Malý jarmok remeselníkov z Košického kraja opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach
Napísal(a) A. Kleinová
Obdivovatelia tradičného ľudového remesla sa môžu tešiť na Malý jarmok tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Uskutoční sa od 16. do 17. septembra 2021 pod hlavičkou Remeselníckeho inkubátora (RINK). Ten založil Košický samosprávny kraj a Gemerské osvetové stredisko v roku 2019. Po vlaňajšom úspechu sa bude malý jarmok konať opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach.
„Tak ako každé odvetvie, pandémia ochromila aj remeselníkov, preto ma veľmi teší, že opäť dostanú príležitosť prezentovať svoje produkty a ukázať, ako sa vďaka RINK-u zdokonalili. Široká verejnosť tak na jednom mieste spozná šikovných východniarov z celého Košického kraja, ktorých združuje prvý župný remeselnícky inkubátor. Verím, že epidemiologická situácia dovolí realizovať podobné prehliadky umeleckej tvorby a hlavne umožní usporadúvať pre nich ďalšie vzdelávacie workshopy,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku – Predmet mesiaca september
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný drobný železný predmet – stilus – najstaršia písacia potreba. Stilus bol objavený počas archeologického výskumu na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Stilus bude vystavený v priestoroch múzea od 2. do 30. septembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Simulovaný požiar v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Š. Hronec
Okresné taktické cvičenie Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO), okresu Rožňava sa v obci Vlachovo konalo dňa 4.9.2021. Námetom cvičenia bola likvidácia požiaru veľkokapacitného senníka s využitím kyvadlovej dopravy vody z vodného zdroja. Simulovaný požiar sa vytvoril v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove. Cvičenia sa celkovo zúčastnilo 14 DHZO, ktoré sa zišli s cieľom prehlbovať schopnosti svojich veliteľov pri riadení síl, nasadzovaní hasičskej techniky a vecných prostriedkov pri zásahu. Týmto cvičením si tiež preverili pripravenosť a akcieschopnosť členov hasičských jednotiek, ako aj spoluprácu s ostatnými DHZO v okrese. Na celý priebeh cvičenia dohliadali aj príslušníci OR HaZZ Rožňava, ktorí v závere vyhodnotili prácu veliteľa zásahu, prácu úsekových veliteľov, ako aj činnosť výkonných hasičov.
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. Zvarová
V sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Na jelšavskú hasičskú zbrojnicu zavítali školáci
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 6. septembra 2021 zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave deti z tretieho a štvrtého ročníka zo Základnej školy v Jelšave. Hneď na úvod sme deti rozdelili na 2 skupiny a tak sme sa im venovali. Deti sa dozvedeli o činnosti dobrovoľných hasičov, ako používať telefónne čísla, vysvetlili sme im princíp horenia, ukázali výstroj hasičov a technické vybavenie v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815.
Deti si vyskúšali hasenie s džberovkou na horiaci dom a hádzali granátom. Na záver sa deťom ukázala ukážka hasenia z CAS 15 IVECO DAILY. Deťom bola prezentovaná aj činnosť hasičov počas pandémie a boli požiadané o zapojenie sa do výtvarnej súťaže.
Bolo to príjemné predpoludnie, dúfame, že deti si od nás odniesli mnoho poznatkov.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (10)
Napísal(a) Ján Bradáč
BANÍCTVO
História Rakovnice je nerozlučne spätá s baníctvom, nakoľko tvorilo základné životné podmienky pre ľudí v obci. Až 80% obyvateľov obe bolo zamestnaných v baniach už dávno pred 20. storočím. Niektorí občania neboli len zamestnancami v bani, ale vlastnili i dobývacie práva na ťažbu rudy v Dubine, Magdaléne, Špádoch, Viničkách. Vlastníkmi dobývacích práv boli občania Rakovnice – Rusnák, Gonos, Lörinc, Koltáš, Bradáč, Benko, Fekete, Kožár, Németh, Čapó.
Koncom 19. storočia sa ťažba železných rúd koncentruje do Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti so sídlom v Budapešti. Jej prvým predsedom sa stáva gróf Emanuel Andrássy. V roku 1901 – 1904 spravila 2300 metrov dlhú dedičnú štôlňu. V roku 1912 – 1940 spojila ložiská v Nadabulej s ložiskom v Rudnej, kde prcovala väčšina baníkov z obce. Do práce dochádzali pešo, od roku 1933, keď sa v obci objavili bicykle, tak i na bicykloch. Do práce i z práce dochádzali v oblečení, v ktorom fárali do bane.
S KNIHOU V RUKE AJ DETI V GEMERSKEJ POLOME alebo KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNICE
Napísal(a) D. Č.
V našej knižnici pohodlne a poučne – to je názov úspešného projektu obecnej knižnice v Gemerskej Polome, vďaka ktorému sme nakúpili literatúru pre všetky vekové kategórie, a to z finančných prostriedkov FONDU NA PODPORU UMENIA. Prioritou boli naši najmenší čitatelia. Keďže nepriaznivá situácia nedovoľovala, aby sme mohli spoločne nazrieť do tajov kníh v našej knižnici, všetci, ktorí vedia, čo kniha človeku dá, dali na knihovníčku a ponúkané knihy čítali v domáckom prostredí, či spoločne s pani učiteľkou. Postupne zasielali správičky a fotografie o tom, ako spoločne čítajú. Fotografie a texty nás o tom presvedčili – nech sa páči na „potulky“ prostredníctvo dvoch ukážok zo zaslaných správičiek.
Štrnásť hrmených z Bystrého dopadlo do Krásnohorského Podhradia a nedalo súperovi nijakú nádej
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH VsFZ – 7. kolo
1. ŠK Tatran Spišské Vlachy – FK Krásnohorské Podhradie 6:0 (1:0). G: J.Novotný 4, P. Terpaj, E. Labanc, ŽK: P. Terpaj , R: Okruhľanský – Cuprák, Marušinová. DS: Štofka. D: 90.
VLACHY: Matej Fabini – Róbert Jano, Samuel Fiľák (81´ Ľ. Tomajko), Peter Terpaj, Jakub Kušiak (63´ M. Satner), Artem Bardetskyi, Zdeno Horváth (81´ J. Sater), Norbert Jochman (C), Jakub Novotný, Miroslav Šandor (70´ P. Pokrivčák), Erik Labanc.
Viac...
Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne
Napísal(a) É. Kerényi
Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.
Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej
Napísal(a) Ondrej Doboš
Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.
Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9)
Napísal(a) J. Bradáč
ŠKOLSTVO
Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V roku 1896 vyšlo nariadenie, kde bola stanovená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Deti roľníckych a baníckych rodín boli zapriahnuté do roboty, lebo rodičia na všetko nestačili. Potom deti vymeškávali školu, alebo do nej nikdy neprišli. Ak do školy aj občas chodili, malo to rovnaký efekt ako žiadna dochádzka, lebo všetko zabudli. Niektorí rodičia boli názoru, že keď oni nepotrebovali školu a mohli bez nej žiť, môžu bez školy žiť aj ich deti. Niektorí by aj boli radi posielať dieťa do školy, ale len v zime. V lete bola práca na gazdovstve. Školu považovali za príťaž, dedina ešte verila na strigy, zmoky a škriatky.
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP
Napísal(a) Ing. M. Prtková
Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.
A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.
Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.
Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!
Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).