Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Zaujímavosti z polomského futbalu z rokov 2001 – 2011
Napísal(a) Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku uvádza rôzne zaujímavosti, ktoré zozbieral z tlače, prípadne sám zažil alebo videl. Týkajú sa dnes už neexistujúceho TJ Družstevník Gemerská Poloma (v súčasnosti je ŠK Polom Gemerská Poloma). Za obdobie volil hraničné roky nie náhodne. Klub totiž v roku 2001 vypadol z V. ligy – JZ a v roku 2011 postúpil do V. ligy Košicko-gemerskej skupiny kde účinkoval štyri sezóny.
Sezóna 2001 / 2002
Inzultácia rozhodcu divákom v Gemerskej Polome.
Jeseň 2002
Jeden z dvojice trénerov G. Polomy sa sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma článkom v Gemerskom denníku.
Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré v neposlednom rade patrí i gubárstvo. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zbierkový fond doplniť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc.
V súvislosti s mapovaním remeselnej výroby charakteristickej pre región Gemer-Malohont bol zbierkový fond etnológie rozšírený o náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky
Napísal(a) MG od
V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Vysoké teploty na futbalových štadiónoch horného Gemera, ale menej divákov
Napísal(a) MG od
Naša najvyššia futbalová ligová súťaž zaznamenala v poslednú augustovú nedeľu odohraté kompletné štvrté kolo. Za úmornej horúčavy (od 290 – 320 C), ktorá práve v tomto regióne vrcholí, domáce kolektívy vyhrali 3 zápasy a 4 hostia. Vďaka presnosti strelcov padlo v tomto kole 30 gólov. Divákov najviac potešil výsledok v Gemerskej Polome, kde hostia z Bystrého strelili domácemu brankárovi 7 gólov a diváci videli tak spolu 8 gólov. Prvým víťazstvom v súťaži potešili futbalisti nováčika z Honiec, ktorí zvíťazili doma nad Lipovníkom o gól. Snáď najviac boli po stretnutí spokojní Pačania, ktorí vysoko zvíťazili nad rezervou Rožňavy, a to v pomere 4:1. Zo strelcov sa najviac darilo Róbertovi Rochlovi z Baníka R. Bystré, ktorý zaťažil konto polomského brankára štyrmi gólmi. Hralo sa pomerne slušne a rozhodcovia pohrozili hráčom iba žltými kartami. Stále však chýbajú do kompletného stavu odohrať ešte zápasy z prvého kola.
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Parný valec v Baníckom múzeu bol vyrobený v roku 1883
Napísal(a) A. Terezková
Pri príležitosti 140. výročia výroby parného valca Aveling & Porter prináša Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, širokej verejnosti zaujímavú prednášku, ktorá sa uskutoční 7. septembra 2023 o 16:00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave. Parný valec Aveling & Porter v zbierkach múzea je tretím najstarším valcom svojho druhu na svete. Prvenstvo patrí valcu vyrobenému v roku 1878, ktorý sa zachoval v nórskom Osle a druhý najstarší sa dnes nachádza v anglickom Nottinghamshire. Ten rožňavský bol vyrobený presne 12. septembra 1883. Na čo tento pracovný stroj slúžil, kto ho vyrobil a pre koho, na akom princípe sa pohyboval, ako sa vôbec dostal do Rožňavy a ako sa zistilo, že je tretím najstarším na svete, Vám prezradí kurátor múzea, Mgr. Norbert Mogyorósi. Nezabudne ani na druhé vzácne parné vozidlo v zbierkach múzea, nákladný automobil Škoda Sentinel. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia najnovšej novinky múzea.
Viac...
Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami
Napísal(a) Š. Burčo
Začiatkom 18. storočia postihol náš kraj hrozný mor a v niektorých dedinách umrela i polovica obyvateľstva. Bieda, hlad prinútili niektorých, že sa dali "na zboj"..., a to prišli riešiť husári!
Došli až k hornému toku Slanej, kde je dodnes dedinka, ktorú nazývali Redová, Neuhaus, či Sajóréde a jej obyvatelia sa živili ako valasi, drevorubači, či výrobcovia košíkov.
Richtár rozdelil husárov po domoch, a to najmä do tých, kde chýbali chlapi. Protesty, hundranie, nadávanie čoskoro ustali a devy, vdovy, či vydaté ženičky začali hovoriť o tom, že husári sú veru chlapi, ktorí porobia to, porobia i ono...
Veru tak, i po rokoch, keď ľudia videli rúčeho, zdatného a silného chlapa, vraveli, že určite je z Rejdovej.
Horúčavy na hornom Gemeri poriadne preverovali pripravenosť futbalistov
Napísal(a) MG od
Ostatné futbalové majstrovské zápolenia mužstiev horného Gemera sa odohrávali v čase vrcholenia ženských majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré boli na opačnom póle Zemegule – na Novom Zelande a v Austrálii. Po prvýkrát v nich zvíťazili ženy Španielska, ktoré v nedeľu vo finálovom zápase zvíťazili nad Angličankami 1:0. Diváci, ktorí sledovali toto zápolenie museli uznať, že dnes aj ženský futbal vie zaujať diváka. Zaplnené štadióny a rýchla a kolektívna hra ženských jedenástok to len potvrdzovali.
Evanjelická farárka požehnala v Chyžnom novú hasičskú techniku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 30. júla 2022 sa dobrovoľní hasiči z Chyžného dočkali slávnostnej „odovzdávky“ Hasičskej zbrojnice. Vtedy do jej priestorov uložili protipovodňovú súpravu.
Prešiel necelý rok a na jar 2023 už do Hasičskej zbrojnice pribudlo auto CAS 15 IVECO DAILY – cisternová automobilová striekačka, ktorá vo výbave má zaradené technické prostriedky nielen na zdolávanie požiarov, ale aj na technické zásahy rôzneho druhu. Auto už bolo využité na niekoľko zásahov po prívalových dažďoch. V sobotu popoludní, 19. augusta 2023, sa dobrovoľní hasiči stretli na Hasičskej zbrojnici. Pred nastúpenou jednotkou zastupujúci veliteľ Peter Mladší podal hlásenie starostovi obce Petrovi Medvecovi, ktorý na úvod privítal Ing. Pavla Zapletala, MBA, tajomníka Územnej organizácie DPO SR v Revúcej, poslancov Obecného zastupiteľstva, pani farárku, hasičov a obyvateľov obce a odovzdal slovo zborovej farárke cirkevného zboru ECAV na Slovensku Mgr. Emílii Völgyiovej. Pani farárka požehnala spomínanú hasičskú techniku a pomodlila sa za všetkých hasičov, ktorí ju budú využívať.
Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.
Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).