Zaujímavosti z nižnoslanského futbalu z rokov 2000 – 2005
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Nižná Slaná zanikol v roku 2016. V jeho novodobej histórii bolo úspešné najmä obdobie v rokoch 2000 – 2002, kedy vyhral 1. triedu a následne pôsobil v 5. lige – JZ. Potom to bolo s umiestnením v tabuľke horšie, až došlo k odhláseniu družstva dospelých a neskôr aj družstva dorastu. V článku sa dočítame rôzne zaujímavosti práve z tohto obdobia.
Jar 2000
Zranených bolo veľa hráčov (Kováč, Bobrík, Karas, Hlaváč, Černaj, Macko).
Ročník 2000 / 2001
Domáci zápas s Vlachovom 6:1
Vyjadrenie divákov počas zápasu: „Tak ako naši s Japonskom.“
Domáci zápas s Krh. Podhradím
Veľkokapacitný senník v Roštári hasili v rámci taktického cvičenia
Napísal(a) M. Terrai
Taktické cvičenie na hasenie veľkokapacitného senníka v areáli PD v Roštári v okrese Rožňava bolo dňa 11.11.2023 (sobota) zorganizované Územnou organizáciou DPO SR Rožňava. Od 8:00 hodiny boli povolávané DHZO okresu Rožňava, zaradené v CRSaP (celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov SR), ktoré svoj dojazd do miesta cvičiska zásahu splnili v časovom limite, a uskutočnili hlásenie sa veliteľovi zásahu. Veliteľ zásahu ich nasmeroval do ich pozície v zásahu, a každé zasahujúce družstvo si svoju požadovanú úlohu plnilo v potrebnom rozsahu a požiadavke. Som veľmi rád, že každý člen bol ustrojený v zásahovom odeve a spĺňal požiadavky výjazdového hasiča. Velitelia zásahových úsekov boli super a tiež svoju prácu pre úsek zvládli na výbornej úrovni. Skvelá koordinácia. Prekvapujúce bolo, že trasa vedenia diaľkovej dopravy vody, ktorú velitelia natiahli aj cez štátnu cestu, bola predpísaným spôsobom zvládnutá a voda bola vytlačená až cca 1 km dĺžky, až z obce Roštár. Členovia sa naučili, resp. precvičili diaľkovú dopravu vody hadicovým vedením zo stroja do stroja.
Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Dohrávku 14. kola futbalovej 7. ligy odohralo v jeden deň – v nedeľu 12. novembra kráko po obede zostávajúcich 12 družstiev dospelých. Všetkým prialo slnečné, hoci studené počasie. Hralo sa na 6 ihriskách horného Gemera. Bodovo si domáci zapísali 3 víťazné zápasy, rovnako dopadli aj hostia, takisto s 3 víťazstvami. V majstrovských zápasoch padlo 27 gólov. Najviac z nich videli diváci v Hrhove a Lipovníku, kde sa do sietí zmestilo 12 gólov. V dohrávke sa strelecky najviac darilo Maliňákovi z Drnavy, Gorgeiovi a R. Szücsovi z Lipovníka, J. Gallovi z Vyšnej Slanej a T. Hegedusovi z Dlhej Lúky. Všetci strelili súperom po 2 góly. Na pozícii streleckého lídra bude zimovať s 19 gólmi Róbert Rochl z Baníka Rožňavské Bystré. Rozhodcovia v tejto dohrávke udelili dve červené karty a 10 žltých kariet. Priemer na zápas bol: 4,5 gólov. Najväčší záujem o dianie na ihrisku bol v Honciach, ktorý sledovalo 116 divákov.
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.
Dve poštové známky propagujúce umenie Gemera vydala Slovenská pošta
Napísal(a) Ing. arch. V. Ondrejovič
Slovenská pošta vydala 26. októbra 2023 dve poštové známky s náboženskou tematikou, jedna zobrazuje nástenné gotické maľby a druhá oltár. Obe majú nominálnu hodnotu 2,60 €. Poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm vrátane perforácie. Známka vyšla na upravenom tlačovom liste štvorbloku spoločne s emisiou „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“. Známky vytlačila kombináciou oceľotlače a ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je nástenná gotická maľba s motívom Trojice Božej z kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom obce Rákoš. Motívom FDC je freska svätice a motívom FDC pečiatky je freska piety. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Rudolf Cigánik a rytiny známky je Mgr. art. Jozef Česla. Autorom FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Viac...
