Lipovník sa vyrovnal v tabuľke 6. ligy ObFZ Rožňava s vedúcou Dlhou Vsou
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH 6. kolo 28.8.2021 o 16.00
FK Krásnohorské Podhradie – FK Košická Nová Ves 0:4 (0:1). G: Lumtzer 2, Halčišák, Veliký. ŽK: J. Benedik, N. Luko, T. Revúcky – Daňko, Veliký, R: Škodi – Tóth, Valčo, DS: Koščo. D: 60.
PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Norbert Luko, Roland Fabián, Dávid Džačár, Július Benedik (66´ Š. Kun), Erik Bodnár, Matúš Mészner, Tomáš Revúcky, Martin Ďuríček, Jaroslav Piater (C).
NOVÁ VES: Marek Babinčák – Filip Mikita (C), Boris Daňko, Patrik Šurín, Richard Vozár (8´ Mutňan), Jakub Pipta, Róbert Lumtzer (90´ P. Seman), Ľubomír Havran, Martin Halčišák, František Horník, Marco Veliký.
Oslavy 77. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania si v týchto dňoch pripomínajú na celom Slovensku aj obyvatelia horného i stredného Gemera. Pravda, že nie všade rovnako spontánne, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Snáď najviac občanov sa zaujímalo o toto výročie, keď so zbraňou v ruke náš národ v II. svetovej vojne povstal proti fašistickým okupantom, v revúckom okrese. Už 27. augusta 2021 v okresnom meste organizátori ukázali záujemcom ako to bolo, keď sa do Povstania hlásilo mnoho dobrovoľníkov, aby rozšírilo rady povstaleckej armády, ktorej velil aj ich krajan Rudolf Viest spolu s ďalším veliteľom Jánom Golianom. Aj reportáž z televízneho vysielania 28. augusta krátkym šotom prezentovala obrazy bojov na neďalekom povstaleckom mieste medzi Muráňom a Tisovcom na Dieliku.
FK Krásnohorská Dlhá Lúka v sezóne 2011/2012
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorská Dlhá Lúka vyhral viackrát najvyššiu súťaž okresu Rožňava. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie klubu v sezóne 2011 / 2012, kedy klub vyhral 1. triedu. Článok obsahuje káder mužstva, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, meno najlepšieho strelca a fotografiu mužstva.
Káder: Bacso, Skokan – Čižmár, Albert, Korintuš, Rigo, Gebe, Hegedüs, Ičo, Zsilla, Szaniszló, Kovács, Bodnár, Klárik, Jurínyi, Anna, Parditka, Gyenes, Danko.
Výsledky na jeseň:
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (7)
Napísal(a) J. Bradáč
OBYVATEĽSTVO
Obec Rekeňa v roku 1900 mala 405 obyvateľov a 85 domov, patrila k malým obciam v Gemersko-malohontskej župe v rakúsko-uhorskej monarchii. I keď obyvatelia boli slovenskej národnosti, násilná maďarizácia silno ovplyvňovala obyvateľov. V školách sa učilo maďarsky, úradné listiny sa vyhotovovali v maďarskom jazyku. Obec žila chudobným, ale pokojným životom.
V roku 1910 mala obec 517 obyvateľov a 90 domov. Bremeno 1. svetovej vojny v roku 1914 ťažko doľahlo na chudobný ľud Rekene. Z obce odchádzali muži na front: Ján Fábian-Grajciarik, Ján Genči-Huco, Štefan Kravec-zo mlyna a ďalší. Ján Fábian-Grajciarik sa z vojny nevrátil a nie je známe jeho miesto pochovania. Manželky mužov a deti zostali bez akéhokoľvek zabezpečenia a boli odkázané len na obživu, ktorú si doma dopestovali, aj to niekedy im štát kdečo rekviroval pre vojnové účely. Po roku 1916 sa situácia zhoršila a v ostatných rokoch vojny dosiahla neznesiteľnú mieru.
