Bowling prilákal na okresnú súťaž aj revúckolehotských seniorov
Napísal(a) I. Pavláková
Seniori obce Revúcka Lehota opäť reprezentovali svoju obec. Napísala nám o tejto peknej skutočnosti pani I. Pavláková a s textom poslala i fotografie pani Nemogovej. V informácii sa uvádza, že v Revúcej sa 27. októbra 2023 uskutočnila okresná súťaž v bowlingu. Do súťaže sa prihlásilo 12 dvojčlenných družstiev mužov a 12 dvojčlenných družstiev žien. Zakladnú organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku Revúcka Lehota reprezentovali 3 dvojčlenné družstvá: 1. družstvo nastúpilo v zložení Oliver Žiak, Ing. Dušan Stanko, 2. družstvo tvorili: Mgr. Elena Belicová, Ing. Iveta Pavláková a 3. družstvo hralo v tejto zostave: Anna Nemogová, Alena Stanková.
Súťaž pre revúckolehotských seniorov skončila úspešne, keď tretie miesto v okresnej súťaži získala ich dvojica – Mg. Elena Belicová a Ing. Iveta Pavláková.
Ďakujeme za reprezentáciu.
Výstava z fotografického workshopu z Gemera mieri do košického obchodného centra Optima. V máji roku 2023 sa Gemer stal centrom stretnutia fotografov a kreatívnych umelcov. V štyroch lokalitách na Gotickej ceste sa uskutočnil fotografický workshop, vedený renomovaným lektorom, profesorom Ľubom Stachom. S nadšením a zápalom sa do zachytávania gotickej architektúry i historických pamiatok v kostoloch Plešivca, Štítnika, Ochtinej a Koceľoviec pustili účastníci: Kristína Kerekešová, Štefan Majerčák, Peter Palgut a Eva Tóbisz. Toto pútavé podujatie sa stalo súčasťou rozsiahleho projektu Rok nástennej maľby, ktorý nadväzuje na označenie Európskeho kultúrneho dedičstva získaného vďaka freskám v Gemeri a Malohonte.
Výsledkom tejto aktivity je unikátna výstava fotografií s názvom „Tichí svedkovia gotiky na Gemeri“. Každá z fotografií zrkadlí osobitný prístup autora a jeho cit pre gotické umenie. Výstava nás pozýva na dobrodružnú cestu do minulosti, aby sme mohli obdivovať a cítiť pôsobivosť gotického obdobia, ktoré rezonuje aj v súčasnosti.
Vyšná Slaná stratila v Drnave futbalovú neporaziteľnosť
Napísal(a) MG od
Do konca jesennej časti futbalových zápolení mužstvám na hornom Gemeri zostalo po tomto trinástom kole odohrať už iba zápasy 14. kola. Tie nám povedia, kto sa stane lídrom súťaží a kto bude držať lampáš posledného po celú zimnú prestávku. V 13. kole 7. ligy diváci boli svedkami 6 majstrovských zápasov. Potešili sa v nich s 33 strelených gólov. Tri zápolenia pripadli domácim mužstvám, dve hosťom a jedno nemalo víťaza. Zaznamenali sme aj jednu červenú kartu udelenú domácemu hráčovi na ihrisku v Hrhove. Zjesenilo sa tiež žltými kartami na všetkých ihriskách, okrem stretnutia v Rudnej, odkiaľ sa rozišli súperi bez kariet.
V aktualitách z okresného futbalu sa dočítame o rôznych novinkách, ktoré sa udiali najmä v kluboch 7. ligy ObFZ Rožňava (prestupy, odhlásenie FK). Okrem toho autor článku predstavuje dva futbalové kluby, uvádza výber z úradných správ ObFZ Rožňava a na záver prehľad najstarších hráčov v jednotlivých kluboch 7. ligy.
