Nadabula 24. januára 2026 preložením prvého zápasu medzi Dlhou Vsou a dorastencami Rožňavy. Podstatné však bolo, že priniesol predovšetkým pre 12 sedemligových mužstiev a dve dorastenecké zostavy vynikajúce podmienky pre získanie kondície i zdokonalenie umenia futbalovej hry. Dva najlepšie kolektívy 7. ligy - Vyšná Slaná a rezerva MFK Rožňavy boli zaradené do žrebovania druhého kola. Napriek tomu hracia plocha nového ihriska priniesla zaujímavé zápasy i dve prekvapenia. Ale poďme pekne po poriadku: V šiestich zápoleniach padlo spolu 39 gólov, čo predstavuje na zápas priemerne 6,5 gólu. Podieľalo sa na nich 30 strelcov, z ktorých jeden si zamieril do vlastnej brány. Najviac gólov rozhodcovia zaznamenali v stretnutí Dlhá Ves – Rožňava U19 a to až 11, čo je pre mladších futbalistov pekný výsledok.
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 27. časť – sezóna 2023/2024
V dvadsiatej siedmej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik, sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2023/2024. V 5. lige pôsobili FK Krásnohorské Podhradie a MFK Rožňava. Komentár uvádza informácie aj o 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach, štatistikách hráčov 7. ligy a zaujímavých výsledkoch.
Komentár – Rožňava zimovala po jeseni na prvom mieste, body stratila len s Topoľanmi, keď u nich remizovala. V jarnej časti síce dvakrát prehrala (v Malej Ide a doma s Gelnicou), ale na celkové prvenstvo to stačilo. Zaujímavejšie výsledky: Rožňava – Malý Horeš 8:0,Ťahanovce – Rožňava 0:7, Budkovce – Rožňava 0:6, Rožňava – Vojčice 10:0.
Gemer si pripomenul 81. výročie oslobodenia spod fašizmu
V januári si na Gemeri už 81 rokov pripomíname oslobodzovacie boje, ktoré navždy zostanú zapísané v novodobej histórii aj tohto nášho regiónu. Tak tomu aj dnes boli najmä väčšie obce svedkami kladenia vencov bojovníkom padlým v II. svetovej vojne za našu slobodu. Z rôznych zdrojov sme zaznamenali slávnostné zhromaždenia nielen vo veľkých mestách Gemera, ale aj z menších obcí, z ktorých niekoľko v príspevku pripomíname.
Revúca – Vo štvrtok 22. januára 2026 si na Námestí slobody za účasti širokej verejnosti, členov Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej a v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta Revúca. Sloboda do mesta Revúca prišla 25. januára 1945. Z historických prameňov vieme, že víťazné vojská vstúpili do mesta ráno o siedmej hodine.
Výstava sôch Petra Kuraja Pamäť kovu v Baníckom múzeu v Rožňave
Na jedinečnú výstavu sôch Petra Kuraja pod názvom Pamäť kovu pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorej vernisáž sa uskutoční 5. februára 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie múzea na Námestí baníkov 25. Jedinečnosť výstavy spočíva v umeleckej hodnote vystavených sôch, ako aj v silnom environmentálnom aspekte ich tvorby. Návštevník bude mať možnosť cez takmer tridsiatku sôch vnímať autorovu radosť v premene predmetov – z použitých na nové. Premena nie je len technologickým procesom, ale osobnou výzvou a životným postojom autora. Kov, drevo a materiály nesúce stopy času sa v jeho tvorbe stávajú nositeľmi príbehov. Vo svojich dielach využíva desiatky rokov staré banské bukové podvaly, štyristoročné smrekovcové dosky, kované časti poľnohospodárskych strojov a remeselného náradia našich otcov a praotcov – materiály, ktoré by inak ostali nepovšimnuté alebo zabudnuté. Nejde však o nostalgický návrat do minulosti, ale o dialóg medzi históriou a súčasnosťou.
Posilňujú pripravenosť hasičov regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí * Školenia a výcvik používateľov ADP
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a v prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Kľúčové aspekty projektu:
Koncom januára odštartuje Zimný pohár predsedu ObFZ Rožňava
Oblastný futbalový zväz v Rožňave pripravil v spolupráci s mestom Rožňava a MFK Rožňava so začiatkom na konci januára 2026 Zimný pohár predsedu ObFZ 2026, do ktorého sa prihlásilo 14 futbalových družstiev. Zimného pohára, ktorý sa uskutoční na futbalovom štadióne s umelou trávou v Nadabule, sa prvých dvoch kôl zúčastnia len hráči 7. ligy dospelých a družstvá dorastu z okresu Rožňava, ktorí sú registrovaní v danom klube a tiež najviac s 3 hráčmi registrovanými v inom klube pôsobiacom v oblastnej súťaži. Od semifinálových zápasov môžu nastúpiť už len hráči registrovaní v danom klube.
Vyžrebovanie:
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení pre stredoškolákov
V druhej polovici januára 2026 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení študentov stredných škôl. Tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer im na výstave podrobnejšie predstaví kurátor múzea Norbert Mogyorósi.
Prostredníctvom vystavených výtvarných diel budú mať študenti možnosť spoznať jednotlivé banské lokality v regióne, ich špecifiká a rovnako aj jednotlivých výtvarníkov, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.