Zomrela bývalá vedúca Folklórnej skupiny Bystränky, pani Zuzana Tomková
Napísal(a) Ondrej Doboš
Správa, ktorá prostredníctvom internetu prišla z mojej rodnej obce Rožňavské Bystré až do Bratislavy, ma veľmi zasiahla. Bola veľmi smutná i preto, že išlo o človeka, ktorého som veľmi dobre poznal, najmä z obdobia našich mladých čias. Na obecnej stránke sa objavil smútočný oznam, ktorý spoluobčanom stroho, ale až príliš jasne oznamoval, že zomrela pani Zuzana Tomková, ktorá sa dožila 77 rokov života a posledná rozlúčka s ňou sa uskutoční v Dome smútku 27. augusta 2021 o 14.00 hodine
Krátke vety, krátke slová za človekom, ktorý po poslednej rozlúčke s manželom Jánom v roku 2018 sa teraz lúči so svojimi najbližšími, s dvomi dcérami, zaťom, sestrou a jej rodinou a ďalšími blízkymi. I so všetkými, ktorí prichádzali do styku s ňou na poštovom úrade, kde pracovala od jeho otvorenia, až kým nedovŕšila dôchodcovský vek. Smúti za ňou nielen jej blízka i vzdialená rodina, ale aj tí, ktorí tvorili folklórnu skupinu, ktorej vedúcou bola niekoľko rokov. Bola to vlastne krásna práca, ktorú vykonávala s oduševnením. Vždy spomínala na bohatstvo folklóru, zvyky i obyčaje, ktoré zanechali naši predchodcovia.
Kostol sv. Márie Magdalény v Rakovnici vo svetle archívnych dokumentov
Napísal(a) S. Lörinčíková
Aj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (5)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Na jeseň roku 1904 došlo v histórii kúpeľov k závažnej zmene: pre zanedbávanie starostlivosti o chod kúpeľov a dlžoby spôsobené majiteľom kúpeľov Jánom Bokorom, Rožňavská sporiteľňa a záložňa zabavila celú kúpeľnú osadu a vyhlásila nútenú správu. Správcovstvom zabaveného majetku bol poverený doterajší riaditeľ kúpeľov Ladislav Feymann, hlavným kúpeľným lekárom naďalej ostal Hajcsi a správou kúpeľov bol poverený Gyula Branszky a o mesiac neskôr Aladár Alitisz. Ešte toho istého roku bol ustanovený nový hostinský, ktorým sa stal András Schitter, s jeho menom boli však spojené viaceré nepríjemné incidenty. Návštevníkov v tejto situácii pribúdalo, hosťovské izby boli zväčša obsadené aj mimo hlavnej sezóny, pričom ich rady rozširovali skupinky miestnych obyvateľov, ktorých záujem predovšetkým vyvolala existencia tenisového ihriska a kolkárne. K rozvoju aktivít prispelo skvalitňovaním prostredia aj vedenie kúpeľov.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (6)
Napísal(a) J. Bradáč
VONKAJŠIE VPLYVY NA UDALOSTI OBCE
Viac ako štvorročné zabíjanie v prvej svetovej vojne splodilo najhroznejšie storočie v dejinách ľudstva, ktoré úplne zmenilo tvár sveta. Ešte v prvej polovici 20. storočia náboženské, triedne, národnostné a mocenské protiklady sa rozrástli k organizovanému vyhubeniu obrovských más ľudí až v dvoch svetových vojnách. S veľkosťou vojny sa úmerne zväčšuje nešťastie, hromadia tragédie a narastá zhoršenie životných podmienok. Zákopovej vojne, ako nazývali prvú svetovú vojnu, padol za obeť z našej dediny Ján Fabian-Grajciarik, Ján Genči-Hudco. Do ruského zajatia sa dostal Štefan Kravec zo mlyna.
