Matičiari v Rožňave pripravujú program na zviditeľnenie nadaných umelcov Gemera
Napísal(a) I. Čapóová
V týchto dňoch webovú stránku Maj Gemer informovala pani Iveta Čapóová z Rožňavy o prvotnom projekte zameranom na zviditeľnenie nadaných obyvateľov – umelcov z Gemera, rodákov aj hostí, ktorý postupne získava reálnu podobu. Podrobnejšie uviedla, že v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej a Domom Matice slovenskej v Rožňave pripravujú v mesiaci jún tri pútavé kultúrne podujatia, na ktoré všetkých srdečne pozývajú. ️️
Dňa 10. 6. o 16-tej hod. do priestorov predajne Kníhkupectvo KnihArt Rožňava zavíta spisovateľka detskej literatúry Ivona Ďuričová, ktorá doobeda navštívi žiakov 1 - 2. ročníka ZŠ Jura Hronca v Rožňave a presunie sa medzi najmenších do MŠ na sídlisku Juh so svojím milým programom.
Pani Ďuričová je rodáčkou z Rožňavského Bystrého, rovnako ako aj pani Vlasta Ujházyová, ktorá obohatí program o 16-tej svojou paličkovanou čipkou.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa sa dožila krásneho životného jubilea
Napísal(a) MG od
V tohtoročnom retro vydaní Muránskych novín sa objavila na konci jedného príspevku cenná informácia, že pani Anna Kotzmanová, obyvateľka Muráňa, sa dňa 19. 3. 2022 dožila 100 rokov. Pani Kotzmanová je nielen čestnou, ale tiež najstaršou členkou miestnej organizácie SZPB. Pri príležitosti 70. výročia SNP a uplynutia 2. svetovej vojny bola pani Kotzmanová ocenená čestnou Pamätnou medailou, ktorú jej odovzdal na ObV SZPB v Rožňave zástupca ministerstva obrany. Okrem blahoželania k jej krásnemu životnému jubileu, ktoré sa jej dostalo od vedenia obce, chcem využiť túto príležitosť a priblížiť najmä mladej generácii súčasníkov niektoré dejinné udalosti jej rodiny, ktoré uverejnili spomínané noviny ešte v roku 2010. Na obecný úrad jubilantke prišli zablahoželať k tejto nevšednej udalosti aj členovia rodiny jej dcéry. Aj keď oslávenkyňu potešili kytice kvetov, prijatie starostom Muráňa Ing. Romanom Goldschmidtom zostali jej aj smutné spomienky, ale tie vlastne vydávajú zreteľný obraz rodiny, do ktorej patrí i jej pokračovanie v nej.
Zahraj sa so sysľom * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 20. 05. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, počas ktorej si zhotovia pohyblivú hračku v podobe sysľa vykúkajúceho z nory. Tvorivá dielňa sa uskutoční 29. mája 2022 (nedeľa) o 14.00 hod. Vstupné je 2€.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne je drobný hlodavec syseľ pasienkový a jeho podzemná nora.
V stálej expozícii múzea si návštevníci v sprievode lektorky vypočujú výklad zameraný na obyvateľov biotopu kultúrna step. Pre tento biotop sú charakteristické živočíchy, ktoré sú viac-menej prispôsobené životu v bezprostrednej blízkosti človeka, napr. hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, sova plamienka driemavá, z cicavcov zajac poľný a tiež chránený syseľ pasienkový.
Vo Vyšnom Skálniku odzneli poetické diela od slávnych básnikov štúrovskej generácie
Napísal(a) E. Povinská
20. ročník regionálnej recitačnej súťaže „Deň štúrovskej poézie“ sa konal 19. mája 2022 v kultúrnom dome vo Vyšnom Skálniku, v susedstve rodného domu jedného z básnikov štúrovskej generácie, Jána Bottu. Súťaž každoročne organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Obcou Vyšný Skálnik.
Zahájenie podujatia sa konalo pri buste Jána Bottu, slávneho rodáka Vyšného Skálnika, kde po odznení básne Sama Chalupku: Likavský väzeň v podaní vynikajúceho recitátora Juraja Genčanského a slávnostnom príhovore starostu obce prítomní položili aj kyticu vďaky.
