Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila pre deti dva turnusy letného tábora
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v letných mesiacoch 2021 pre deti vo veku 8 – 11 rokov dva turnusy denného letného tábora Ekáčikovia z knižnice, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady na všetky vekové kategórie, deti nevynímajúc. Vyučovanie v školách bolo dlhodobo pozastavené – prebiehalo formou dištančnej výučby, akékoľvek stretávanie bolo zakázané. Počas prázdnin sa rodičia snažia naplniť čas svojich detí a jednou z možností je dať ich do letného tábora. „Nezabudnuteľné zážitky v nových kolektívoch poskytujú tábory. V tomto roku sme počas leta pripravili pre deti dva turnusy denného tábora,“ rozhovorila sa odborná pracovníčka úseku pre deti a mládež Natália Gyüreková
V RODNEJ ZEMI – na výročie úmrtia revúckeho povstaleckého básnika
Napísal(a) J. GenčanskýJán Brocko: Mám sa tu dobre. Hodne som sa zotavil, nabral niečo síl
Napísal(a) O.D.
Tvoj list bol pre mňa nevyspytateľným prekvapením. Mnoho som premýšľal, či napísať, či nenapísať Ti. No, pri spomienkach stáva sa človek mäkším, prístupnejším – a ja teraz veľa spomínam i rozmýšľam.
Tak ako už vieš, dostal som sa do nepríjemného položenia. Premohla ma tbc. Začalo to vlani v jeseň za povstania, do ktorého som sa aktívne zapojil. Vydával som cyklostylovaný miestny časopis, v ktorom som nešetril nadávkami proti Nemcom. Preto, keď k nám zavítali Nemci, musel som veru utekať sa skryť. Dve noci som spal v hore, potom som sa usídlil vo filierskych stodolách, poriadne som prechladol, dostal žalúdočný katar, čo znamenalo, že som tri týždne žil na čiernej káve. Z toho som úžasne oslabol a prišli neblahé následky v podobe tbc. Cez zimu dúfal som, že sa musím ísť liečiť. V máji dostal som sa do Košíc. Bolo to práve 8. mája, košické ulice boli plné davmi, sirény hučali, zvony zvolili – hlásili koniec vojny, nový život – a mne počínal sa nový život v nemocnici. Bolo to pre mňa nevýslovne strašné.
Jelšava bola popredným remeselným strediskom gemerskej remeselnej výroby. Garbiarstvo znamenalo pre remeselnú tradíciu tohto mestečka oporu nielen v minulosti, ale až do polovice 20. storočia.
Medzi jelšavskými a gemerskými remeselníkmi vyrábajúcimi kožu bolo potrebné rozlišovať kožiarov a ševcov. Tieto dve remeslá spolu úzko súviseli. Kožiari vyrábali zo surovej kože materiál na ďalšie spracovanie. Remeselníci, ktorí využívali takto spracovanú kožu boli aj ševci. Od polovice 16. storočia sa ševcovstvo začalo spájať s výrobou kože. Ševci sa postupne natoľko odklonili od pôvodného obsahu svojho odvetvia – šitia obuvi, že sa začali zaoberať len výrobou koží. Tak sa stali vlastne garbiarmi. V Jelšave odlišovali výrobcov koží názvami „ševc“, „švec“, „kvaškár“, „koželuch“ – výrobcovia ovčej kože a „kožár“ – výrobcovia hovädzích koží. Zaužívané boli aj maďarské názvy „timár“ pre kožiarov a „saťánoš“ pre ševcov. V Jelšave mali početnú prevahu ševci.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, pripravilo pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“.
Podujatie pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl sa bude konať vždy v pracovné dni, počas letných prázdnin od 6.7.2021 do 13.8.2021. V rámci tohto podujatia sa budú konať aj tzv. Rožňavské stredy, určené rodinám s deťmi, a to v termínoch 7.7.2021, 28.7.2021, 11.8.2021. Jednotlivé podujatia sa uskutočnia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 v Rožňave a na doleuvedených miestach v Rožňave.
Druhý aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok aj s hasičmi a deťmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Druhého aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou už tretíkrát (nultý ročník v roku 2019, prvý ročník v roku 2020) a pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu, 3. júla 2021 sa pred 14.00 začali zháňať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené MO včelárov, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
Jesenní futbaloví lídri 1. a 2. triedy ObFZ Rožňava, ktorí na jar svoju pozíciu neobhájili (roky 1996 - 2011)
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
V súťažiach riadených ObFZ Rožňava sa viackrát stalo, že jesenný líder v konečnej tabuľke svoje umiestnenie z jesene neobhájil. Príčiny, prečo sa tak stalo, sú individuálne pre každý klub a môže ich byť viac. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik zmapoval dianie v 1. a 2. triede za roky 1996 – 2011, a takýchto prípadov našiel niekoľko. Vo svojom článku uvádza chronologicky jednotlivé prípady, pričom každý líder má uvedenú súpisku, možné príčiny a víťaza danej sezóny. Text dopĺňa fotografia.