Po vojne nie je dôležitý počet obetí, ale odpoveď na otázku, či sa vyplatilo bojovať. Podľa hodnotenia víťazných mocností Dohody prežiť hrôzy a krviprelievanie sa v konečnom dôsledku vyplatilo. Veľká katastrofa pomohla aj Slovákom vymaniť sa spod národnostného útlaku. V roku 1918 veľmoci víťaznej Dohody radikálne zmenili usporiadanie strednej Európy, čím slovenská politika získala priaznivé podmienky pre dlho uchovávanú myšlienku odčleniť sa od Rakúsko-Uhorska.
Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu
Napísal(a) O. Doboš
V časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.
Baníci z Drnavy prestali plniť futbalové normy a rezerva spod hradu v nedeľu nefárala
Napísal(a) MG - od
IV. LIGA JUH dospelí VsFZ - 5. kolo
ŠK Strážske – FK Krásnohorské Podhradie 2:0 (1:0). G: M. Ivanko 2, ŽK: Lipovský, Kuľha, Hirjak – Dorkin, Džačár, Luko, Benedik, R: Guba – Hudák, Paulišin. DS: Borufka.
STRÁŽSKE: Michal Liška – Vladislav Lipovský. Zdenko Marjov. Matúš Ivanko, Marek Ciganoc, Daniel Lörinc, Vojtech Kuľha, Tomáš Hirjak (C), Erik Bača, Ján Max (82´ P. Škultéty), Tomáš Michaliv.
PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Norbert Luko, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Dávid Džačár (83´ A. Pipoly), Július Benedik, Štefan Kun (C) (86´ D. Freivolt), Erik Bodnár, Csaba Kiss, Dávid Vozár.
Viac...
Pridŕžaj sa lásky a nedaj si ju vziať.
Buď verný tomu, čo si sa naučil.
Nechaj svoj život formovať nekompromisnou prosbou
a zapíš si to na tabuľu svojho srdca.
Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i človekom.
Takéto motto si na svoje svadobné oznámenie vybrali Majo a Sári, ktorí nám dali na známosť, že sobota 21. augusta 2021 bude ich svadobným dňom.
Tak ako je zvykom u jelšavských dobrovoľných hasičov, aj teraz sme išli zablahoželať dobrovoľnému hasičovi Máriovi Kováčovi, ktorý vykročil na spoločnú cestu životom so Sárou Sýkorovou.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)
Napísal(a) M. a O. Rozložníkovci
I keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.
Futbalový klub Baník Drnava v sezóne 2013/2014
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Drnava účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2011, kedy vyhral 2. triedu. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje tretiu sezónu tohto klubu v 1. triede ObFZ Rožňava. Príspevok obsahuje káder, výsledky na jeseň, zimnú prípravu, výsledky na jar, tabuľky a mená dvoch najlepších strelcov. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Zakhar – R. Kovács, J. Kovács, Ra. Znak, M. Maliňák, Čeľovský, Vozár, R. Dókuš, E. Polyák, Mázik, J. Maliňák, P. Búlik, K. Šoltés, B. Šoltés, Rencsok, Bakoš, Ičo, Görgei, Kömlei, M. Kakalejčík, I. Slavkay, Orbán, Bukovič
Výsledky:
Letná škola pre prihlásených žiakov v hasičskej zbrojnici v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V Základnej škole v Jelšave prebiehala v auguste letná škola pre prihlásených žiakov nultého až tretieho ročníka.
Dňa 19. augusta 2021 zavítalo 16 detí aj do našej hasičskej zbrojnice v rámci letnej školy. Deťom sme ukázali výstroj hasiča, deti si tiež vyskúšali, čo všetko musí mať hasič na sebe počas zásahu. Vysvetlili sme im typy hadíc, ktoré sa používajú. Ošetrili sme chlapca, ktorý si poranil hlavu. Všetkým sme vysvetlili, aké telefónne čísla sa používajú v čase núdze.
Po teórii sme deti rozdelili do troch skupín. Boli pripravené tri stanovištia – hod hadicou na kuželky, hod granátom a striekanie džberovkou na horiaci hotel. Všetci sa vystriedali na všetkých stanovištiach.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).