Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Bronzová socha sedliaka od Lászlóa Beszédesa - Predmet mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. A. Kolár
Rimavská Sobota, 28. 06. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum jeden z najnovších prírastkov – bronzovú sochu sedliaka od Lászlóa Beszédesa (1874 – 1922). Pre Gemersko-malohontské múzeum je Beszédes dôležitým autorom predovšetkým vzhľadom na jeho rodisko, ktorým bolo Jesenské. Doposiaľ však v zbierkovom fonde múzea zastúpený nebol. Bronzovú sochu sedliaka sa podarilo získať zo súkromnej zbierky kúpou v roku 2020. Dielo zobrazuje postavu pastiera koní v typickom odeve s dlhým plášťom a klobúkom, pri plnení fajky tabakom. Vzniklo po roku 1896, keď sa Beszédes vrátil späť do Uhorska. V oblasti Hortobágy ho uchvátil život tamojších sedliakov, ktorých stvárňoval v podobe žánrových plastík. Vďaka týmto dielam bol známym a vyhľadávaným sochárom v celej krajine. Bronzová socha bude v priestoroch múzea vystavená od 1. do 31. júla 2021.
Pavol Jozef Šafárik v našich srdciach i v spomienkach
Napísal(a) T. Tomková
Pavol Jozef Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín. Počas svojho života sa verejne veľmi neangažoval, preto ho veľká časť slovenskej verejnosti nepoznala. Dnes sú po ňom pomenované školy, univerzity, ulice aj námestia.
Tento víkend sme si pripomenuli 160. výročie jeho úmrtia. Vďaka skvelej spolupráci Domu Matice slovenskej v Rožňave, obce Kobeliarovo, mesta Rožňavy, Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave a ECAV sa nám podarilo pripraviť majestátne trojdňové spomienkové podujatie. Oslavy sa začali 25. júna 2021 na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera privítala riaditeľka školy Katarína Adamková a Lýdia Kalinová. Na pôde strednej školy sa stretol predseda Matice slovenskej aj so študentmi, ktorým predstavil osobnosť Pavla Jozefa Šafárika.
Outdoorové vyučovanie, čiže vyučovanie vonku v Základnej škole Jelšava
Napísal(a) M. Štullerová a S. Skruteková
ZŠ s MŠ Jelšava – Keďže keltský stromový kalendár, okrasné jazierko i jabloňový sad v našej školskej záhrade plnia hlavne didaktickú funkciu, tentokrát sme ich využili na outdoorové vyučovanie slovenského jazyka i biológie.
Prvou úlohou žiakov na hodine slovenského jazyka bolo nájsť podľa dátumu svojho narodenia strom, ktorý im je priradený v zhode s keltským kalendárom. Stromokruh tvorí 21 druhov rôznych ihličnatých i listnatých stromov, čiže toto poznanie plnilo i motivačnú funkciu a vyvolalo záujem žiakov dozvedieť sa, aké ich vlastnosti sú spojené s daným stromom. Dočítali sa to, keď splnili druhú úlohu, ktorou bolo poskladať pripravené texty rozstrihnuté na niekoľko častí. Žiaci pracovali v skupinách vytvorených podľa toho, ktorý strom im bol priradený podľa dátumu narodenia.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo po roku pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi opäť voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo-piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin v termínoch 2.7.2021, 9.7.2021, 30.7.2021 a 13.8.2021. Budú sa konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako je rozpojovanie hornín, pozorovanie hornín mikroskopom, ryžovanie zlata, či hry s dobovými banskými dopravnými prostriedkami.
„Všetky aktivity sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme predvlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže, okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Dňa 26.6.2021 sa v spolupráci s mestom Revúca uskutočnil Gemerský turnaj detí vo futbale, v kategórii U 11 - hráči narodení v roku 2010/2011. Turnaj sa neuskutočnil minulého roku, kvôli opatreniam v suvislosti s ochorenim Covid 19. No tentokrát nám priala nielen zlepšená epidemiologická situácia, ale aj dobré počasie. Turnaja sa zúčastnili štyri družstvá. MFK Revúca postavila dve družstvá starších a mladších, FK Iskra Hnúšťa, MFK Rožňava. Deti si po dlhej dobe dobre zašportovali, odovzdali na ihrisku kus srdca a dobré futbalové výkony. Aj keď výsledky by v týchto kategóriách nemali byť to najdôležitejšie, aj tak nás potešilo, že naše staršie družstvo tento turnaj vyhralo. Získali 6 bodov a so skóre 16:4 rozstrieľali svojich súperov. Náš hráč Janko Zubák sa stal najlepším strelcom turnaja. Taktiež nás potešil výkon maličkého šikovného futbalistu z MFK Revúca Adamka Gábriša, ktorý sa stal najlepším hráčom turnaja. Druhé miesto na turnaji obsadilo MFK Rožňava a tretie FK Iskra Hnúšťa. Krásne ceny od mesta Revúca prišla odovzdať pani viceprimátorka Lucia Medvecová. S konštatovaním, že turnaj sa vydaril, všetkým deťom sa sobotné dopoludnie páčilo, nikomu sa nič nestalo, sa všetci rozišli domov.
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
Letné kino vo hvezdárni - júl/august 2021, Lesná 1, Rožňava - Letné kino je v tomto roku už po dvanástykrát súčasťou ponuky rožňavskej hvezdárne. Fanúšikom strieborného plátna prinesie prírodné kino neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Počas letných prázdnin ponúkne návštevníkom opäť jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma. Letné kino si návštevníci budú môcť vychutnať v areáli hvezdárne na Lesnej ulici v Rožňave.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kinohity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky. Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Prvé tohtoročné premietanie vychádza práve na 1. júla.
