Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)

melczer Tetraedrit výber 84 Dobšiná KopírovatVyšná Slaná (Felsősajó)

BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.

LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.

TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.

TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.

SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).

WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.

 

Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)

Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.

Informácia, ktorá poteší futbalistov aj na hornom Gemeri: Reštart súťaží ObFZ Rožňava

ObFZ Rožňava oznamuje, že v sobotu 5. júna 2021 sa reštartujú súťaže dospelých a mládeže. Dohrávajú sa len stretnutia z jesennej časti. ŠTK vydá rozpis pokračovania súťažného ročníka 2020/2021 do odohratia jesennej časti (polovice stretnutí) za SR 2020/2021 piatok 21. mája 2021 v ÚS ObFZ Rožňava. Upravené, zjednodušené Covid opatrenia pre amatérsky futbal platné od 17.05.2021
Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona sa organizátorom hromadných podujatí športového charakteru podľa § 1 ods. 3 písm. k) uskutočňovaných v územných obvodoch okresov zaradených do :
I. stupeň varovania podľa (ružové okresy) COVID AUTOMAT-u nariaďujú nasledovné opatrenia:
Okres: Rožňava

nedeľa, 16 máj 2021 18:47

FK Magnezit Jelšava v sezóne 1990/1991

Napísal(a)
FK Magnezit Jelšava v sezóne 1990/1991

Futbalový klub Magnezit Jelšava patril v minulosti medzi popredné kluby na Gemeri. Svedčí o tom účinkovanie v I. SNL. Práve príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto futbalového klubu v I. SNL, presnejšie v sezóne 1990/1991. Klub síce bol po jeseni na zostupovej priečke, po zlepšenej jari sa však v súťaži udržal. Článok obsahuje káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky a niekoľko zostáv. Text dopĺňa fotografia.

Káder: Miroslav Kováč, Igor Schmiedl – Milan Barna, Vladimír Marchevský, Ľubomír Spišák, Pavol Lukáč, Miroslav Regec, František Boskovič, Daniel Balon, Stanislav Michlík, Miroslav Bobka, Ján Fatľa, Jaroslav Putera, Štefan Palík, Elemír Baláž, Ľubomír Dzura, Jozef Slobodník, Jaroslav Figúr, Richard Hamšík, Miloš Leng, Gabriel Boroš, Ján Zdechovan, Martin Petalík
Tréner: Rudolf Tauber

Cyklus vzdelávania Dedičstvo inšpiruje pokračuje svojimi aktivitami v GOS

Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 19. 5. 2021 (streda) o 17:30 pozýva na online spevácky workshop, ktorý je zameraný predovšetkým pre ďalšie vzdelávanie folkloristov, pedagógov či vedúcich detských kolektívov.
„Spevácke domy, čiže workshopy zameriavame na prípravu spevákov, interpretov každej vekovej kategórie so zámerom riešiť aktuálnu problematiku vo folklórnom hnutí. Od roku 2014 sme ich realizovali už desiatky, tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre priaznivcov ľudovej piesne. Tentokrát sme vybrali tému určenú nielen pre folklórne kolektívy, folkloristov, ale aj pre učiteľov, ktorí sa v rámci vzdelávacieho procesu či krúžkovej aktivity stretávajú s prípravou detí na prezentáciu ľudovej piesne,“ uvádza Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
SPEVÁCKY WORKSHOP I. sa tentokrát uskutoční vo virtuálnom priestore s hlasovou pedagogičkou Katarínou Kišidayovou DiS. art. a bude zameraný na prípravu detských interpretov ľudovej piesne na spevácke súťaže. Témy interaktívnej prednášky sú: hlasové rozcvičky pre deti, ako správne pracovať s hlasovou hygienou, výber vhodnej piesne, tóniny, či práca s korepetítorom.

RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka

V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.

V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.

Jur Hronec: Bolo nás päť detí (K 140. výročiu narodenia)

Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.

Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.

Knižnica a podujatia v on-line priestore

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady aj na sektor kultúry. Z dôvodu ochrany zdravia bola prevádzka kultúrnych zariadení, vrátane knižníc, obmedzená a od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená.

Podujatia v roku 2021 sa začali pripravovať, ale bez priamej účasti divákov v našich priestoroch. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou náhradou pre tých, ktorí na kultúru nezanevreli.
Napriek pretrvávaniu „zatvorených dverí“ pre verejnosť sme spracovávali nové knihy na jednotlivých úsekoch knižnice a následne sme prostredníctvom sociálnych sietí ponúkali novinky pre všetky vekové kategórie. V nádeji, že knižnice sa budú čoskoro otvárať, sme pripravovali „výdajné okienko“ a možnosť vrátenia a objednania kníh.

Futbalový klub Zlatý Klas Dlhá Ves v sezóne 2014/2015

Futbalový klub Zlatý klas Dlhá Ves patrí medzi stabilných účastníkov najvyššej okresnej súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V sezóne 2014/2015 tento klub skončil na peknom druhom mieste a mal najmenej prehier. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto klubu v danej sezóne. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, prehľad strelcov a tabuľky 1. triedy.
Káder: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Marián Dusza, Gabriel Beke, Attila Labina, Norbert Csotó, Július Orel, Peter Péntek, Zsolt Mezei, Kristián Segyo, Attila Pomaj, Róbert Ferdinand, Patrik Mičinský, Viktor Ferdinand, Milan Makkai, Ladislav Novák, Zsolt Blatník, Attila Örvös, Viktor Segyo, Marián Jakubecz, Gabriel Ferdinand, Norbert Kövesdi, Csaba Flander, Balázs Rákay, Tibor Segyo.

Letná príprava:

Zavedenie letného času u nás a jeho história v archívoch

V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom,