Základná príprava členov hasičských jednotiek má význam
Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedeckotechnickej spoločnosti v spolupráci s Územnou organizáciou (ÚzO) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 21. - 22. 02. a 07. - 08. 03. 2026 štyridsať hodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO/DHZM).
Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu v Rožňave
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, to bude opäť pred veľkonočnými sviatkami hýriť jarnými farbami. V rámci podujatia Veľkonočné tvorivé dielne v múzeu sa žiaci materských a základných škôl 1. stupňa môžu tešiť na tvorivú aktivitu spojenú s témou obnovy prírody a jarnými zvyklosťami.
Podujatie bude symbolicky prepojené s výstavou sôch Petra Kuraja Pamäť kovu. Počas prehliadky výstavy budú môcť žiaci vidieť výsledky autorovej snahy a zároveň radosti premieňať použité na nové. Následne sa ich pozornosť bude sústreďovať na premenu prírody počas jarného obdobia, jarné zvyklosti a tradície.
Rožňavská nemocnica použila pri operácii ramena inovatívny titánový klinec
Rožňava 11. marca - Nemocnica Penta Hospitals Rožňava úspešne zrealizovala operáciu ramena s použitím inovatívneho klinca z titánovej zliatiny. Moderný implantát Affixus Natural Nail Proximal Humeral od spoločnosti Zimmer Biomet zatiaľ nebol dostupný na Slovensku a rožňavská nemocnica je tak prvým zdravotníckym pracoviskom, ktoré tento implantát u nás využilo v klinickej praxi. Implantát je určený na stabilizáciu rôznych typov zlomenín v hornej časti ramennej kosti. Operáciu na chirurgickom oddelení rožňavskej nemocnice podstúpila 70-ročná pacientka so zlomeninou tela ramennej kosti, ktorú utrpela pri páde.
„Vzhľadom na typ zlomeniny sme sa rozhodli, že pacientka je vhodná práve na použitie tohoto implantátu. Do ramennej kosti bol zavedený titánový klinec,
Vedenie DPO SR medzi hasičmi Jelšavy, víťazmi 1. ročníka Ankety dobrovoľní hasiči roka
V stredu 4. marca 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety Dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu prešli ku hasičskej zbrojnici, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík
Proces reštaurovania 4 starých tlačí a ich ručne popísaných pergamenových väzieb z 15. storočia * Predmet mesiaca marec 2026
Predmetom mesiaca marec sú štyri staré tlače zo 16. a 17. storočia z knižnice múzea. Tieto vzácne tlače sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách, ktoré pochádzajú až z 15. storočia. Knihy sú vystavené v štádiu reštaurovania v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. marca 2026. Návštevníci múzea tak majú možnosť prehliadnuť si ich v procese ich reštaurovania. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
MFK Dobšiná a cesta do 5. ligy: Detailný pohľad Štefana Tomášika
V najnovšom príspevku Ing. Štefana Tomášika sa vraciame k úspešnému ročníku, v ktorom si MFK Dobšiná vybojoval postup z 2. priečky do 5. ligy (Košicko – gemerská skupina). Článok prináša komplexný prehľad vrátane zloženia kádra, rozloženia hráčskych postov a kompletných výsledkových tabuliek. Obsah dopĺňa dobová fotografia a zaujímavosti zo zákulisia tímu.
Káder: Pavol Breuer, Jaroslav Plačko – Marek Laurinc, Stanislav Grančák, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Bohuslav Rupp, Július Strelka, Matúš Martinko, Gejza Valentko, Peter Fabian, Filip Fabian, Milan Zahoranský, Róbert Gotthardt, Štefan Potočný, Erik Mačejovský, Matúš Poliak, Matúš Klausmann, Martin Zvolenský, Dušan Ondrejčík, Kamil Brnčík, Štefan Surovský, Pavol Horváth.
Významné životné jubileum predsedu DHZ Ratkovské Bystré
Dňa 26. februára 2026 oslávil svoje významné 70. narodeniny zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vrchný technik Vladimír Javor, ktorý pôsobí ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru Ratkovské Bystré. Do radov dobrovoľných hasičov vstúpil už v roku 1982 a odvtedy je pevnou súčasťou našej organizácie.
V sobotu 28. februára sme jubilanta prekvapili priamo počas rodinnej oslavy. Pri tejto príležitosti mu Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda Krajskej organizácie DPO SR v Banskej Bystrici, slávnostne odovzdal bronzovú medailu sv. Floriána a stužku za vernosť (40 rokov).
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na marec 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na marec 2026.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-