Telovýchovná jednota - Futbalový oddiel Vlachovo patrí v súčasnosti ku klubom, ktoré už neexistujú. Napriek tomu náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok. Autor zvolil sezónu, kedy klubu hrozilo vypadnutie do nižšej súťaže, napokon sa však zachránil. Článok obsahuje káder, fotografiu, výsledky a konečnú tabuľku.
Ako v predchádzajúcich príspevkoch, aj tentoraz začíname zoznamom kádra FO Vlachovo v ročníku 2000/2001: Rochfaluši, V. Hajdúk, Polák – Adam, Z. Müller, Pitoňák, Sekerka, Marciš, Adamík, Soják, M. Ondrejčík, D. Ondrejčík, Hricko, I. Leško, M. Leško, P. Hajdúk, Lukáč, Teplický, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Šofranko, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Hronec, Lörinc.
Výsledky mužstva pred novou sezónou:
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Dobrovoľníci v Gemer-Malohonte oživia významné lokality
Napísal(a) V. Brádňanský
Pred blížiacou sa turistickou sezónou zrevitalizujú dobrovoľníci významné lokality regiónu Gemer-Malohont, ktoré pritiahnu množstvo návštevníkov zblízka i ďaleka. V sobotu 13. júna sú naplánované dve dobrovoľnícke brigády, oživia Múzeum zubačky v Tisovci a banícke jazierko v Železníku. Obidve aktivity sa uskutočnia na významných miestach, ktoré odkazujú na slávnu históriu regiónu, kedy Gemer-Malohont nosil prívlastok ,,Železné srdce Uhorska“.
Banskobystrický samosprávny kraj sa po minuloročnom úspechu zážitkových vlakov na Horehroní, rozhodol rozšíriť tento unikátny zážitok aj do nášho regiónu. Už v júli si budú môcť milovníci vlakov a nádhernej prírody Národného parku Muránska planina, vychutnať jazdu historickým motorovým vlakom z Brezna do Tisovca.
Gemer má novú atrakciu pri aragonitovej jaskyni. Na kolobežkách za zážitkom
Napísal(a) V. Brádňanský
Historicky významné mesto Jelšava svojimi aktivitami v posledných rokoch prispieva k zvyšovaniu popularity regiónu Gemer. Najnovší projekt ponúkne návštevníkom možnosť bližšie spoznať prírodu v bezprostrednom okolí mesta atraktívnym spôsobom – zjazdom na horských kolobežkách po turistickej trase južnými svahmi Revúckej vrchoviny až k bránam Coburgovského kaštieľa.
Mesto Jelšava v posledných rokoch stavilo na rozvoj turistickej ponuky, ako v meste, tak aj v okolí. Uvedomujú si geografickú blízkosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne, unikátu, ktorý je zapísaný ako lokalita Svetového dedičstva UNESCO a vidia zmysel v oslovení návštevníkov smerujúcich práve k tejto vychýrenej atraktivite regiónu. „Návštevnosť jaskyne má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vzhľadom na chýbajúce doplnkové služby v jej blízkosti sme sa rozhodli pre rozšírenie zážitkovej ponuky. Aby sme sa priblížili novým trendom a ponúkli návštevníkovi netradičný
Novomanželia položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 6. júna 2020 v obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, sa udiala nevšedná udalosť. Tamojšia členka ZO SZPB armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zdenka, rod. Kapcová, ktorá býva v Bratislave, pri príležitosti uzavretia manželstva s Jurajom Kozárom, zavítali do rodnej obce nevesty, aby položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty, Václava Fajčíka, účastníka protifašistického odboja pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša - Nicovô, Kraľovian, Žiliny, až na Moravu, kde sa dožil konca 2. svetovej vojny v Európe.