Do súťaže sa zapojili žiaci nasledovných základných škôl: ZŠ Janka Francisciho Rimavského a ZŠ, Klokočova v Hnúšti, ZŠ Janka Jesenského v Jesenskom, ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča v Klenovci, ZŠ Pavla Dobšinského a ZŠ Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote.
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH VsFZ – 26. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – MFK Ťahanovce 3:2 (0:0). G: T. Revúcky 3 – P. Smak, M. Boňko. Bez kariet. R: Š. Molitoris – V. Michalik, D. Šofranko. DS: P. Dzido. Div.: 60.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Roland Fabián (89´ A. Hanzlík), Tomáš Béke (71´ D. Tisza), Július Benedik (77´ N. Luko), Ján Kovács.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek – Daniel Sinovický, Marek Hrubovčák, Matej Hintoš, Miloš Pulščák (41´ R. Jurko), Patrik Smak, Adrián Puškáš, Marek Boňko, Peter Serbin (C), Miroslav Kardoš, Erik Pačut.
Predstavujeme niektoré futbalové kluby 6. ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
V 6. lige ObFZ Rožňava v aktuálnej sezóne účinkuje štrnásť mužstiev, pričom štyri z nich už náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik detailnejšie predstavil. V článku predstavuje ďalších desať mužstiev, ale uvádza iba káder. V závere sa nachádza tabuľka 6. ligy. Text dopĺňa fotografia mužstva FK Gemerská Hôrka.
Betliar: Štefan Mišina, Lukáš Fabian – Lukáš Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Ľubomír Arvay, Marek Kováč, Ján Pástor, Marek Pástor, Viktor Mihalík, Matej Oravec, Dominik Gere, Boris Szilardi, Róbert Imre, Maroš Gallo, Peter Lipták, Marcel Roth, Martin Arvay, Miloš Gallo, Ivan Lörinc, Dávid Poťmák.
V horskom sedle Dielik pri Tisovci otvorili novú tematickú náučnú lokalitu zameranú na dejiny Slovenského národného povstania
Napísal(a) Brádňanský
Na okraji Národného parku Muránska planina v horskom sedle Dielik, ktoré sa nachádza medzi mestom Tisovec a obcou Muráň, otvorili začiatkom mája t.r. novú tematickú náučnú lokalitu. Samotné sedlo Dielik ponúka krásny výhľad do okolitej krajiny ako aj odpočívadlo pre návštevníkov. Členitosť okolitého terénu predurčili Dieliku stať sa významným miestom, ktoré v časoch SNP využili povstaleckí vojaci a vytvorili v jeho okolí obrannú líniu pre prípadné zastavenie postupu nemeckej armády.
Okrem nádhernej prírody sa na danom mieste nachádza významné pamätné miesto, ktoré odkazuje na slávne dejiny nášho národa. Lokalita Dielik slúžila dlhé roky ako miesto, kde sa pravidelne stretávali pamätníci a účastníci odboja, aby si každoročne pripomenuli svojich padlých kamarátov a príbuzných.
Tajomstvá v literatúre V * Nové pohľady na problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila od mája do októbra 2022 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre V. pre žiakov, študentov i verejnosť rôzne podujatia. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu. Rok 2022 je Európskou komisiou vyhlásený za Európsky rok mládeže. Knižnica ako inštitúcia je miestom, kde môžu deti a mladí ľudia, ale tiež široká verejnosť nájsť „azyl“ pred každodennými starosťami, ale tiež hľadať riešenia na svoje otázky a problémy. „Jedným z veľkých problémov, ktoré vznikli ako následok izolácie počas pandémie, je neschopnosť mladých ľudí komunikovať, zníženie ich sebavedomia, ale tiež strata smeru, životnej cesty,“ rozhovorila sa Tímea Bagačková-Zollerová, pracovníčka knižnice, zodpovedná za projekt a dodala: „Piaty ročník projektu Tajomstvá v literatúre chce nasledovnými podujatiami ponúknuť deťom, mládeži, ale tiež ostatným vekovým skupinám, nové pohľady na ich problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov. V tejto súvislosti sa bude konať aj workshop, na ktorom si účastníci zhotovia svoj vlastný personalizovaný motivačný zápisník.“
Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 19. 05. 2022 – Beseda s Janou Mládek Rajniakovou, zberateľkou svadobných šiat sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobotu uskutoční dňa 4. júna 2022 (sobota) o 13.30 hod. Jana Mládek Rajniaková, rodáčka z Liptova, je majiteľkou viac ako 200 kusovej zbierky svadobných šiat, ktoré pochádzajú zo Slovenska, Čiech, Ameriky či Švajčiarska. Časť jej zbierky môže verejnosť obdivovať na výstave PRÍBEH NEVESTY v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Vstupné na besedu je 2 €.
