Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista
Napísal(a) E. Bombová
Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista – je pre kresťanov i dňom pietneho stíšenia, rozjímania, modlitieb, pašií, sprievodov po krížových cestách i dňom prísneho pôstu. Tento vrchol pôstneho obdobia sa premietol aj do pranostík a zvykov. Z úcty k zemi, ktorá po smrti Spasiteľa na golgotskom kríži ukryla jeho telo dodnes platí tabu akéhokoľvek hýbania zemou – aby Ukrižovaný nebol rušený v hrobe. Magickú silu má v tento deň voda – na vidieku, kde je naporúdzi potok, ľudia dodnes vstávajú veľmi zavčasu –voda má vraj najväčšiu uzdravujúcu silu ešte predtým, ako ju pobozkajú slnečné lúče. Umývanie v takejto vode prináša zdravie a sviežosť. Úcta k vode zakotvila aj v pranostikách, ktoré hovoria: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. A česká tvrdí:
Rimavskosobotská nemocnica má mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Pred rimavskosobotskou nemocnicou je od 9. apríla 2020 v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zriadené mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19. Zdravotníci rimavskosobotskej nemocnice realizujú výtery z hrdla a nosa indikovaným pacientom, ktorých na otestovanie určí RÚVZ. Testovanie bude zatiaľ prebiehať v režime trikrát týždenne, a to v pondelky, stredy a piatky. Dnes zdravotníci mobilne otestovali prvých šiestich pacientov.
Nemocnica dosiaľ ošetrila či hospitalizovala 28 pacientov s podozrením na koronavírus. U 25 pacientov výsledky testov ochorenie nepotvrdili a u troch sa na výsledky čaká. U jedného pacienta bol prvý test pozitívny, no pri opakovanom testovaní sa pozitivita výsledku nepotvrdila a evidujeme ho ako falošne pozitívny výsledok.
Veľkonočné zvykoslovie na Slovensku a v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Oľga Bodorová
Príspevok, ktorý uverejňujeme na stránke Maj Gemer, mal odznieť na Medzinárodnej konferencii v dňoch 3. - 4. apríla 2020, v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, ktoré bolo hlavným organizátorom konferencie. Bohužiaľ, kvôli pandémii, zatvoreným múzeám a mimoriadnym opatreniam v Chorvátsku a na Slovensku, sa konferencia nekonala. Na konferencii mali vystúpiť jednak kolegyne z Chorvátska, Čiech, Ukrajiny a zo Slovenska (O. Bodorová). Keďže organizátori pripravili z plánovaných príspevkov aj knižnú verziu, ktorá je už preložená do chorvátskeho jazyka etnografkou Silvijou Sitta, ktorá konferenciu organizovala, tento bude k dispozíii ako nezvyčajný výstup z neuskutočnenej konferencie (v histórii toto nemá obdobu).
O aktuálnej situácii s koronavírusom v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia, vrátane rožňavskej nemocnice, po vyhlásení núdzového stavu pre lôžkové zdravotnícke zariadenia aktivovali svoje pandemické plány a reprofilizovali vybrané časti lôžkových oddelení na COVID oddelenia.
„Ide o takzvané červené zóny lôžkových častí oddelení, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s podozrením na koronavírus. Pacient je v tejto izolovanej časti oddelenia hospitalizovaný do okamihu finálneho výsledku testovania. Keďže naše všeobecné nemocnice sa stále musia postarať aj o neinfekčných pacientov, napríklad po cievnej mozgovej príhode či úraze, v maximálne možnej miere ich musíme oddeliť od rizikových pacientov,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc a siete polikliník ProCare Svet zdravia Róbert Hill.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.
Ďalšia publikácia Štefana Tomášika zaoberajúca sa mužstvami okresu Rožňava v piatej futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Ďalšou futbalovou publikáciou nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika z oblasti športu je: „Mužstvá z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad (sezóny 2005/2006 – 2010/2011)“. Autor v jej predhovore stručne uvádza: Cieľom publikácie je zdokumentovať pôsobenie mužstiev z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad v ročníkoch 2005/ 2006 – 2010/ 2011. Pri každej sezóne je uvedený komentár, súpisky mužstiev, tabuľky a fotografie. Nasledujú menej dôležité kapitoly – tréneri, zaujímavosti, zostavy mužstiev, výbory klubov, okresné derby zápasy a záver. Medzi fotografie boli zaradené aj fotky iných klubov než z okresu Rožňava. Žiaľ, zostavy mužstiev v niektorých derby zápasoch sa s odstupom času nedali zistiť. Poďakovanie patrí Ladislavovi Jobbáďovi, PhDr. Adriánovi Szaniszlóovi, Mariánovi Vargovi a Dávidovi Schwanczarovi.
Gemerskopolomská knižnica pravidelne obohacuje svoj fond o nové knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Nové knihy v Gemerskej Polome zakúpené z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia a spoluúčasti obce Gemerská Poloma formou dotácie prostredníctvom projektu pod názvom: „Knižničné dvere dokorán s novými knihami pre všetkých“.
Vytvoriť pozitívny vzťah človeka – čitateľa ku knihe, navrátiť ho k textu je jedným z cieľov našej knižnice. Čitateľov máme malých i veľkých, mladých i starších a všetci majú jedno spoločné – lásku ku knihe. Na veku nezáleží – naši návštevníci objavujú svet písaného textu každý po svojom. Niekto má rád detektívku, a nie sú to len muži, čoraz viac žien siaha po knihe so zápletkou a napätím. Naopak, aj muži siahnu po literatúre s kúskom romantiky, ale dominantou u nich stále ostáva literatúra faktu a praktické návody, či hobby literatúra.
Viac...
Nevyhnutné opatrenia na zamedzenie šíriaceho sa vírusu COVID-19 a nekalému konaniu podvodníkov
Napísal(a) MG od
Nielen náš Gemer, ale aj celé Slovensko, vlastne celý svet sa momentálne nachádza v situácii, ktorú si nikto z nás ešte pred pár mesiacmi nevedel predstaviť. Zo dňa na deň sa mení situácia s bojom najmä proti koronavirusu na rôznych úsekoch nášho života a všetci pociťujeme aj rôzne opatrenia, ktoré prijíma tak vláda SR, ako aj úrady, podniky, školy i miestne samosprávy.
V tejto súvislosti si vás dovoľujeme týmto príspevkom upozorniť na to, že aj pracovníci odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR boli nútení prijať nevyhnutné opatrenia na zamedzenie šíriaceho sa vírusu COVID-19 a osobné stretnutia s občanmi a spolupracovníkmi presunúť do „on-line sveta“.
Príklad Rožňavy ako v krízovej situácii pomôcť seniorom či inak odkázaným spoluobčanom
Napísal(a) MG rv
Mesto Rožňava zriadilo linku pomoci na telefónnom čísle 0915038305, ktorá je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 do 14.00 hod. Uvádza sa to na oficiálnej webstránke mesta roznava.sk. Z informácie sa dozvedáme, že telefónna linka je prioritne určená najmä pre osamelo žijúcich seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemajú v meste blízku rodinu alebo príbuzných. Slúži najmä na sprostredkovanie a zabezpečenie nákupu základných potravín – hygienicky balených, drogérie alebo liekov v najbližšie dostupnom obchode, resp. lekárni.
Pripomína sa, že kto chce zo spomínanej kategórie občanov využiť uvedenú telefónnu linku musí uviesť svoje meno, adresu, poschodie ale najmä to, či je dotyčný v karanténe. Ešte predtým je odporúčané pripraviť si zoznam potravín – (len hygienicky balené, drogériu, lieky), ktoré potrebujete nakúpiť.
Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-