Ďalším rozhodnutím zavítania do obce Čierny Potok po svadobnej ceste, bola aj zastávka pri pamätníku obetí maďarských fašistov, medzi ktorými bol aj prastarký Štefan Kapec, ktorý zahynul s ďalšími Slovákmi z okolitých osád v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli pravdobne popravení aj generáli Golian, Viest, Malár a Jurech. Inšpiráciou spomínaných manželov bola tradícia, ktorá k nám prenikla zo Stalingradu, kde novomanželia po obrade uzavretia manželstva kládli svadobné kytice pri Mamajovej mohyle.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (11)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Zo Slovenskej správy jaskýň v Liptovskom Mikuláši prostredníctvom ich webovej stránky sa dozvedáme túto príjemnú správu: "Po náročných prípravách pre vás pripravujeme ZNOVUOTVORENIE VŠETKÝCH NAŠICH SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ. Plánovaný termín je UTOROK 16.6.2020 v štandardných časoch ako bývajú jaskyne otvorené počas sezóny."
Platí to aj pre návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorí si práve v tomto roku spolu s nami pripomínajú 150. výročie od jej otvorenia. V tomto už 11. pokračovaní príspevku dvoch rodákov Dobšinej Ondreja a Mikuláša Rozložníkovcov nás doviedlo práve k tomuto vzácnemu jubileu. Nezaškodí si však pripomenúť zásady, ktoré platia pre návštevníkov všetkých sprístupnených jaskýň na Slovensku.
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:
Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.
Jesenná časť 7. futbalovej ligy 2019/2020 v okrese Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
V súčasnosti sa majstrovské futbalové zápasy v okrese Rožňava kvôli koronavírusu COVID-19 nehrávajú. Fanúšikovia futbalu teda strácajú prehľad o dianí v okrese. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik napísal článok, v ktorom opísal jesennú časť 7. futbalovej ligy. Príspevok obsahuje fotografiu, tabuľku a prehľad najlepších strelcov. Pripomeňme si tiež výsledky tejto kategórie dosiahnuté v siedmich jesenných kolách, ako aj to, že táto najnižšia okresná súťaž dospelých sa začala na jeseň 2019 za účasti 10 mužstiev, z ktorých postupne zo súťaže vystúpili tri mužstvá (ŠK Jablonov n/T, FK Apex Kružná a tiež Mladosť Brzotín).
Výsledky dosiahnuté v jeseni:
V rimavsko-sobotskej i v rožňavskej nemocnici Svet zdravia už povolili návštevy
Napísal(a) J. Fedáková
V súvislosti s aktuálnou priaznivou epidemiologickou situáciou a na základe rozhodnutia ÚVZ SR sú pri dodržaní zásad v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota i v Rožňave návštevy od 3. júna 2020 povolené.
Zásady pre umožnenie návštev:
v rovnakom čase je možné pripustiť návštevu maximálne dvoch osôb pacienta,
pri návšteve vo vnútornom prostredí je povinné nosiť rúško,
Revúčan Lukáš Sokol prešiel svoju 750-kilometrovú ŽIVOTNÚ CESTU za 27 dní
Napísal(a) P. Š.
Bola v tom SILA, ODVAHA, STRACH I SLOBODA
Volám sa Lukáš Sokol a pochádzam z Revúcej. Posledných 10 rokov som precestoval veľkú časť sveta. Vyštudoval som námorného palubného dôstojníka a 10 rokov som sa plavil po Európe a Afrike. Po príchode domov som vo voľnom čase cestoval tiež, lebo som tak trochu neposedný :D
S príchodom pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacim aktuálnym dianím, ktoré určite zasiahlo do každodenných životov nám všetkým, lebo ovplyvnila našu prácu, čas trávený s rodinou a v neposlednom rade aj to, akým spôsobom trávime svoj voľný čas, som si povedal, že využijem túto mimoriadnu situáciu na nový cestovateľský zážitok.
Viac...
