V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Prečo je Gemer tak poznačený svojou rôznorodosťou aj v parlamentných voľbách
Napísal(a) MG od
V tohtoročných parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 30. septembra v predčasnom termíne, boli schválené v Národnej rade SR a ktoré vyhlásil predseda NR SR svojim rozhodnutím č. 204/2023 Z. z., poznáme podrobné výsledky nielen podľa veľkých územných celkov, ale aj podľa jednotlivých volebných okrskov. Samozrejme, aby sme ich poznali, museli sme si počkať, kým sa zosumarizujú údaje zo všetkých volebných okrskov na úrovni Štatistického úradu SR. Dnes na základe nich už vieme nielen to, ako sme vo voľbách tohto roku obstáli v rámci celého Slovenska, ale aj podľa jednotlivých krajov, okresov a obcí.
Štatistický úrad Slovenskej republiky vo svojej záverečnej správe nám potvrdil, že parlamentných volieb 2023 na Slovensku sa zúčastnilo 3 007 123 oprávnených voličov, čo predstavuje 68,51 %-nú účasť. Potešiteľné je, že tento údaj je najvyššie dosiahnutý v našej novodobej histórii Slovenska. Prvé komentáre k tejto udalosti roka podrobne hodnotili výsledky volieb celkovo i podľa krajov a okresov. Podrobnejšie poznať ich však chceme aj podľa takých zoskupení Slovenska, akými sú napríklad aj Gemer, Spiš, Šariš, Orava, či Pohronie, atď. Napr. aj ja, roduverný Gemerčan,
Predmet mesiaca október v GMM: Zadymovaná keramika
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Predmetom mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor pôvodnej zadymovanej keramiky, tzv. čierny riad. Vo fonde múzea sa nachádza 11 kusov zadymovanej keramiky, ktoré sa do jeho zbierok dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor tvorí 5 hrncov, 2 taniere, 1 reprezentatívny krčah, 2 vázy a 1 nádoba na vylievanie sviečok. Uvedené predmety boli vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska, nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801.
Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice. Zadymovaná keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu. Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovo sivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.
Hráčske skraty futbalistov TJ Baník Rožňavské Bystré aj v deviatom kole
Napísal(a) MG od
Deviate kolo 7. ligy ObFZ Rožňava zaznamenalo ďalší hráčsky skrat pre dvoch hráčov TJ Baník Rožňavské Bystré. Kvôli dvom udeleným červeným kartám jeho popredným hráčom mužstvo aj preto nedokázalo doma udržať trojgólové vedenie nad svojím odvekým rivalom z Vyšnej Slanej. Stalo sa tak už tretí zápas po sebe a mužstvo ľahkovážne prišlo nielen o 7 bodov, ale aj o štyroch kvalitných hráčov. Zaznamenali sme však aj iné údaje.
V 9. kole nastrieľali futbaloví "mušketieri" 44 gólov, z ktorých sa v 26 prípadoch darilo domácim strelcom a v 18 prípdoch sa prejavili hostia. Kolo vyšlo v prospech domácich celkov, ktorí sa zaslúžili o 3 víťazstvá, zaznamenali sme tiež dve remízy i dve prehry.
Tradičné poklady Gemera – Rok v gemerskej kuchyni a šanca pre gráty a ancúgy
Napísal(a) A. Kleinová
Dva veľké projekty v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej kultúry v rámci svojej odbornej dokumentačnej a výskumnej činnosti ukončilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Pod názvom ambiciózneho projektu Tradičný rok v gemerskej kuchyni sa skrýva séria piatich dokumentárnych videí v celkovej dĺžke takmer troch hodín, ktoré ponúkajú pohľad do tradičných rituálov a života rodín horného Gemera.
„Cieľom projektu bolo zdokumentovať a odprezentovať tradičné zvyky prenášané naprieč generáciami v prirodzenom prostredí vidieckej kuchyne v spojení s prípravou jedál,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a dopĺňa: „Pridanou hodnotu je interpretácia v nárečí aktérov podľa obcí horného Gemera, z ktorých pochádzajú.“
Významné sezóny vo futbalovom klube Lokomotíva CHZ Dedinky
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky zanikol v roku 2015. Predtým účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Vyhral ju v roku 2005 a postúpil do V. ligy – JZ. V 5. lige sa mu veľmi nedarilo, keď po roku vypadol. Významný bol aj ročník 1998/1999, keď klub bojoval o postup do vyššej súťaže, napokon skončil druhý.
Práve o týchto sezónach je článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ku každému vybranému ročníku uvádza káder, výsledky, umiestnenie v tabuľke a meno najlepšieho strelca.