Počasie zabránilo v nedeľu na hornom Gemeri odohrať futbalové zápasy 7. ligy
Napísal(a) MG od
Štrnáste kolo vo futbale dopadlo na hornom Gemeri veľmi zle. V 7. lige sa odohral v sobotu iba jeden zápas, ostatných päť, ktoré boli vyžrebované na nedeľu 5. novembra museli pre zlé počasie odvolať a stretnutia odohrajú v náhradnom termíne dňa 12.11. o 13.00 hod. Neustály dážď, ktorý trval v ostatné dni poznačil tak futbalové plochy, že neboli spôsobilé na to, aby sa na nich v nedeľu odohralo čo len pár minút futbalového stretnutia. V záujme toho, aby sa z tohto počasia ešte horšie s ihriskami nestalo, riadiaci futbalový orgán tentoraz spravil rozumne. O tejto nepriaznivej situácii s počasím sa už hovorilo v sobotu po zápase v Rožňavskom Bystrom, kde je ale dobre udržiavaná hracia plocha a hoci bolo i počasie priaznivejšie aj preto sa zápas mohol bez problémov odohrať. Preto vám dnes predkladám iba komentár z tohto jediného stretnutia, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech domácich. Padlo v ňom 5 gólov, ale všetky iba zo strany domácich. Strelecky sa presadil z bratrov Rochlovcov najmä Jakub, ktorý do siete rezervy Rožňavy trafil dvakrát.
Popoludnie s tréningom mladých jelšavských hasičov trochu inak
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2023 Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave oslavuje 150. výročie svojho založenia, ktoré sme si pripomenuli v júli, kedy bola inštalovaná výstava hasičských autíčok – či už plastových zo zbierky Ing. Pavla Zapletala a Ivana Petra Zachara, ale aj lepených z papiera, ktoré lepí Miroslav Kováč. Končiacu výstavu sme navštívili v rámci krúžku dňa 02. 11. 2023 v Mestskom múzeu v Jelšave. Deti zaujala táto výstava, pýtali sa uja Mira, ako ich vyrábal.
Z Mestského múzea sme sa presunuli ku soche sv. Floriána, kde sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Deťom sme porozprávali niečo o vojakovi Floriánovi, ako sa stal patrónom hasičov. S deťmi sme zapálili sviečky a umiestnili sme ich na podstavec ku soche.
Bolo to príjemné popoludnie a absolvovali sme tréning trocha inak.
Ako ten čas rýchlo letí, už dávno nie sme malé deti – v Mesiaci úcty k starším to zaznelo aj v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Gajdošová
Dňa 27. októbra 2023 sa v našej obci Rožňavské Bystré uskutočnila akcia "Mesiac úcty k starším", ktorú organizoval Obecný úrad v spolupráci so ZO JDS v Rožňavskom Bystrom. Zúčastnilo sa jej 80 dôchodcov z obce. Bolo pre nich pripravené posilnenie tela aj ducha, t. j. slávnostná večera, ktorú pripravili kuchárky školskej jedálne a motlitba pána farára Mgr. Petra Hlavatého, ktorý v obci pôsobí. Dôchodcom sa prihovoril aj predseda ZO JDS v obci pán František Gelda. Okrem iného pripomenul, že ZO JDS bola založená v obci 10.12.2012, teda pred 11 rokmi a žiaľ, veľa zakladajúcich členov už nie je medzi nami. Toho času má ZO JDS 50 členov a je stále aktívna.
Program pripravili deti z MŠ pod patronátom pani riaditeľky Bc. Ildikó Barbierikovej a pani učiteľky Gabiky Gallovej. Seniori ich odmenili potleskom a so slzami radosti.
Malých vystriedala FSk Bystränky pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej, DiS art. a Tatiany Tomkovej.
Priateľské stretnutie seniorov Revúckej Lehoty venované Mesiacu úcty k starším
Napísal(a) M. Mladšia
Slniečko akoby vedelo, že v stredu popoludní, 18.októbra 2023 majú seniori ZO JDS v Revúckej Lehote priateľské stretnutie vo veľkej sále KD. Po predchádzajúcich pochmúrnych dňoch vyšlo spoza mrakov, a tak spríjemnilo celkovú atmosféru tohto dňa.
V úvode si spomenuli na tých, ktorí naše rady v posledných mesiacoch opustili. Slávnostný príhovor mala Margita Mladšia, predsedníčka základnej organizácie JDS. K prítomným sa prihovorila aj pani Lucia Benediktyová, starostka obce, ktorá okrem pozdravenia informovala aj o tom, čo sa v obci v poslednom období urobilo a čo sa plánuje v najbližšom čase urobiť. Nechýbalo ani pozdravenie jubilantov, ktoré je v organizácii peknou tradíciou, a potom si spoločne zaspievali piesne podľa ich želania. Veľmi milé bolo pozdravenie detí a žiakov, ktorí svojím vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére tohto popoludnia, za čo im ďakujeme.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).