Aj keď sú naše futbalové štadióny tejto jari prázdne, pripomeňme si aspoň základné štatistiky 6. futbalovej ligy
Napísal(a) Š. Tomášik
Koronavírus COVID-19 zastavil v roku 2020 pravidelné futbalové súťaže aj na území rožňavského okresu. Týka sa to najmä 6. a 7. ligy dospelých, ale tiež dorastenecké i žiacke súťaže, ktoré sú riadené ObFZ Rožňava. V tomto čase, keď po niekoľkých týždňoch núteného zastavenia odvetných častí majstrovských súťaží riadených UEFA a ich následnom pokračovaní, stihli sa doteraz rozbehnúť aspoň pohárové súťaže na území Slovenska. V tejto nepriaznivej situácii nášho futbalu, keď sa na území nášho okresu nevykonávajú žiadne súťaže, sme prijali príspevok o situácii, ktorou sa skončila naša regionálna súťaž v jesennej časti ročníka 2019-2020. Prostredníctvom príspevku Ing. Štefana Tomášika si tak pripomíname jesennú časť 6. futbalovej ligy, aj keď dnes už vieme, že spomínaný ročník nebude mať víťaza. Článok obsahuje tabuľku po jesennej časti, súpisky mužstiev a prehľad najlepších strelcov.
Výstava 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je od 1. júna 2020 vystavených 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice múzea.
Návštevníci majú možnosť vidieť napríklad slávny lexikón Carla Rottecka a Carla Welckera: Staats = Lexikon oder Encyklopädie der Staatswissenschaften z roku 1836, meteorologický časopis Az Időjárás : Meteorológiai havi folyóirat z roku 1898, taktiež historické periodiká z pedagogiky, botaniky a iné. Súčasťou výstavy je i dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. Periodiká budú po ukončení výstavy dostupné na prezenčné štúdium v knižnici múzea.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (10)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Bývalo dobrým zvykom, keď sa voľakedy, ale aj dnes, návšteva zaujímavého miesta najmä na Gemeri potvrdzovala svojím blízkym, či priateľom najmä pohľadnicami, ktoré boli k dispozícii návštevníkom. Tak tomu bolo už od sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Najprv boli zrejme čiernobiele, ale postupne, ako uvidíte, sa objavovali aj farebné maľované rôznymi autormi. Mnohé sa zachovali dodnes a prezentujú na rôznych miestach nielen zaujímavé objekty jaskyne, ale aj to, čo spájalo jaskyňu s miestami určenými pre pobyt alebo stravovanie turistov z rôznych krajín. Autori tohto desiateho pokračovania príbehov z Dobšinskej ľadovej jaskyne nám poskytli príbeh, ktorý bol napísaný pri príležitosti 150. výročia objavenia jaskyne. Zozbierali aj rôzne pôvodné pohľadnice, ktoré vám webová stránka Maj Gemer teraz predstavuje. Najmä na tých najstarších pohľadniciach sa prejavila vtedajšia úradná reč ich adresátov.
Dezinfekčný postrek v školských zariadeniach aj v meste Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňom 1. júna 2020 sa otvoria brány školských zariadení aj v meste Jelšava. Zriaďovateľom Základnej školy s Materskou školou (ZŠsMŠ) je mesto Jelšava. Na území mesta máme aj Špeciálnu základnú školu (ŠZŠ), ktorá patrí pod zriaďovaciu pôsobnosť Krajského školského úradu v Banskej Bystrici. V MŠ sa otvoria 3 triedy, kde by malo nastúpiť po zisťovaní cca 45 detí. ZŠ bude otvárať 1. – 5. ročník a Školský klub detí v pavilónoch C a E, kde by malo nastúpiť cca 120 žiakov. Do ŠZŠ prejavilo záujem zatiaľ 18 žiakov. Koľko ich nastúpi reálne ukáže čas.
Po dohode s vedením škôl piati členovia Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) Jelšava vykonali dňa 29. 05. 2020 dezinfekčný postrek v priestoroch MŠ, ZŠ a ŠZŠ, kde bude počas mesiaca jún prebiehať vyučovací proces.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.