Pomenovanie promenád v Dobšinej v archívnych záznamoch
Napísal(a) E. Kerekešová
Názvy ulíc, námestí, miest a obcí sa pri niektorých dôležitejších udalostiach zvykli zmeniť. Tak to bolo aj v Dobšinej s názvom promenád. A pri akej príležitosti to bolo?
Zo zápisnice z 3. novembra 1933 napísanej na zasadnutí obecnej rady v Dobšinej sa dozvedáme, že člen obecnej rady Ing. Jozef Šincl prečítal návrh, aby na pamiatku 15 ročného jestvovania Československej republiky bola premenovaná Letná ulica na „Ulicu Slobody“, alebo na „Ulicu 28. októbra“. Niektorí členovia obecnej rady boli toho názoru, aby lokálne historické názvy ulíc boli ponechané. Navrhli však, aby sa premenovali promenády na „Rudý park“ a „Park Slobody“, alebo „Masarykov park“.
Po dlhšej debate a prevedenom hlasovaní bolo za pomenovanie promenád 7 hlasov. Keďže proti nehlasoval nikto, obecná rada sa uzniesla na premenovaní nižnej promenády na „Park Slobody“ a vyšnej promenády na „Masarykov park“.
Na decembrovom zasadnutí sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo inak.
Hodnotíme účinkovanie MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie v aktuálnom ročníku
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Kým súťaže riadené ObFZ Rožňava boli po jesennej časti ukončené na základe úradnej správy č. 13/2020 – 2021, súťaže riadené VsFZ sa hrali za dodržania určitých hygienických podmienok. Okres Rožňava reprezentujú v súťažiach VsFZ MFK Rožňava (V. liga Košicko-gemerská skupina) a FK Krásnohorské Podhradie (IV. liga – JUH).
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom článku uvádza výsledky týchto futbalových klubov v súťažiach, v ktorých účinkujú. Okrem výsledkov príspevok obsahuje aj fotografiu, kádre Rožňavy a Krásnohorského Podhradia, tabuľky, zhodnotenie členom klubu a prehľad strelcov oboch mužstiev.
MFK Rožňava
Káder: Spišák, Molnár – Korfanta, L. Varga, J. Horvát, M. Horvát, Kontra, Leštach, Gyömbér, Babik, Tamás, Beshir, Ivanič, M. Gelda, Šikúr, Sappanoš, Havko, Ďurský, Vysoký, Figúr, Kovács, Domik, Ováry, L. Dávid, Chochol, Štefan, Timár, S. Ďuriček, Kakalejčík.
Viac...
Družstvá dobrovoľných hasičov mužov i žien z Bartošovej Lehôtky boli najlepšie na krajskom kole v obci Kriváň
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajská organizácia DPO SR v Banskej Bystrici v spolupráci s Obcou Kriváň zorganizovali dňa 26.6.2021 Krajské kolo Banskobystrického kraja v hasičskom športe.
Súťažili 4 ženské a 5 mužských kolektívov v štafete 8 x 50 m a v požiarnom útoku s vodou. Lepšie časy v sekundách z oboch disciplín sa spočítali a vznikol výsledný čas.
Územnú organizáciu DPO SR z okresu Revúca zastupovali traja rozhodcovia – Ing. Pavol Zapletal, Ján Melicher a Gabriela Jakubecová.
Výsledky:
kategória ženy
Gemerské osvetové stredisko organizuje letný muzikantský tábor pre mladé hudobné talenty
12. – 16. júla v Gemerskej Hôrke (Skalná ruža)
V Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa návštevníci nebudú nudiť ani v lete. Župné osvetové stredisko pripravuje aj počas tohtoročných letných prázdnin zážitkové tábory. Už po ôsmykrát prichádza aj s ponukou pre folkloristov – mladých muzikantov, ktorí si chcú rozvíjajú svoje hráčske schopnosti.
Letný muzikantský tábor je hudobno-vzdelávacie podujatie určené muzikantom, ktorí sa zaujímajú o ľudovú hudbu. Podujatie pravidelne prebieha od roku 2014 a neustále sa snaží zlepšovať svoju kvalitu. V rámci tábora pracujú s mladými hudobnými talentami skúsení muzikanti – lektori. Tí pracujú v rôznych nástrojových sekciách. Hudobné nástroje, na ktoré hrajú, patria do ansámblových zoskupení tradičnej hudby Slovenska.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) M.Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2021 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2021 (t. j. streda) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť tri tematicky pestré výstavy – Biológia vzrušenia, Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme a János Fábry (1830 – 1907).
Výstava Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Výstava Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme prezentuje jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Posledná výstava je venovaná zakladateľovi a prvému riaditeľovi Gemersko-malohontského múzea Jánosovi Fábrymu.
“Pár minút utrpenia stojí za celoživotný úspech” – tohto výroku sa minulý víkend počas druhého ročníku Behu revúckym chotárom držali bežci z celého Slovenska.
Tvrdá príprava priniesla svoje ovocie a športovci sa vydali na náročnú trať po revúckych kopcoch, pričom tým najzdatnejším sa ušlo aj zopár vzácnych kovov.
Ako prebiehali prípravy a samotné preteky ?
Realizácia
Tak ako aj minulý rok si občianske združenie Vyšší level v spolupráci so ZŠ J. A. Komenského v Revúcej a Atletickým oddielom ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského pre športovcov z celého Slovenska pripravilo nezabudnuteľnú akciu. Latka z minulého roku bola postavená vysoko, takže o to bola príprava náročnejšia.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-