Muránska Zdychava stále viac oslovuje svojimi akciami
Napísal(a) J. Dorčáková
V malej obci na strednom Gemeri neďaleko okresného mesta Revúca sa nachádza zaujímavá obec so svojimi odľahlými kolešňami nazývaná Muránska Zdychava. Tentoraz ma zaviedla do spomínanej obce krátka informácia, ktorú som práve objavil na facebooku. Jej autorkou je pani Jana Dorčáková z Revúcej. Jej stručné opísanie zrejme zaujme aj iných, tak ako mňa, keď som ju prečítal. Píše v nej: „Zo srdca sa chceme obci Muránska Zdychava poďakovať za úžasnú akciu, ktorá sa uskutočnila dňa 12. septembra 2021 v nedeľu popoludní. Už dávno som necítila všade vôkol toľko pozitívnej energie. Práve uvádzali do života novú knihu od Mariána Manduchu: Muránska Zdychava v minulosti. Konečne sme počuli nádherné slovenské ľudové piesne, videli v očiach vystupujúcich spevákov úsmev, radosť z hrania skvelých muzikantov. Hrala im každá žilka. Nevedela som sa tohto pohľadu nabažiť. V dokonalej réžii Juraja Genčanského a pri skromnosti autora knihy dokonale zvládnutý každučký najmenší detail v réžii vedenia obce. Zo srdca ďakujeme každému kto prispel a tešíme sa na ďalšie Vaše akcie v RAJI. A knihe nech sa darí.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (13)
Napísal(a) J. Bradáč
JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO
Po 2. svetovej vojne sa začali organizovať strojové družstvá, ktoré mali byť nápomocné pre roľníkov a uľahčiť prácu v poľnohospodárstve, zapožičiavali stroje na poľnohospodárske práce, ako traktory, mláťačky, sejačky, pluhy a pod.
Na základe zákona č. 69/1949 bolo nariadenie zriadiť „Jednotné roľnícke družstvá“ (JRD) ako politické rozhodnutie za účelom scelenia pôdy a zahájenia socializácie dediny.
Do založenia Jednotného roľníckeho družstva v Rakovnici Okresný národný výbor v Rožňave predpísal pre obce kontigenty na odovzdanie pre štát – vajcia, mlieko, hovädzie a bravčové mäso, obilie. Obec tieto povinné kontigenty rozpisovala na jednotlivých vlastníkov pôdy.
Festival Czinka Panny v Gemeri má tridsaťročnú tradíciu
Napísal(a) MG-.
V malebnej obci Gemer neďaleko Tornale sa v sobotu 11. septembra 2021 už od skorého popoludnia ozývali z kultúrneho domu ľubozvučné tóny muziky, pozývajúc na podvečerný program.
Podujatie Oblastného výboru CSEMADOK Rimavská Sobota síce oslavovalo svoj 15. ročník, avšak s tridsaťročnou tradíciou, keďže sa Festival Czinka Panny v Gemeri realizuje každý druhý rok.
Programu predchádzala spomienka s kladením vencov pri obnovenej buste slávnej rodáčky z obce Gemer, legendárnej primášky Czinka Panny, ktorej pamiatke je venovaný festival. Podujatie pokračovalo v kultúrnom dome úžasnými ľudovými a zľudovenými piesňami, ktorých tóny takmer až nútili do tanca. Za sprievodu skvelej muziky s vedením primáša Vojtecha Botoša ml. vystúpili hostia Krisztina Szeredy a János Bokor.
Futbalový klub Sokol Bohúňovo v súčasnosti už neexistuje. Aj napriek tomuto faktu náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok. Opisuje v ňom sezónu 2013/2014 kedy tento klub pôsobil v 1. triede ObFZ Rožňava a skončil v konečnej tabuľke na 11. mieste. V príspevku je uvedený káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky a mená najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia mužstva.
Káder: G. Dókuš – Borbély, Csík, Váradi, Dorkin, L. Kovács, T. Kovács, Izák, Šušán, Kováč, Kulik, Ferencz, Demeter, Király, Illés, Doboš, Antony, Mázik.
Výsledky na jeseň
Celoslovenská prehliadka CINEAMA 2021 pozná svojich víťazov
Napísal(a) A. Kleinová
Talentovaní filmári z Košického kraja boli mimoriadne úspešní
Prvý septembrový víkend patril sviatku amatérskej filmovej tvorby na Slovensku. V Bardejovských Kúpeľoch sa konal 29. ročník celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021.
Do najvyššieho kola sa postupom z regionálnych a krajských stupňov súťaže „prebojovalo“ 91 filmov z celého Slovenska. Zastúpené boli všetky vekové skupiny od detí až po seniorov a žánrové kategórie, ako animovaný film, hraný film, dokument a publicistika, videoklip a experiment.
Košický kraj v súťaži zastupovalo 11 diel, z nich až 10 získalo ocenenia. Konkrétne podľa regiónov tri filmy zo Spiša, päť priamo z Košíc a dva z Gemera, teda z Rožňavy. Čestné uznania získali tri filmy, umiestnenie na 2. mieste štyri filmy, tretie miesto dva filmy, no prvenstvo pre Košický kraj získal jedine animovaný film Tri zlaté ruže.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (12)
Napísal(a) J Bradáč
POĽNOHOSPODÁRSTVO OD ROKU 1900 DO ROKU 1950
Obec Rekeň (dnes Rakovnica) mala v roku 1900 470 obyvateľov a 85 domov. Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo baníctvo, furmanstvo a poľnohospodárstvo. V tejto časti si rozoberieme časť poľnohospodárstvo. Rozloha obce bola 711 ha, z toho pripadá na poľnohospodársku pôdu 309 hektárov, na lesné plochy 329 hektárov a zastavaná plocha 73 hektárov. Poľnohospodárska pôda bola rozdelená na veľký počet vlastníkov hektárov, malých i väčších. Roľníci nad 10 hektárov boli sebestační vo výrobe, najmä Lisauer, Ján Fábian-Kochan, Ján Gonos-Boriš, Ondrej Lindák-Balag, Ján Fábian-Mičko. Ostatní roľníci väčšinou okrem prác na pôde mali aj iné zamestnanie. Veľkí gazdovia pre prácu na poli využívali želiarov alebo nádenníkov, ako napr. Irša u Kochana, Belák u Boriši atď., ktorí pracovali väčšinou iba za stravu alebo malú odmenu. Slúžili i deti, ktoré ešte mali sedieť v školských laviciach. Niektorí gazdovia sa zaoberali furmanstvom, ako Sedlák-u Sváka, Ladislav Lešták, ktorí vykonávali zvoz sena z Plešiveckej planiny alebo zo Strání a z Bokov, Lackovho lazu...
Tak pomenoval svoju najnovšiu samostatnú výstavu fotografií po štyroch rokoch Revúčan i svetobežník Dušan Sekerka.
Môžete ju vidieť vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej do 13. októbra 2021.
Ing. DUŠAN SEKERKA sa narodil v Ratkovskom Bystrom a väčšinu života prežil v Revúcej. Absolvoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene (1964), pracoval pre štátne lesy a stále je pracovne aktívny. Má viacero záľub: včelárstvo, turistiku a cestovanie. Lásku k prírode cítiť z každej jeho fotografie.
Fotografickému koníčku sa systematicky venuje od začiatku šesťdesiatych rokov. V československých fotosúťažiach získal viacero cien, plakiet, diplomov aj čestných uznaní. Za výhru v takejto súťaži cestoval dvakrát do zahraničia.
Každú svoju zahraničnú cestu navždy zhmotnil v knihách a dokumentárnych filmoch. Najviac mu učarovali Nový Zéland, Tibet, Himaláje a národné parky v Spojených štátoch. Jeho fotografie obdivovali na kolektívnych výstavách v Poľsku, Anglicku, Bulharsku, Španielsku, v Juhoslávii, Nemecku aj Brazílii. Publikoval vo viacerých knihách, časopisoch, kalendároch i na pohľadniciach.
Krátke pozastavenie sa na Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu
Napísal(a) G. Badin a J. Kelemenová
Letná kultúrna sezóna v Rožňave sa tento rok niesla v duchu 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave. Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, preto pokladalo za dôležité upriamiť pozornosť na pamätihodnosti a históriu mesta, ako aj banícku minulosť a pripravilo pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Účastníci mali na našich aktivitách možnosť absolvovať komentované prehliadky mesta Rožňava. Pod naším vedením si pozreli vzácne historické pamiatky na Námestí baníkov, ako je Strážna veža, súsošie Františky Andrássyovej, historická radnica, františkánsky kostol a kláštor, Morový stĺp, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, kde sme si prezreli aj známy obraz Rožňavskú Meterciu.
DEŇ OBETÍ HOLOKAUSTU A RASOVÉHO NÁSILIA SI PRIPOMENULI AJ V REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred 80 rokmi vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala nariadenie o právnom postavení Židov – takzvaný Židovský kódex, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. Práve preto sa tento dátum stal pamätným dňom. Tohto roku sa táto slávnosť po prvýkrát uskutočnila v 67 mestách a obciach po celom Slovensku v rovnakom dni i čase.
Aj v Revúcej sme si pripomenuli prenasledovanie a násilné vyvezenie našich židovských spoluobčanov, ktoré končilo väčšinou smrťou, a tiež tých, ktorí prenasledovaným pomáhali...
Na zhromaždení sme prečítali príhovor preživšieho – prof. MUDr. Pavla Traubnera. Potom list generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Mgr. Ivana Eľka, prečítala miestna zborová farárka ECAV Mgr. Ing. Danica Hudecová.
Životné jubileum Dr. Ondreja Doboša, srdcom a umom navždy spätého s naším krásnym Gemerom
Napísal(a) M. Mikitová
Sú miesta, ktoré sú zviazané s históriou krajiny tak úzko, že ich význam presahuje hranice, rozvíja úspechy minulosti a spája ich s prítomnosťou. Sú osobnosti, ktoré vytvorili s takým miestom zhodné hlboké vzťahy a trvalé väzby a nemožno ich od seba oddeliť. Takým miestom je náš krásny Gemer, takou osobnosťou je Dr. Ondrej Doboš. Novinár, redaktor a tvorca webovej stránky Maj Gemer sa v týcho dňoch dožíva významného životného jubilea.
