Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Vyšná Slaná (Felsősajó)
BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.
LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.
TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.
TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.
SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).
WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.
Informácia, ktorá poteší futbalistov aj na hornom Gemeri: Reštart súťaží ObFZ Rožňava
Napísal(a) MG od + ObFZ Rožňava
ObFZ Rožňava oznamuje, že v sobotu 5. júna 2021 sa reštartujú súťaže dospelých a mládeže. Dohrávajú sa len stretnutia z jesennej časti. ŠTK vydá rozpis pokračovania súťažného ročníka 2020/2021 do odohratia jesennej časti (polovice stretnutí) za SR 2020/2021 piatok 21. mája 2021 v ÚS ObFZ Rožňava. Upravené, zjednodušené Covid opatrenia pre amatérsky futbal platné od 17.05.2021
Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona sa organizátorom hromadných podujatí športového charakteru podľa § 1 ods. 3 písm. k) uskutočňovaných v územných obvodoch okresov zaradených do :
I. stupeň varovania podľa (ružové okresy) COVID AUTOMAT-u nariaďujú nasledovné opatrenia:
Okres: Rožňava
Futbalový klub Magnezit Jelšava patril v minulosti medzi popredné kluby na Gemeri. Svedčí o tom účinkovanie v I. SNL. Práve príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto futbalového klubu v I. SNL, presnejšie v sezóne 1990/1991. Klub síce bol po jeseni na zostupovej priečke, po zlepšenej jari sa však v súťaži udržal. Článok obsahuje káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky a niekoľko zostáv. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Miroslav Kováč, Igor Schmiedl – Milan Barna, Vladimír Marchevský, Ľubomír Spišák, Pavol Lukáč, Miroslav Regec, František Boskovič, Daniel Balon, Stanislav Michlík, Miroslav Bobka, Ján Fatľa, Jaroslav Putera, Štefan Palík, Elemír Baláž, Ľubomír Dzura, Jozef Slobodník, Jaroslav Figúr, Richard Hamšík, Miloš Leng, Gabriel Boroš, Ján Zdechovan, Martin Petalík
Tréner: Rudolf Tauber
Cyklus vzdelávania Dedičstvo inšpiruje pokračuje svojimi aktivitami v GOS
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 19. 5. 2021 (streda) o 17:30 pozýva na online spevácky workshop, ktorý je zameraný predovšetkým pre ďalšie vzdelávanie folkloristov, pedagógov či vedúcich detských kolektívov.
„Spevácke domy, čiže workshopy zameriavame na prípravu spevákov, interpretov každej vekovej kategórie so zámerom riešiť aktuálnu problematiku vo folklórnom hnutí. Od roku 2014 sme ich realizovali už desiatky, tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre priaznivcov ľudovej piesne. Tentokrát sme vybrali tému určenú nielen pre folklórne kolektívy, folkloristov, ale aj pre učiteľov, ktorí sa v rámci vzdelávacieho procesu či krúžkovej aktivity stretávajú s prípravou detí na prezentáciu ľudovej piesne,“ uvádza Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
SPEVÁCKY WORKSHOP I. sa tentokrát uskutoční vo virtuálnom priestore s hlasovou pedagogičkou Katarínou Kišidayovou DiS. art. a bude zameraný na prípravu detských interpretov ľudovej piesne na spevácke súťaže. Témy interaktívnej prednášky sú: hlasové rozcvičky pre deti, ako správne pracovať s hlasovou hygienou, výber vhodnej piesne, tóniny, či práca s korepetítorom.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.
Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady aj na sektor kultúry. Z dôvodu ochrany zdravia bola prevádzka kultúrnych zariadení, vrátane knižníc, obmedzená a od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená.
Podujatia v roku 2021 sa začali pripravovať, ale bez priamej účasti divákov v našich priestoroch. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou náhradou pre tých, ktorí na kultúru nezanevreli.
Napriek pretrvávaniu „zatvorených dverí“ pre verejnosť sme spracovávali nové knihy na jednotlivých úsekoch knižnice a následne sme prostredníctvom sociálnych sietí ponúkali novinky pre všetky vekové kategórie. V nádeji, že knižnice sa budú čoskoro otvárať, sme pripravovali „výdajné okienko“ a možnosť vrátenia a objednania kníh.
Futbalový klub Zlatý Klas Dlhá Ves v sezóne 2014/2015
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Zlatý klas Dlhá Ves patrí medzi stabilných účastníkov najvyššej okresnej súťaže riadenej ObFZ Rožňava. V sezóne 2014/2015 tento klub skončil na peknom druhom mieste a mal najmenej prehier. Článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika opisuje účinkovanie tohto klubu v danej sezóne. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar, prehľad strelcov a tabuľky 1. triedy.