Prestupy a hosťovania:
Michal Dorčák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Roman Polyák – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Matúš Zatroch – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Patrik Šimko – ŠK Polom G. Poloma – Honce
Miroslav Tomášik – ŠK Polom G. Poloma – Rožň. Bystré
Lukáš Jasenka – ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Pavlo Berezianskyi – Myrivka – Rožňava
Seniorov Čiernej Lehoty pozdravil v Mesiaci úcty k starším aj predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) M. Terrai
Na spoločné posedenie v rámci mesiaca október, ktorý je Mesiacom úcty k starším, pozvala starostka obce Ing. Iveta Potočná a poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote do sály Kultúrneho domu seniorov a členov ZO JDS v Čiernej Lehote.
V úvode stretnutia všetkých privítala a programom sprevádzala predsedníčka ZO JDS V Čiernej Lehote i Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová. Po jej úvodných slovách sa predstavili so svojím programom žiaci MŠ z Čiernej Lehoty v sprievode so svojimi pani učiteľkami. Deti boli veľmi milé, s krásnym programom, v ktorom pozdravili svojich starých rodičov a v závere im odovzdali ručne vyrobené darčeky.
Po ich vystúpení sa prítomným a hosťom prihovorila starostka obce Ing. Iveta Potočná. Pri tomto spoločnom posedení boli pozdravení aj oslávenci, ktorí si v tomto roku pripomínajú 65, 70, 75, 80, 85, 90 rokov. Boli im odovzdané darčeky od obce a všetci urobili zápis do pamätnej knihy. Všetkým gratulujeme.
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Dvaja noví vojaci strážia náučný chodník Bojisko Rimavská Baňa
Napísal(a) V. Brádňanský
Rimavská Baňa, 20.10.2023. Na náučnom chodníku Bojisko Rimavská Baňa pribudli nové sochy vojakov, altánok, smerové tabule a informačné tabule, ktoré zvýšia komfort návštevníkov a ešte bližšie priblížia históriu spojenú s touto lokalitou a témou SNP.
Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa je súčasťou tematickej trasy Cesta SNP Gemerom-Malohontom, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov so zameraním na náš región. Každé zastavenie na trase chodníka približuje udalosti, ktoré sa na tom konkrétnom mieste v minulosti odohrali, čo robí tematickú trasu ako aj jej zastavenia autentickými.
„Ide o nenáročnú trasu po miestach skutočných bojov. Prevedie vás popri zrekonštruovaných bunkroch a zákopoch, kde objavíte povstaleckých vojakov. Teda nie úplne skutočných, ale po novom už štyri sochy vojakov, pri ktorých sa môžete odfotiť,“ uviedol výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Rozprávanie Miroslava Janšta o stredovekých nástenných maľbách a ich reštaurovaní
Napísal(a) J. Aláč
Prednáška a prezentácia známeho a uznávaného reštaurátora Miroslava Janšta je určená všetkým, ktorým sa páčia stredoveké nástenné maľby nielen v Gemeri-Malohonte, a ktorých zaujímajú špecifiká ich reštaurovania, ale i práca a poslanie reštaurátora.
Termín a čas: 26. 10. 2023 o 16.00 hod.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Miroslav Janšto (*1967) študoval v rokoch 1981 až 1985 na Škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor reštaurovanie štukovej výzdoby. Po skončení školy v júli 1985 nastúpil ako konzervátor do Gemersko-malohontského múzea. V rokoch 1987 až 1993 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby. Je členom Komory reštaurátorov. Zameriava sa na reštaurovanie nástennej maľby v historických objektoch, ale reštauruje tiež obrazy na platne a na iných nosičoch.
Banícke múzeum pripravilo poznávací zájazd po Gotickej ceste pre seniorov
Napísal(a) A. Terezková
Ani Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na starších ľudí a v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta pre nich pripravilo obľúbený poznávací zájazd po Gotickej ceste.
Počas celého novembra budú mať možnosť spoznávať štyri kostoly štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. Súčasťou zájazdu bude aj výroba vlastných pamätných magnetiek s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov.
Podujatie sa koná pri príležitosti Roku nástennej maľby v Banskobystrickom a Košickom kraji. Rok nástennej maľby 2023 bol vyhlásený pri príležitosti získania Značky Európske dedičstvo. Túto značku získalo ako súhrnná lokalita 12 kostolov v regióne Gemer a Malohont. Získanie Značky Európske dedičstvo nás zároveň zaväzuje k šíreniu informácií o tom, čo táto značka vlastne znamená, aké hodnoty reprezentuje.
Živé obrázky, ktoré práve sledujete, som nakrútil ešte ako 18-ročný študent bez akejkoľvek odbornej prípravy, čiže ako samouk. Dnes mám už vyše 80 rokov a rovnako ich vidím, ako vy, dnes po prvýkrát od ich zrodu aj vďaka pánovi Pobočekovi, ktorý sa podujal spraviť vo forme videa moje filmárske pokusy spred hádam 65 rokov. Hoci vidieť na záberoch moju neznalosť z problematiky filmovania, dnes majú o to väčšiu hodnotu. Mám takto spolu s vami možnosť vidieť naživo moju starú mamu U Dobošky, ako využila pekné letné dni na regeneráciu, alebo svoje spolužiačky, či mladšie i staršie rodáčky pri oslavách SNP v obci Rožňavské Bystré, keď na budove OSŠ slávnostne odhalili hrdinom Povstania z našej obce Pamätnú tabuľu.
Viac...
V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie
Napísal(a) S. Holečková
Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.
Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.
V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.
Betliarski dôchodcovia žijú zaujímavým a pútavým životom
Napísal(a) O. Ďurán
Betliar patrí k najnavštevovanejším obciam v rámci Slovenska, vďaka národnej kultúrnej pamiatke, kaštieľu Andrášiovcov, okolo ktorého sa rozprestiera park so vzácnymi druhmi stromov. Život v našej obci je veľmi aktívny a rôznorodý, na ktorom má podiel najmä pani starostka Ing. Helena Kúkelová. Zo spoločenských organizácii dosahujú pekné výsledky športový klub, hasičský zbor, počtom členov a aktivitou aj Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska.
Futbalisti MFK Dobšiná kontumačne prehrali zápas 11. kola so Sokolom Pača
Napísal(a) MG od
Prv, než sa pozrieme na výsledky futbalových kôl v jednotlivých súťažiach družstiev na hornom Gemeri odohraných v tomto týždni, zoznámme sa s obsahom Úradnej správy ObFZ Rožňava č. 13/2023-2024, ktorá prijala dôležité rozhodnutie týkajúce sa 11. kola 7. ligy. V nej sa uvádza, že ŠTK kontumuje zápas 11. kola 7. ligy dospelých Sokol Pača – MFK Dobšiná v prospech domácich, za neoprávnený štart hráčov hostí. Táto nemilá skutočnosť mala dopad aj na niektorých futbalistov i funkcionárov predovšetkým Dobšinej, ktorých taktiež neminul trest riadiaceho orgánu. Rozhodnutie je potrebné brať do úvahy i pri zostavovaní tabuľky po 11. kole.
V 12. kole 7. ligy sa odohralo šesť majstrovských zápasov. Pretože ŠK Polom Gemerská Poloma odstúpil zo súťaže, futbalisti Baníka Rakovnica mali v tomto kole voľno.
Zaslúžilý člen DPO SR pán Ladislav Berki sa dožíva významného životného jubilea
Napísal(a) Dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Významného životného jubilea – 70 rokov – sa dňa 23. októbra 2023 dožíva zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR, pán Ladislav BERKI, dlhoročný člen Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Členom DPO SR je od roku 1969. Bol dlhoročný veliteľ v DHZ Jelšava, ale aj v rônych funkciách v okrese Rožňava a Revúca. Aj v súčasnosti je nápomocný svojimi radami. Za svoju dlhoročnú prácu bol viackrát ocenený rôznymi vyznamenaniami.
Do ďalších rokov života prajeme nášmu jubilantovi hodne zdravia, porozumenia, šťastia, spokojnosti a veľa životného elánu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).