Životné jubileá sú pre každého človeka dobrým dôvodom na poohliadnutie sa za uplynulými rokmi, na rekapituláciu úspechov a aj impulzom na uvažovanie o ďalšej budúcnosti. Dr. Ondrej Doboš dosiahol takéto jubileum 13. septembra 2021 – dožil sa svojich osemdesiatich plodných rokov. Narodil sa 13. septembra 1941 v Rožňavskom Bystrom, kde navštevoval základnú školu, potom študoval a maturoval na Jedenásťočnej strednej škole v Rožňave.
Viac...
KTO, alebo ČO TERAZ UMLČÍ FUTBALOVÉ KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE?
Napísal(a) MG od
Predtým, než sa oboznámite s výsledkami futbalových zápasov zo soboty 11. a z nedele 12. septembra 2021 na hornom Gemeri, považujeme za potrebné oboznámiť sa s Úradnou správou ObFZ Rožňava č. 8/2021-2022 zo dňa 09.09.2021. Z nej si všimnime najmä uznesenia ŠTK, ktoré nám napovedia, prečo sa niektoré zápasy 7. kola 6. ligy v uvedený termín neuskutočnili. Ide o zápasy, v ktorých boli súpermi dva oddiely: TJ Sokol Pača a FK Krásnohorské Podhradie B. V prvom prípade klub Pače oznamuje bez zdôvodnenia, že nenastúpi na zápas v Gemerskej Hôrke. K druhému prípadu sa viaže niekoľko uznesení. Tresty, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel futbalu v zápase TJ FK Krásnohorské Podhradie B – Baník Rožňavské Bystré sú neúprosné:
Futbalové kluby 1. triedy ObFZ Rožňava v súťažnom ročníku 2003/2004 – dospelí – 2 . časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o súťažnom ročníku 2003 / 2004 kde komentuje situáciu v siedmich vybraných futbalových kluboch 1. triedy. Uvádza rôzne zmeny počas danej sezóny, vedenie klubu, prestupy a hosťovania apod. V závere príspevku autor uvádza tabuľky 1. triedy a aj meno najlepšieho strelca pre každé zo zvolených mužstiev. Text dopĺňa fotografia. Článok je pokračovaním jeho príspevku o tomto ročníku.
FK Brzotín
Výbor tvorili predseda Ladislav Gašpar, tajomník Róbert Dókuš a tréner Zoltán Gašpar. Po jeseni mužstvo zimovalo na 8. mieste. V zimnom prestupovom termíne odišli Lázok a Rencsok, naopak novým hráčom bol Demeter. Klub odohral dva prípravné zápasy.
Čestná cena predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej
Napísal(a) M. K.
„Hodnota človeka sa nedá vyvážiť peniazmi. O skutočne hodnotných, šikovných a húževnatých ľudí nie je na východe núdza. Doma aj za hranicami ukazujú, že vytrvalosť prináša výsledky. Takýchto ľudí si váži aj Košický samosprávny kraj.“ Týmito slovami sa všetkým zúčastneným prihovoril predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka v sobotu 4. septembra 2021 v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa konal slávnostný ceremoniál udeľovania najvyšších verejných ocenení Košického samosprávneho kraja za rok 2020.
Spomedzi devätnástich ocenených osobností a dvoch kolektívov bola udelená Čestná cenu predsedu Košického samosprávneho kraja, in memoriam aj pani Helene Mišurdovej, obyvateľke obce Rakovnica. Medzi ďalšími ocenenými boli napríklad aj také osobnosti ako prof. MgA. Juraj Jakubisko, filmový režisér, scenárista, kameraman, alebo osobnosti späté s Gemerom a Rožňavou, ako Norbert Werner, astrofyzik, doc. Mgr. Jurina Rusnáková, romologička, pedagogička, či prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., právnik a pedagóg.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (11)
Napísal(a) Ján Bradáč
NÁBOŽENSTVO V RAKOVNICI
Náboženstvo nám dokumentujú 3 kostoly, ktoré sa zachovali ešte z minulých čias. Najstarším kostolom je kostol svätej Magdalény na Iváďove, ktorý je jediným dôkazom, že pôvodná obec sa nachádzala tam. Občania boli väčšinou ev. a. v. vyznania. Podľa zachovaných údajov, v roku 1928 žilo v obci 387 evanjelikov a 117 katolíkov. V roku 1991 to bolo 160 evanjelikov a 78 katolíkov. V roku 2001 bolo evanjelikov 215, rímsko-katolíkov 113, gréckokatolíkov 5, evanjelikov metodologickej cirkvi 6, reformovanej kresťanskej cirkvi 5, pravoslávny 1, náboženský spolok Jehova 1.
Kazatelia
1900 – 1916 Augustín TURCSANY
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).