Sezóna 1998/1999
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika – Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner
Nová pubiikácia: Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera-Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
Poklona obločiarom z Muránskej Huty – s úctou a obdivom
Napísal(a) J. Genčanský
Folklórny súbor Lykovec, ktorý pracuje pri MsKS v Revúcej, uviedol premiéru nového pôvodného programu zo života Gemerčanov pod Kohútom. Na originálnom diele spolupracoval od samého začiatku známy profesionálny folklorista, choreograf Vladimír Michalko. Vypredaná premiéra v revúckom Mestskom dome kultúry 17. septembra 2023 bola zároveň uzatvárajúcim podujatím projektu Revúca Mesto kultúry 2022-23, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Predstavenie, pôvodne s pracovným názvom „Pútnici“, súbor uvádza pod názvom SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME, s podtitulom „folklórne obrazy o putovaní obločiarov z Muránskej Huty“. Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov malého sídla v strednom Gemeri, medzi Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, ktoré vzniklo na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bolo už nadobro zviazané s týmto unikátnym remeslom. Časovo priestorovým epicentrom tanečno-výtvarnej inscenácie je obdobie prvej tretiny 20. stor., keď Muránskohuťania prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.
Viac...
Westernové preteky udivovali po prvýkrát na ranči v Revúcej
Napísal(a) MD od
Nezvyčajný plagát Westernovej jazdeckej ligy Slovensko, ktorý sa prednedávnom objavil v regióne stredného Gemera, najmä v Revúcej, pozýval v tomto okresnom meste po prvýkrát na westernové preteky majsterky SR Timei Jasenkovej na 16. septembra 2023. Preteky sa v ohlásenom čase aj uskutočnili. Ich miestom bol pripravený terén v ohrade malého rodinného Laci ranča TJ Performance Barrel Horse blízko Revúcej a zišla sa na ňom v pemiére pomerne slušná účasť milovníkov týchto pretekov.
Organizátorka pretekov v príjemnom prírodnom prostredí sľubovala barrel race, pole bending a rôzne kovbojské hry. Divákov potešili aj pripravené stánky s občerstvením.
Westernové preteky pritiahli do Revúcej pretekárov s koníkmi nielen z Revúcej, ale aj širokého okolia. Návštevníci mohli sledovať nielen mužských „kovbojov“, ale najmä ženy, ktoré ovládali svojich koníkov rýchlo a bezpečne. Osedlané tátoše vzbudzovali veľký obdiv aj u mladšej generácie divákov, čo dáva nádej na peknú budúcnosť týchto pretekov na území Gemera.
Bystranom na víťazstvo v Dobšinej nestačilo ani vedenie 3:1
Napísal(a) MG od
Najrýchlejšie k víťazstvu v 8. kole 7. ligy prišli futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorá bez boja zrejme prišla k 3 bodom vo vyžrebovanom stretnutí s Tatranom Betliar. Rozhodovalo sa o tom ešte v týždni pred stretnutím, keď Betliarčania riadiacemu orgánu oznámili, že na zápas do Dlhej Lúky nepricestujú. V tomto kole padlo 41 gólov v 6 zápasoch, z ktorch si víťazstvá vybojovali domáci v 4 prípadoch a hostia vo dvoch. Strelcami kola s tromi gólmi boli traja hráči – Viliam Gallo z Honiec, Ľubomír Lukáč z Pače a Seman z Vyšnej Slanej. Lídrom súťaže je naďalej Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého so 17 gólmi. Potešiteľné je, že sa hralo bez červenej karty. Prekvapením je, že Bystrania si neudržali trojgólový náskok a zápas v Dobšinej nakoniec prehrali. Tabuľku súťaže po kontumačnom víťazstve s Betliarom vedie družstvo Dlhej Lúky, ktoré je naďalej bez prehry.
Dňa 19. júla 2023 za krásneho slnečného počasia sa časť členov ZO JDS z Revúckej Lehoty vybralo autami na opekačku na Hrádok. Spojili tak pekné s užitočným, aby poznali aj túto časť nášho neďalekého okolia a trošku zrelaxovali po prácach vo svojich záhradkách.
Tí zdatnejší prešli aj Náučný chodník Hrádok, ktorého trasa dlhá 3,7 km ponúka nenáročnú pešiu turistiku a na jeho 12 zastávkach si mohli prečítať zaujímavé informácie, týkajúce sa blízkeho okolia. Dalšia skupinka relaxovala v bazéne, no a niektorí pripravovali zatiaľ oheň na opekačku.
Vedúci prevádzky hotela Hrádok, p. Július Piater, nám pripravil ohnisko a ochotne umožnil aj využiť priestor na posedenie v altánku.
"... náš výlet sa vydaril" konštatovali spokojní účastníci.
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum zľavnený vstup do výstavných priestorov 27. septembra 2023 (streda) v čase od 10.00 do 18.00 hod. Pripravený je aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu začína o 15.45 hod. príhovorom Évy Kerényi, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Viktora Brádňanského, destinačného koordinátora Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).