JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (1. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložník
Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!
Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.
Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej poznačila druhá vlna pandémie
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca
Aj najväčšiu letnú akciu biatlonovej obce na Slovensku – Majstrovstvá SR poznačila druhá vlna pandémie. Pôvodný termín (prvý októbrový víkend) bol z dôvodu obáv, ktoré sa nakoniec ukázali ako odôvodnené presunutý o týždeň skôr. Domáci členovia Klubu biatlonu Magnezit Revúca mali čo robiť, aby stihli pripraviť areál do štandardných podmienok, na aké sú pretekári zvyknutí a to všetko v súlade s potrebnými bezpečnostnými a hygienickými opatreniami.
Navyše, pred samotnými MSR neprialo ani počasie. Bohaté skúsenosti z organizácie pretekov a najmä zanietenosť členov klubu biatlonu pre dobrú vec boli počas posledného septembrového víkendu zhodnotené vysokou úrovňou podujatia, ktorú nakoniec rešpektovalo aj počasie.
Kto spočíta množstvo telefonátov a mailových správ, ktoré sa od začiatku septembra rozbehli medzi členmi predsedníctva JDS v podstate s rovnakou témou: „Budeme môcť ísť do Rožňavy? Bude 21. ročník alebo nie? Za akých podmienok?...“ Každý z predsedov v ôsmich KO JDS a rovnako aj členovia ústredia JDS totiž veľmi dobre vedia, koľko príprav, námahy, osobného nasadenia mnohých členov aj funkcionárov JDS obnáša príprava celoslovenských podujatí. A práve v Rožňave, teda aj v KO JDS Košice, sa už viacero mesiacov intenzívne pripravovala tradičná Celoslovenská prehliadka speváckych súborov seniorov. Podľa stupňujúcich sa karanténnych opatrení sa neustále upravoval jej scenár aj organizačné podmienky, lebo s nákazou COVID 19 naozaj nemožno žartovať.
V Lipovníku nevarili čaj, ale strieľali futbalové góly - až 22!
Napísal(a) MG od)
Do histórie futbalu vojde v tomto týždni konštatovanie, že pre zvýšené hodnoty coronavíru 19 na Slovensku, určili na športových a kultúrnych podujatiach iba 50 divákov. Nakoniec ste sa o tom mohli dozvedieť aj z opatrení, ktoré prijal ObFZ Rožňava. Tak sa stalo, že po prvýkrát počas majstrovských zápasov zívali štadióny v našom regióne prázdnotou. Vo výnimočných prípadoch sa však pohybovali počty divákov od 0 po 5. Bolo to pre hráčov zaujímavjé? Rád by som sa na to opýtal každého, kto je aspoň fanúšikom tejto hry. I tak však výsledky zápasov boli v niektorých prípadoch neočakávané. Najmä na tých ihriskách, kde pripadli body našim mužstvám. Napríklad v Budimíre, kde hrala Rožňava, Ale páčili sa aj v nižších súťažiach, napríklad v Rakovnici, v Lipovníku, ale menej už vyzneli pre Čoltovo, alebo pre obidve mužstvá dospelých FK Krásnohorské Podhradie. Nakoniec sa o tom presvedčíte z komentárov. Ešte malá poznámka: Ťažko zrejme bolo hrať v kolektíve, ktorý prišiel na súperove ihrisko s počtom 8, alebo 10 hráčov. Ale aj tam, kde pre červenú kartu nedokončili zápas potrestaní hráči.
V Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od polovice septembra preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dohode s vedením Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave dobrovoľní hasiči vykonávajú od 14. 09. 2020 preventívno-dezinfekčný postrek v priestoroch ZŠ a MŠ každý piatok v popoludňajších hodinách. Po zhoršení situácie s COVID – 19 sa obnovilo od 24. 10. 2020 vykonávanie preventívnych dezinfekčných postrekov aj v rámci verejných priestorov v meste raz do týždňa – autobusové zastávky na Teplickej a Kúpeľnej ulici a na Námestí republiky, vchod do Denného stacionára a detské ihrisko pri Mestskom dome kultúry..
Okrem verejných priestranstiev sa postrek bude vykonávať aj v mestských budovách – na Mestskom úrade, v Mestskom dome kultúry a v Dome smútku po obradoch.
V týždni od 27. 09. do 30. 09. bol postrek vykonávaný jednorazovo v spoločných priestoroch bytových domoch 273, 274, 275, 277, 279 a 704 na Armádnej ulici a bytových domoch 332, 333 a 334 na Ulici 9. mája. Postrek budú dobrovoľní hasiči vykonávať do odvolania.
FK Tatran Betliar na regionálnych trávnikoch v minulosti
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava, svedčí o tom viacročné účinkovanie vo vyšších súťažiach. Práve o tom je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Š. Tomášika. Článok obsahuje fotografiu, súpisky a umiestnenia v tabuľkách regionálnych súťaží.
Súpisky:
1955 – 1960: Ján Kúkelčík, Vojtech Arvay, Štefan Gróf, Gejza Gróf, Štefan Zvolenský, Tibor Filický, Vladimír Kniška, Ján Hronec, Štefan Antony, Ján Miklošik, Štefan Kasper, Ondrej Šimko, Štefan Šlosár, Gejza Buday, Július Labdavský, Štefan Lišuch, Štefan Tekenös, Vojtech Zatroch, Štefan Krčmár, Ľudovít Benedik, Viliam Kováč, Vladimír Šlosár, Ján Skalský ml., Vojtech Poťmák, Štefan Podolinský, Pavol Rusňák, Karol Nagy – Pál, Ivan Mlynský, Štefan Kaňúr, Július Schwarcz.
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
V Čarovnej studničke sa predstavia remeselní majstri z regiónu, vystúpia sólisti inštrumentalistim, speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik.
Napísal(a) Kolektív GMOS
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás v sobotu 10. októbra 2020, od 10:00 – 15:00 srdečne pozývajú vstúpiť do Čarovnej studničky. Čakáme Vás vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska a v priestoroch dielní remesiel. V rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj sme pre návštevníkov pripravili vzdelávacie a prezentačné podujatie tradičnej ľudovej kultúry a tradičných remesiel. Vo dvore Gemersko-malohontského osvetového strediska, na Jesenského ulici č. 5 sa predstavia remeselní majstri z regiónu a vystúpia sólisti inštrumentalisti a speváci ľudových piesní a Ľudová hudba Hájik. V priestoroch GMOS budú pripravené tvorivé dielne s rôznymi technikami pre deti i dospelých a tiež premietneme filmy z cyklu Po stopách nositeľov tradícií, v produkcii GMOS. Podujatie bude prebiehať v súlade s platnými Opatreniami ÚVZ SR. Nezabudnite si rúška!
USMERNENIE ObFZ ROŽŇAVA KLUBOM V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ
Napísal(a) ObFZ Rožňava
K AKTUÁLNYM OPATRENIAM ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ S PLATNOSŤOU OD 01.10.2020
ObFZ Rožňava oznamuje klubom, že sa v súťažiach riadených ObFZ Rožňava sa pokračuje podľa vyžrebovania za dodržania opatrení hlavného hygienika SR pre zabezpečenie futbalových stretnutí, ktoré sú v platnosti od 1.10.2020:
AKTUÁLNE OPATRENIA ÚVZ V SÚVISLOSTI S USPORADÚVANÍM HROMADNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ:
S účinnosťou od 1. októbra 2020 do odvolania sa všetkým fyzickým osobám a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej povahy v počte nad 50 osôb. V prípade hromadných podujatí športovej povahy sa do uvedených limitov započítavajú všetky osoby zúčastnené na hre (hráči, realizačný tím, rozhodcovia, usporiadatelia, podávači).
Viac...
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
Primárka psychiatrie rožňavskej nemocnice MUDr. Jana Grešková sa stala TOP lekárkou
Napísal(a) J. Fedáková
Primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rožňava MUDr. Jana Grešková sa stala najlepšou lekárkou vo svojom medicínskom odbore. Titul TOP lekár na Slovensku jej udelil odborný týždenník Zdravotnícke noviny na základe ankety, v ktorej hlasovali odborníci a čitatelia novín.
„Skutočne ma to prekvapilo a teším sa z toho, že to, čo robím, ľudia vnímajú pozitívne. Je to príjemná satisfakcia. Psychiatria je odbor, ktorý vyvoláva u ľudí rozporuplné názory. No duševné poruchy sú podľa mňa z celého spektra chorôb najhoršie, pretože pacientovi berú schopnosť zvládať chorobu, ovládať svoje funkcie. Keď vidím, čo dokáže duševná porucha urobiť s človekom, oveľa viac si vážim jednoduché veci v živote,“ uviedla MUDr. Jana Grešková, ktorá je zároveň aj hlavnou lekárkou siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
Slavošovským hasičom slávnostne odovzdali zrekonštruovanú zbrojnicu
Napísal(a) PhDr. M. Terrai
Dňa 25.9.2020 (piatok) sa uskutočnilo slávnostné otvorenie a odovzdanie hasičskej zbrojnice v Slavošovciach. V garážovej časti urobili rekonštrukčné práce, úpravy, zateplenie. Doplnili priečkovú stenu s OSB dosiek, vetranie a odťah spalín, rozvod stlačeného vzduchu a samozrejme nové vráta na samopohon. Gratulujeme ÚzO DPO SR Rožňava a prajeme dobré užívanie. Nech slúži aj technika ako treba. Tohto aktu sa zúčastnili plk. Ing. Jozef Fedorčák, krajský riaditeľ HaZZ KE, pplk. Ing. Martin Kaprál, okresný riaditeľ HaZZ Rožňava, vedúci oddelení OR HaZZ RV, za ÚzO DPO SR RV, PhDr. Michal Terrai, tajomník, Mgr. Štefan Hronec, podpredseda ÚzO DPO SR RV, Mgr. Peter Mate, územný veliteľ ÚzO DPO SR RV. A ostatní pozvaní hostia, samozrejme členovia DHZO Slavošovce, poslanci Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach, zamestnanci Obecného úradu v Slavošovciach, zhotoviteľ stavby a ako hostiteľ a staviteľ starosta Obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták.
Revúcki kickboxeri prišli z Majstrovstiev Slovenska v Lučenci s 10 medailami
Napísal(a) Ľ. Bodor
Slovenský zväz kickboxu v spolupráci s domovským klubom Fortis Lučenec usporiadal v dňoch 25.-26.9.2020 v mestskej športovej hale Arena v Lučenci Majstrovstvá SR v kickboxe pre rok 2020. Lučenec prívítal cez 130 reprezentantov v 468 štartoch z 31 športových klubov Slovenska. Bojovalo sa vo všetkých štýloch Pointfigting, Lightcontact, Kicklight, na tatami aj v ringu Fullcontact, K1, Lowkick a vo všetkých vekových kategóriách. Reprezentanti Revúcej získali celkom 10 medailí, niektorí vypadli z medailového postu. Martina Székelyová, jedna z najlepšie pripravených pretekárok, prestúpila v mladom veku do vyššej kategórie, v ktorej je aj konkurencia vysoká, pretože sa proti nej postavili ženy, ktoré už niekoľko rokov bojujú na úrovni Svet a EU. Naša najúspešnejšia pretekárka, Alžbeta Teličáková, vypadla z medailového postu. Keď vyhrala, tak ju diskvalifikovali za exit, pričom sme podali aj protest. Vladimír Baraník po dlhšej pauze nestíhal kondične, ale každým zápasom rástol a podával lepšie výkony.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).