1. trieda
FK Apex Kružná – 1997 / 1998
Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Bronzová socha sedliaka od Lászlóa Beszédesa - Predmet mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. A. Kolár
Rimavská Sobota, 28. 06. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum jeden z najnovších prírastkov – bronzovú sochu sedliaka od Lászlóa Beszédesa (1874 – 1922). Pre Gemersko-malohontské múzeum je Beszédes dôležitým autorom predovšetkým vzhľadom na jeho rodisko, ktorým bolo Jesenské. Doposiaľ však v zbierkovom fonde múzea zastúpený nebol. Bronzovú sochu sedliaka sa podarilo získať zo súkromnej zbierky kúpou v roku 2020. Dielo zobrazuje postavu pastiera koní v typickom odeve s dlhým plášťom a klobúkom, pri plnení fajky tabakom. Vzniklo po roku 1896, keď sa Beszédes vrátil späť do Uhorska. V oblasti Hortobágy ho uchvátil život tamojších sedliakov, ktorých stvárňoval v podobe žánrových plastík. Vďaka týmto dielam bol známym a vyhľadávaným sochárom v celej krajine. Bronzová socha bude v priestoroch múzea vystavená od 1. do 31. júla 2021.
Pavol Jozef Šafárik v našich srdciach i v spomienkach
Napísal(a) T. Tomková
Pavol Jozef Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín. Počas svojho života sa verejne veľmi neangažoval, preto ho veľká časť slovenskej verejnosti nepoznala. Dnes sú po ňom pomenované školy, univerzity, ulice aj námestia.
Tento víkend sme si pripomenuli 160. výročie jeho úmrtia. Vďaka skvelej spolupráci Domu Matice slovenskej v Rožňave, obce Kobeliarovo, mesta Rožňavy, Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave a ECAV sa nám podarilo pripraviť majestátne trojdňové spomienkové podujatie. Oslavy sa začali 25. júna 2021 na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera privítala riaditeľka školy Katarína Adamková a Lýdia Kalinová. Na pôde strednej školy sa stretol predseda Matice slovenskej aj so študentmi, ktorým predstavil osobnosť Pavla Jozefa Šafárika.
Viac...
Outdoorové vyučovanie, čiže vyučovanie vonku v Základnej škole Jelšava
Napísal(a) M. Štullerová a S. Skruteková
ZŠ s MŠ Jelšava – Keďže keltský stromový kalendár, okrasné jazierko i jabloňový sad v našej školskej záhrade plnia hlavne didaktickú funkciu, tentokrát sme ich využili na outdoorové vyučovanie slovenského jazyka i biológie.
Prvou úlohou žiakov na hodine slovenského jazyka bolo nájsť podľa dátumu svojho narodenia strom, ktorý im je priradený v zhode s keltským kalendárom. Stromokruh tvorí 21 druhov rôznych ihličnatých i listnatých stromov, čiže toto poznanie plnilo i motivačnú funkciu a vyvolalo záujem žiakov dozvedieť sa, aké ich vlastnosti sú spojené s daným stromom. Dočítali sa to, keď splnili druhú úlohu, ktorou bolo poskladať pripravené texty rozstrihnuté na niekoľko častí. Žiaci pracovali v skupinách vytvorených podľa toho, ktorý strom im bol priradený podľa dátumu narodenia.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo po roku pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi opäť voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo-piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin v termínoch 2.7.2021, 9.7.2021, 30.7.2021 a 13.8.2021. Budú sa konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako je rozpojovanie hornín, pozorovanie hornín mikroskopom, ryžovanie zlata, či hry s dobovými banskými dopravnými prostriedkami.
„Všetky aktivity sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme predvlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže, okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Dňa 26.6.2021 sa v spolupráci s mestom Revúca uskutočnil Gemerský turnaj detí vo futbale, v kategórii U 11 - hráči narodení v roku 2010/2011. Turnaj sa neuskutočnil minulého roku, kvôli opatreniam v suvislosti s ochorenim Covid 19. No tentokrát nám priala nielen zlepšená epidemiologická situácia, ale aj dobré počasie. Turnaja sa zúčastnili štyri družstvá. MFK Revúca postavila dve družstvá starších a mladších, FK Iskra Hnúšťa, MFK Rožňava. Deti si po dlhej dobe dobre zašportovali, odovzdali na ihrisku kus srdca a dobré futbalové výkony. Aj keď výsledky by v týchto kategóriách nemali byť to najdôležitejšie, aj tak nás potešilo, že naše staršie družstvo tento turnaj vyhralo. Získali 6 bodov a so skóre 16:4 rozstrieľali svojich súperov. Náš hráč Janko Zubák sa stal najlepším strelcom turnaja. Taktiež nás potešil výkon maličkého šikovného futbalistu z MFK Revúca Adamka Gábriša, ktorý sa stal najlepším hráčom turnaja. Druhé miesto na turnaji obsadilo MFK Rožňava a tretie FK Iskra Hnúšťa. Krásne ceny od mesta Revúca prišla odovzdať pani viceprimátorka Lucia Medvecová. S konštatovaním, že turnaj sa vydaril, všetkým deťom sa sobotné dopoludnie páčilo, nikomu sa nič nestalo, sa všetci rozišli domov.
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-