Zvládli základnú prípravu členov hasičských jednotiek
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene – Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Drevárskym kongresom, členom Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností zorganizovali v dňoch 15. – 16. 2. a 22. – 23. 2. 2020 základnú prípravu členov hasičských jednotiek (dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce) v Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Tejto základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) z Držkoviec, Gemerských Teplíc, Jelšavy, Látok, Lubeníka, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Rákoša, Sirka a Šivetíc.
Družstevník Vyšná Slaná vo futbalovej sezóne 1992/1993
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Vyšná Slaná (v súčasnosti Obecný futbalový klub Vyšná Slaná), ktorý obec v súčasnosti úspešne reprezentuje v 6. lige ObFZ Rožňava, viackrát účinkoval aj v krajských súťažiach. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a zverejnil vo svojom príspevku výsledky mužstva, ktoré dosiahlo v sezóne 1992/1993. Ide o účinkovanie klubu v 2. triede (v tom čase najvyššia okresná súťaž) .V článku je k dispozícii súpiska, výsledky so strelcami gólov, konečná tabuľka a fotografia.
Káder Vyšnej Slanej: J. Sklenár - I. Plačko, M. Zabrel, J. Vido, O. Gallo, O. Valko - Krišťák, J. Lukáč, J. Sentpetery, A. Rogos, E. Vysoký, Ľ. Vido, P. Antal - Bizik, M. Valko, R. Farkaš, Š. Šimon, M. Vido.
Medailová zbierka žiakov Základnej školy J. A. Komenského v prvej polovici školského roku
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už viac ako polovicu školského roku 2019/2020 a teda je tu možno čas zhrnúť úspechy, ktoré za tú dobu dosiahli žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. A bolo ich hodne. Ich zbierka medailí je veľká. Darilo sa im v športových súťažiach i vedomostných olympiádach. A ako ?
Výsledky v okresných kolách:
1. miesto – cezpoľný beh dievčat, cezpoľný beh chlapcov, basketbal chlapcov, basketbal dievčat, volejbal dievčat, volejbal chlapcov, florball dievčat, SK FLOBALL Liga, streľba chlapcov, streľba dievčat, Olympiáda slovenského jazyka – Tamara Molentová, Technická olympiáda – Róbert Biž, Marek Gomori, Diana Slivenská, Biologická olympiáda – Nina Natália Vavreková, Dejepisná olympiáda – Eva Candy Fumero-Diaz,
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Rožňavská nemocnica odštartovala rozsiahlu prestavbu: Bude mať moderný urgentný príjem
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava štartuje v týchto dňoch rozsiahlu prestavbu a v jej priestoroch vznikne moderný urgentný príjem. Za vyše 5,1 milióna eur okrem prestavby urgentu zároveň nakúpi novú diagnostickú techniku vrátane nového počítačového tomografu, či takmer 200 postelí. Na prestavbu a nákup technológií využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pričom investícia je spolufinancovaná z prostriedkov siete Svet zdravia. Stavebné práce spolu s dodaním prístrojového vybavenia nového urgentu by mali byť ukončené do konca roka.
Rožňavská nemocnica bola ministerstvom zdravotníctva zaradená do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu.
Týmto sloganom sme vítali hostí na piatom Zochovom bále, ktorý sa už tradične konal v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej 8. februára 2020. Popri náročných povinnostiach spojených s ukončovaním 1. polroka si aj v tomto roku našli pedagogickí zamestnanci našej školy čas a venovali obrovskú energiu príprave plesu, ktorý vznikol s cieľom pripomenúť obyvateľom nášho regiónu život a dielo významného polyhistora PhDr. Ivana Branislava Zocha. Veď kto iný by to mal robiť, ak nie škola, ktorá už 20 rokov hrdo nesie jeho meno. Sme nesmierne radi, že sa nám darí udržiavať vysokú spoločenskú úroveň tohto podujatia, ktoré ponúka priestor na prezentáciu školy, na stretnutia s rodičmi a priaznivcami školy a samozrejme v neposlednom rade na zábavu v príjemnom prostredí.
Skupinu Massriot už nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Rockeri z malebnej Rožňavy na východe Slovenska, na ktorých čele stojí spevák Róbert „Ropkom“ Šimko, známy okrem iného aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007). Skupina, ktorá má za sebou za 15 rokov ich fungovania už vyše tisíc koncertov a vystúpení doma, či v zahraničí, v talóne viac než desať videoklipov, 4 albumy a single, ktoré zneli všade, počnúc od lokálnych rádií, cez mainstreamové médiá, až po zahraničné rádiové, či televízne stanice. Skupina, ktorá naplnila kluby od Strážskeho až po Londýn. Úspešná, miestami nedocenená, ale za to dynamická kapela, ktorá po ani nie polroku vyráža na ďalšie klubové turné pod názvom A-TOUR 2020.