Káder: Marián Pavlínyi, Gabriel Pomaj – Marián Dusza, Gabriel Beke, Attila Labina, Norbert Csotó, Július Orel, Peter Péntek, Zsolt Mezei, Kristián Segyo, Attila Pomaj, Róbert Ferdinand, Patrik Mičinský, Viktor Ferdinand, Milan Makkai, Ladislav Novák, Zsolt Blatník, Attila Örvös, Viktor Segyo, Marián Jakubecz, Gabriel Ferdinand, Norbert Kövesdi, Csaba Flander, Balázs Rákay, Tibor Segyo.
Letná príprava:
Zavedenie letného času u nás a jeho história v archívoch
Napísal(a) Ing. Silvia Oravcová
V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom,
Viac...
Anna Ambrózyová: Chcela by som po sebe zanechať niečo viac ako zvyčajne ľudia nechávajú
Napísal(a) A. Ambrózyová
Malebné obce na hornom Gemeri sa pomaly stávajú miestanmi rozvoja rôznych kultúrno-spoločenských aktivít. Aj keď iba s finančnými ťažkosťami, ale predsa ako jarné kvety na lúkach a okolo priedomí dávajú o sebe vedieť, že nám skrášľujú a naprávajú to, čo život aj so smútkom priniesol. Objavujú sa rôzne tvorivé práce od začínajúcich a tiež od skúsených autorov. Po knihe spomienok Žila som s nimi od Emílie Ivanovej nedávno uzrela svetlo sveta aj zbierka básní Anny Ambrózyovej Poézia srdca. Obidve autorky sú z Gočova. V tomto príspevku sa nám predstavuje pani Anna Ambrózyová, aby nám umožnila takto vniknúť do podstaty zbierky i nahliadnuť do svojho života. Takto sa nám prihovára:
"Milí priatelia veršov, v týchto dňoch mi vyšla zbierka básní pod názvom ,,POÉZIA SRDCA“. Témou tohto veršovaného slova sú rôzne podoby lásky od detstva, až po jeseň života. Je to poézia života mnohých z vás, pretože siahnete do hĺbky svojej duše a spomienok. Je to podnet na zamýšľanie sa nad životom ako takým.
Ako sme si poradili s „covidovým“ rokom 2020 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Situácia, súvisiaca so šírením koronavírusu COVID-19 výrazne ovplyvnila aj činnosť knižníc SR, nevynímajúc Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave.
Začiatkom roka 2020 i počas niektorých letných i jesenných mesiacov sme stihli niektoré podujatia zrealizovať aj priamo v priestoroch knižnice (ako napr. Akadémia fotografovania „Zmeň uhol pohľadu“, autorské besedy – Ondrej Sokol „Ako som vozil Nórov“, Jarmila Zacher Pajpachová, najstaršia kamionistka Slovenska „Môj život kamionistky“, v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Rožňava „Zdravie na tanieri“ s lektorkou Silviou Lengovou, v spolupráci so SocioCentrom Rožňava
„Aktívni v každom veku“ stretnutia so seniormi na pobočke sídliska Juh, výtvarné súťaže pre deti do 15 rokov „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2020“, „Aké dlhé má Pipi pančuchy?“, ale aj spomienkový prednes tvorby Andreja Sládkoviča „S láskou, Sládkovič“, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Mestom Rožňava a Domom Matice slovenskej už za prísnych hygienických opatrení).
22. apríl je Dňom Zeme a mal by byť venovaný Zemi. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca sa oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.
Už sa stalo tradíciou v našom meste Jelšava organizovať brigádu pri príležitosti Dňa Zeme, kedy sa čistí rieka Muráň. Tento rok to nebolo inak, hoci to nebolo v takej veľkej miere, nakoľko to súčasná pandemická situácia nedovolí.
Dňa 22. 04. 2021 sa na dvore Mestského úradu zišli zamestnanci Mesta, Mestských lesov, deti a učitelia Základnej školy a Špeciálnej základnej školy, poľovníci a dobrovoľní hasiči, aby spojili príjemné s užitočným. V príjemnom počasí sa prešli ku rieke Muráň, rozdelili sa do skupín a zbierali odpad z brehu rieky. Zasa sa vyzbieralo množstvo odpadu, ktorý sa odviezol na Zberný dvor.
Futbalový klub TJ Družstevník Klenovec patril v rokoch 2015 až 2019 k účastníkom najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota. Potom však postúpil do vyššej súťaže. Práve z obdobia, keď klub vyhral 6. ligu, je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky na jeseň, výsledky na jar a konečnú tabuľku.
Káder: Igor Hruška, Tomáš Ulický, Pavel Hruška – Vladimír Parobek, Milan Boháčik, Pavel Fiľo, Michal Bavala, Róbert Trnavský, Viktor Vince, Tomáš Hlôška, Marek Kamenský, Tomáš Brndiar, Tomáš Medveď, Maroš Hruška, Maroš Kučerák, Marek Medveď, Lukáš Ulický, Radoslav Doboš, Šimon Biely, Pavel Palík, Ján Krnáč, Ondrej Doboš, Tibor Albert, Marek Miháľ
Výsledky na jeseň:
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-