Vyškolili ďalších 35 frekventantov základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) PhDr. M.TERRAI
Tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Rožňave nám poslal nasledovnú informáciu: "Dňa 25. 7. 2021 došlo k zavŕšenieu základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO v rožňavskom okrese. Obce si dali vyškoliť členov, aby ich mohli zaradiť do svojich obecných hasičských jednotiek DHZO. Celkovo bolo takto vyškolených 35 frekventantov. Školenie bolo organizované našou ÚzO DPO SR Rožňava, cez Odbornú školu DPO SR v Martine. Lektormi boli Mgr. Juraj Pavlov a Mgr. Augustiňák. Školenie prebiehalo v priestoroch sály Obce Nižná Slaná, za čo ďakujem starostovi obce Nižná Slaná a veliteľovi DHZ/DHZO Nižná Slaná. Ďakujem za dobrý prístup a záujem všetkým absolventom. Prajeme, nech sa im darí v ďalšej práci na hasičskej úrovni."
PhDr. Michal TERRAI
Futbalový klub MŠK Rimavská Sobota pôsobil v 1. lige od roku 1996 do roku 1999. Názov klubu bol vtedy FK Tauris Rimavská Sobota. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku približuje práve toto obdobie. Článok obsahuje káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar a tabuľky. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Nôta, Kakaš, Lukáč – Pavič, Orabinec, Vilím, Duchyňa, Kaličiak, Rupec, Mičega, Vrábel, Ďurica, Siago, Přibyl, Sýkora, Urblík, Mintál, Svintek, Rozsýpal, Slobodník, Václavík, Wallner, Džubara, Žingor, Koščo, Ruszó, Šatka, Romanov, Rebra.
Tréneri: jeseň - Ladislav Jurkemik, jar - František Vaš.
Zrekonštruované historické jazdecké sedlo z konca 18. storočia má mimoriadnu hodnotu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.
Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.
Zreštaurovali písací stôl a kreslo básnika Mihálya Tompu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Rimavská Sobota, 21. 07. 2021 – Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 – 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 – 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.
Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí.
Deti Rimavskej Soboty chválili šikovné ruky a veselá myseľ
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
IV. Detské letné tvorivé dielne v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku
Prvá polovica júla 2021 bola venovaná deťom – v priestoroch Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote sme už po štvrtý krát privítali účastníkov letných detských tvorivých dielní Šikovné ruky a veselá myseľ.
Vzhľadom na veľký záujem a obmedzený počet účastníkov sme zrealizovali tohto roku hneď dva turnusy denných letných tvorivých aktivít – v termínoch 6. – 9. júla a 12. – 16. júla 2021.
Futbalový klub Baník Drnava účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2011, kedy vyhral 2. triedu. Práve z tohto obdobia je článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Opisuje v ňom prvú sezónu tohto klubu v 1. triede ObFZ Rožňava.
Príspevok obsahuje káder, letnú prípravu, výsledky na jeseň, zimnú prípravu, výsledky na jar, tabuľky a mená dvoch najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Zakhar – Čelovský, Z. Búlik, P. Búlik, J. Kovács, Emödy, T. Petro, J. Maliňák, Orbán, Rencsok, G. Petro, Bukovič, R. Kovács, Kömlei, Mázik, Krága, Mázik, Bakoš, N. Kovács, F. Kovács, Šoltés, R. Szücs, Cseh, Slavkay.
Letná príprava: Drnava – Lipovník 3:5 (0:3), Góly: Mázik 2, F. Kovács.
Druhé kolo VIESSMANN pohára v letnom biatlone odštartovali v Revúcej
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Športovci vedia, aké je to kráčať na vrchol. Rovnako tak vedia, aké je to neuspieť a akceptovať sklamanie. Cez to všetko obetujú nielen svoj čas, trénujú, bojujú, nevzdávajú sa a majú radi šport – milujú biatlon.
V dňoch 3. a 4. 7. 2021 sa konalo 2. kolo VIESSMANN pohára v biatlone a naše mesto opäť raz privítalo malých aj veľkých priaznivcov biatlonu, aby si zasúťažili a zmerali svoje sily v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch na našej strelnici.
V sobotu 3.7.2021 odštartovala preteky kategória dorast, dospelí s počtom 86 pretekárov. Radosť nám urobila naša bývalá členka klubu KB Magnezit Revúca Emka Kapustová, ktorá sa v rýchlostných pretekoch v kategórii juniorky umiestnila na skvelom 2. mieste. Predstavili sa aj najmenší pretekári a rýchlostné preteky pokračovali pretekmi prípravky s 35 pretekármi z rôznych kútov Slovenska.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2021 – Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti pestrú ponuku letných táborov, vďaka ktorým sa počas prázdnin nudiť nebudú. Vybrať si môžu z ponuky 18 letných táborov v 31 turnusoch.
Tematické tábory pripravilo aj župné Gemerské osvetové stredisko (GOS). Deti sa ešte stále môžu prihlasovať na niektorý zo štyroch turnusov remeselníckeho tábora. Prebiehať bude v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Po veľmi úspešnej vlaňajšej skúsenosti prídu vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja učiť deti tajom tradičných postupov.
ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
26. – 30. júla 2021 – Dom tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava, Kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti pestrú ponuku letných táborov, vďaka ktorým sa počas prázdnin nudiť nebudú. Vybrať si môžu z ponuky 18 letných táborov v 31 turnusoch.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo už 8. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu. V termíne od 26. do 30. júla 2021 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov spoločne vytvoria animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA. Aj vlaňajší film získal postup na celoslovenskú súťaž, o jeho úspechu sa bude rozhodovať v septembri.”
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
Viac...
Obecný futbalový klub Vyšná Slaná v sezóne 2015/2016
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub OFK Vyšná Slaná vyhral najvyššiu okresnú súťaž za posledné štyri sezóny dvakrát (2018, 2019) a zaradil sa medzi popredné futbalové kluby ObFZ Rožňava. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Neopisuje v ňom síce majstrovské sezóny, ale sezónu, kedy klub skončil na druhom mieste. Najprv uvádza káder, výbor, letnú prípravu, výsledky na jeseň, zimnú prípravu, výsledky na jar, tabuľky a prehľad strelcov. Pri niektorých zápasoch sú uvedené zostavy, text dopĺňa fotografia.
Káder: Roman Lindák – Maroš Vido, Matúš Molčan, Adrián Rogos, Peter Rogos, Miloš Bendík, Michal Revaj, Stanislav Hrčka, Branislav Kuzma, Michal Hadar, Jozef Barnák, Peter Šimon, Ján Gallo, Milan Fifik, Matúš Poliak, Ján Sentpetery, Ján Gallo, Martin Gallo, Ondrej Liptai, Peter Zabrel, Matej Oravec, Tomáš Gebe, Jozef Ambrúž, Ondrej Valko-Krišťák, Marek Benedikty, Ondrej Kračún.
Oknom archívu do minulosti: Komunistická strana a jej formovanie na Štítnickej doline
Napísal(a) E. Kerekešová
V roku 2021 si pripomíname 100. výročie organizovaného komunistického hnutia na Slovensku. Jej základy položil ľubochniansky zjazd v januári 1921. Boj za prácu, za slobodu prejavu, volebné právo, právo združovať sa, boj za krajší, spravodlivejší zajtrajšok bol ľuďom nášho okresu vlastný v dávnejšej i nedávnej minulosti.
Po ústupe v roku 1918 zanechali revolučné vojská zárodky ruskej revolúcie i v mysliach obyvateľov Štítnickej doliny. Hneď po vojne sa začala organizovať a zakladať strana sociálnej demokracie v závodoch, neskôr na dedinách. Vedúce osobnosti boli väčšinou kvalifikovaní robotníci, na dedinách učitelia, ktorí túto stranu organizovali a zakladali.
Koncom roka 1919 a začiatkom roku 1920 Sociálnodemokratická strana rôznymi intrigami obchádzala plnenie sľubov a požiadaviek robotníkov – uzákonenie 8-hodinovej pracovnej doby, znárodnenie priemyslu, bánk, vyrovnanie regulácie platov a pod., tak sa strana rozčlenila na ľavicu a pravicu. Na zjazde ľavicových sociálnych demokratov v Ľubochni 16. a 17. januára 1921 vznikla komunistická strana. Na zjazde sa zúčastnili Ján Levrinc, Ján Červenák a Arpád Kúth, ktorí boli delegovaní prípravnými výbormi v Slavošovskej papierni.
SUPER úžasný tábor. Vďaka podpore BBSK sa nám v Základnej škole Jana Amosa Komenského v Revúcej už druhýkrát podarilo pripraviť pre deti denný tábor plný letných zážitkov a aj ho úspešne zrealizovať v dňoch 5. až 8. júla 2021.
Zameraný bol na aktívne vyplnenie voľného času pre 45 detí počas prázdnin kultúrno – poznávacími a športovými aktivitami detí. Cieľom tohto projektu bolo poskytnúť deťom kvalitnú starostlivosť, rozvoj osobnosti detí zaujímavým programom s rôznorodým zameraním, posilniť zdravie detí pobytom v prírode a fyzickou aktivitou. Dôležitým momentom bola aj socializácia detí, tak narušená počas obdobia prerušeného vyučovania.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave to v lete ožije insitným umením z Vojvodiny
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na výstavu insitného maliarstva s názvom Svet kovačického insitného umenia.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, dňa 13. júla 2021 o 16:00 hod.
Tradícia insitného maliarstva Slovákov vo Vojvodine, sústredených najmä v okolí obce Kovačica, je dlhá a siaha až do konca tridsiatych rokov minulého storočia. Prví maliari začali maľovať zo záľuby a kopírovali najmä exotické námety z pohľadníc a fotografií. K maľbe pristupovali s čistým záujmom bez akéhokoľvek poznania zákonitosti. Neskôr si začali všímať život okolo seba. Roľnícky život a ľudové zvyky sa stali ústredným motívom kovačického insitného umenia.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-