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Seniori ZO JDS v Revúckej Lehote kladne hodnotili svoju činnosť za uplynulý rok
Napísal(a) Mgr. M. Mladšia
Za účasti zástupcov Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej, starostu obce a 41 členov základnej organizácie sa dňa 12.2.2020 konala Výročná členská schôdza dôchodcov v obci Revúcka Lehota na strednom Gemeri. Hodnotiacu správu predložila predsedkyňa ZO JDS. Činnosť hodnotila veľmi kladne, keď za dobrej spolupráce s OO JDS, OcÚ a sponzorov, mohlo sa celkom 49 členov organizácie zúčastniť rôznych aktivít, podľa vlastného záujmu a zdravotných možností. Stretnutie obohatil svojím vystúpením Mgr. Ondrej Belica, ktorý predniesol úryvok v lehvatskom nárečí, ktorým reprezentoval ZO aj OO JDS na krajskej prehliadke v Modrom Kameni.
Futbalový klub Tatran Betliar v sezóne 1993 – 1994
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar účinkoval viackrát v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Prinášame príspevok, v ktorom je detailne opísaná sezóna, v ktorej vyhral najvyššiu okresnú súťaž (vtedy sa volala 2. trieda). Po tejto sezóne začal účinkovať vo vyšších súťažiach do roku 2003. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky s autormi gólov, fotografiu a konečnú tabuľku.
Káder: Peter Ivančo, Maroš Almáši, Dušan Návoj - Miloš Leng, Miloš Gallo, Ľudovít Szekeres, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marián Šlosár, Karol Domik, Ján Müller, Ján Zdechovan, Stanislav Prcúch, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Peter Benedikty, Tibor Gelvanič, Jaroslav Kamenský,
Viac...
Sprístupnili výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je prierezom vývoja kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Lindisová
V Gemersko-malohontskom múzeu je od 14.2.2020 sprístupnená výstava „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá prezentuje vývoj kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov, rovnako aj tradíciu tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Časť výstavy je venovaná aj práci rómskych kováčov. K výstave má múzeum pripravenú aj zaujímavú sprievodnú aktivitu pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni a tvoja kreativita – mladý dizajnér a návrhár... navrhni motív...“. Prostredníctvom štyroch úloh sa návštevník prenesie do sveta tvrdej práce kováčskych majstrov. Ťažiskom aktivity je štvrtá úloha, ktorá dá možnosť stať sa pomyselným návrhárom, ktorý vytvorí motív pre kováčske dielo.
Dary lásky, význam a etiketa obdarovania v tradičnej ľudovej kultúre
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Podujatie Dary lásky, venované prejavom lásky v tradičnej ľudovej kultúre sa uskutoční 19. – 20. februára 2020 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podujatie je určené školám v čase od 9.00 do 14.00 hod. a verejnosti o 16.00 hod. V stredu 19. februára o 16.00 hod. sa uskutoční prednáška s názvom Dary lásky. Prednáška bude zameraná na význam a etiketu obdarovania v ľudovej kultúre, akými darmi a pri akej príležitosti sa ľudia obdarovávali. Nakoľko sa vo februári slávi Deň zaľúbených, ktorý v súčasnosti naberá na komerčnosti, predstavíme verejnosti tradíciu tohto starovekého sviatku.
Zoznámte sa s príbehom najstaršej slovenskej kamionistky, s jej obrazmi a knihami
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sprístupnila 10. februára 2020 výstavu fotografií a obrazov Jarmily Zacher Pajpachovej "Môj život kamionistky“. Besedy s autorkou výstavy sa návštevníci knižnice budú môcť zúčastniť 3. marca 2020 o 16:30 v rámci cyklu „Po svete za volantom...“ „Ženy v nezvyčajnom povolaní – život v kamióne“.
Jarmila Zacher Pajpachová, autorka dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“, je najstaršou kamionistkou na Slovensku, o čom svedčí aj jej certifikát slovenských rekordov.
„Umenie zmýva z duší prach každodennosti“ (Pablo Picasso)
Napísal(a) V. K.
Daniela R. Laboš, rodáčka z Revúcej, je slovenská výtvarníčka, v súčasnosti pôsobiaca vo Veľkej Británii.
V Bratislave študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení u profesora Daniela Fischera. Na Newcastle University vo Veľkej Británii absolvovala štúdium maľby na katedre Fine Arts Department pod vedením Katie Cuddon. Po absolvovaní, ale už aj počas štúdií, pôsobila ako pedagogička v Súkromnej umeleckej škole Artiana v Revúcej. Taktiež spolupracovala s tímom reštaurátorov v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Ako reštaurátor sa podieľala na zachovaní a obnove freskových malieb zo 14. storočia v románskom Kostole najsvätejšej trojice v gemerskej obci Rákoš.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-