Jana Mládek Rajniaková je vyštudovaná etnologička a zbieraniu svadobných šiat a s nimi spojených príbehov sa zaoberá od roku 2012. K zbieraniu sa dostala náhodou. Prvých šiat sa ujala len preto, lebo jej bolo ľúto ich nechať zničiť na povale opusteného domu. Väčšinu šiat dostala darom od kamarátok a známych, ktoré oslovila. Dnes ju už ľudia sami vyhľadávajú, aby jej zverili svadobné šaty.
Rožňavský živý banícky orloj – zaujímavá prezentácia baníckej histórie Rožňavy
Napísal(a) S. Holečková
Rok 2022 sa nesie v znamení okrúhleho výročia Baníckeho múzea v Rožňave, významnej kultúrnej inštitúcie pôsobiacej v meste od roku 1902. Počas svojej 120 ročnej existencie múzeum prezentovalo banícku históriu gemerského regiónu formou niekoľkých expozícií.
V roku 2006 pripravili pracovníci múzea vo vlastnom podaní zaujímavú formu prezentácie baníckych dejín mesta v podobe predstavenia Rožňavský živý banícky orloj – 12 najdôležitejších zastavení baníckej histórie mesta Rožňava. Dej tohto krátkeho pásma sa opiera o historické fakty, nesleduje ich však detailne a prísne. Celý príbeh rozpráva rozprávač.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva Smrtka s kosou a kosákom. Zvonením a posúvaním ručičiek hodín z hodiny na hodinu poukazuje na jednotlivé prelomové etapy v dejinách mesta.
Viac...
Vedúca sestra Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala Biele srdce
Napísal(a) B. Krejčíová
Vedúca sestra psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Magdaléna Kureková získala ocenenie Biele srdce. Ocenenie každoročne udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier.
Biele srdce je celosvetový symbol sestier. Jeho tvar je prejavom humánnej komunikácie a pomoci a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti. Biela farba zas symbolizuje prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra prijíma všetkých ľudí sveta.
Magdaléna Kureková pracuje ako sestra na psychiatrickom oddelení už vyše 21 rokov. V roku 2016 nastúpila na pozíciu vedúcej sestry psychiatrického oddelenia rimavskosobotskej nemocnice. Ako hovoria jej kolegovia: „Je šťastie nemocnice mať takúto sestru.“
V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.
ZASADALO VALNÉ ZHROMAŽDENIE ÚZEMNEJ ORGANIZÁCIE DPO SR V REVÚCEJ
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník a s Dobrovoľným hasičským zborom (HZ) v Lubeníku zvolala valné zhromaždenie ÚzO DPO SR na deň 13. 05. 2022 na Obecný úrad v Lubeníku.
Úvod patril tajomníkovi ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavlovi Zapletalovi, ktorý oboznámil prítomných s programom rokovania.
Prítomní si po tom vypočuli Správu o činnosti ÚzO DPO SR za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021, ktorú predniesol predseda Ing. Milan Brdársky.
Správu o činnosti Kontrolnej a revíznej komisie pri ÚzO DPO SR v Revúcej za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021 predniesol predseda Andrej Hudák.
Po správach prebehli voľby.
Navždy nás opustil Gemerčan SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník
Napísal(a) SSS
V piatok 13. mája t. r. sme zaznamenali smutnú správu, že nás navždy opustil SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník, autor krátkych próz, člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Posledná rozlúčka s ním bude v stredu 18. mája o 13.15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.
Slovenská kultúrne verejnosť v Samuelovi Bakošovi stráca neúnavného a erudovaného bádateľa a propagátora osvetovej činnosti, regionálnej a miestnej kultúry v Slovenskej republike, bývalom Česko-Slovensku a na Slovensku v období bývalého Rakúsko-Uhorska, v gemersko-malohontskom regióne, života a diela slovenských historických osobností, výročí a odkazu významných kultúrnych a osvetových udalostí, ako aj autora nárečového slovníka z jeho rodnej obce a humoristických próz.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).