Nový koronavírus zasiahol aj skupinu Massriot. Partia rockerov sa ale vracia na pódiá s novým playlistom na doteraz u nich nevídanom, letnom turné názvom BUDE TO FAJN TOUR.
Massriot navštívi 5 miest na východnom Slovensku, ale okrem toho zavítajú aj do Revúcej. Navštívia 2 nové kluby, kde ešte v rámci svojich koncertných šnúr nehrali. „Po korone ešte zďaleka nie je, ale opatrenia sa už uvoľnili. Vnímame, že je situácia ťažká, ale aj pri tej opatrnosti chceme vniesť kus nádeje, a preto sme turné pomenovali BUDE TO FAJN TOUR. Začíname symbolicky presne tam, kde sme prestali. Prvý koncert bude v Starej Ľubovni, skončíme už tradične doma, v Rožňave. Nesmierne sa tešíme na náš návrat na pódiá, na ľudí a tú nezameniteľnú atmosféru, treba to ale brať zodpovedne a tak sa aj správať,“ informoval spevák a skladateľ skupiny, Robo Šimko.
Huculské kone už od pradávna pomáhali ľuďom pri ťažkej práci s drevom vo východných Karpatoch. Od svojich predkov vyhynutých tarpanov si so sebou nesú tie najlepšie vlastnosti. Dokonalá orientácia v horskom teréne a oddaná práca pre svojich majiteľov vytvorila medzi huculmi a ľuďmi silné puto. Dnes zažívajú huculi renesanciu. Z ťažko pracujúcich koní sa vďaka rozvoju agro- a prírodného turizmu postupne stanú horskí sprievodcovia. Vďaka projektu ,,Huculská magistrála“ si tak budeme môcť vychutnať jedinečný autentický zážitok na chrbte týchto spoľahlivých a skromných zvierat.
Futbalový klub Družstevník Gemerská Poloma v sezóne 2009/2010
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub FK Družstevník Gemerská Poloma taktiež patrí ku klubom, ktoré už v súčasnosti neexistujú. V súčasnosti tento klub nahradil ŠK Polom, ktorý účinkuje v 7. lige. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok, z obdobia kedy klub Družstevník hral 1. triedu. Príspevok obsahuje fotografie, súpisku, tabuľky, výsledky a niekoľko zostáv.
Súpiska: Štefan Mišina, Jaroslav Chanas – Zdenko Greško, Rastislav Greško, Július Lišuch, Ľubomír Hatvaník, Jozef Gunár, Michal Mihalík, Viktor Mihalík, Matúš Kalina, Tomáš Klement, Peter Lipták, Martin Kollár, Štefan Forgáč, Ladislav Lörinc, Martin Ďuríček, Ľubomír Ďuríček, Marek Kováč, Libor Urban, Marián Ferenc, Tomáš Očkaik, Jakub Breznen, Peter Rogos, Matej Chochol, Július Benedik, Ján Valko. Tréner: Marián Ferenc
Zreštaurovaný veľkorozmerný portrét cisárovnej Alžbety - Predmet mesiaca júl 2020
Napísal(a) A. Kolár
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných prázdnin
Napísal(a) A. Kleinová
Deti sa počas letných prázdnin v Košickom kraji rozhodne nudiť nebudú, župné kultúrne zariadenia pripravili bohatú ponuku letných aktivít. Tešiť sa môžu na viac než 30 letných táborov, na ktorých si prídu na svoje fanúšikovia astronómie, ľudových remesiel, či malí turisti.
Letný tábor pre deti pripravilo aj Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický kraj. Aj keď tohtoročný remeselnícky tábor bude prísnejší, deti sa môžu tešiť na viac aktivít a vyšší počet turnusov.
Novinkou je, že tentokrát prídu na výpomoc do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja. Priúčať deti tajom tradičných postupov budú remeselníci vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom Gemer.
Revúca na prvom mieste v českej súťaži TURISTPROPAG 2020
Napísal(a) ORR MsÚ
Desiatky brožúr, letákov, publikácií, máp, novín, katalógov, kalendárov, mobilných aplikácií a spotov hodnotila porota piateho ročníka súťažnej prehliadky turisticko-propagačných materiálov, ktorú pod názvom TURISPROPAG usporadúva Pruh Polabí, s. r. o. v Českej republike.
Porota hodnotila celkovo 178 materiálov od 98 vydavateľov z Čiech a tiež niekoľko zahraničných materiálov. Mesto Revúca sa do súťaže zapojilo s mobilnou aplikáciou – Turistický sprievodca mestom Revúca. Aplikácia je vďaka jej kvalitnému prepracovaniu výborným pomocníkom pre obyvateľov a návštevníkov mesta, pretože jednoduchou a prehľadnou formou umožňuje získať poznatky o meste, uľahčiť prístup k informáciám a v neposlednom rade dostať do povedomia možnosti trávenia času v meste a priľahlom okolí. Jej súčasťou je čítačka QR kódov, hlasový sprievodca, jednodotykové telefonovanie, mapy, GPS navigácie pre mobilné telefóny, presné súradnice jednotlivých objektov, či fotografie z daného miesta.
V Muráni kedysi hrdý a tajuplný Majer i vedľajší malebný Pastovník a najmä priľahlá k nim rozprávková horička Pajta boli vysnívaným rajom všetkých nás – vtedy ešte maličkých. Asi pred 70 rokmi v časti Majer žili prevažne malé rodiny (okolo25-30 rokov) s jedným – dvoma deťmi a viacerí si vtedy začali budovať nové domy. Od starkých, teda zo svojho detského sveta na vyšnom konci som odchádzala nerada. Už v čase mojich 3-4 rokov sa tam objavili prvé kamarátky a kamaráti. Na ulici do Hrdzavého sme sa radi hrávali s VIERKOU SPIŠÁKOVOU. Všetci maličkí sme úprimne žialili za jej ockom, ktorý ju navždy opustil ako štvorročnú a on mal iba 31 rokov. Vierka s mladou mamičkou však nezostala sama, neskôr k nim pribudol druhý ocko a súrodenci Beatka a Janko (od Vrabcov).
Príležitosť rozhodnúť o najkrajšej fotografii z územia MAS 2020
Napísal(a) Mirka
Aj tento rok sme sa s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami 2019 zapojili do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojím hlasom do 20.07.2020. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.
Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
Viac...
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Telovýchovná jednota - Futbalový oddiel Vlachovo patrí v súčasnosti ku klubom, ktoré už neexistujú. Napriek tomu náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok. Autor zvolil sezónu, kedy klubu hrozilo vypadnutie do nižšej súťaže, napokon sa však zachránil. Článok obsahuje káder, fotografiu, výsledky a konečnú tabuľku.
Ako v predchádzajúcich príspevkoch, aj tentoraz začíname zoznamom kádra FO Vlachovo v ročníku 2000/2001: Rochfaluši, V. Hajdúk, Polák – Adam, Z. Müller, Pitoňák, Sekerka, Marciš, Adamík, Soják, M. Ondrejčík, D. Ondrejčík, Hricko, I. Leško, M. Leško, P. Hajdúk, Lukáč, Teplický, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Šofranko, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Hronec, Lörinc.
Výsledky mužstva pred novou sezónou:
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale