Futbalový klub Papiereň Slavošovce v sezóne 2004/2005
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Papiereň Slavošovce zriedkavo účinkoval v novodobej histórii v najvyššej okresnej futbalovej súťaži – 1. triede. Práve preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom príspevok, ktorý opisuje sezónu, kedy klub účinkoval v 1. triede. Príspevok obsahuje súpisku, fotografiu, tabuľky, výsledky, niektoré zostavy a prehľad strelcov.
Realizačný tím: Miroslav Garan (predseda), Jaroslav Oravec (tajomník, tréner), Vladimír Oravec (vedúci mužstva), Jozef Sliva (tréner dorastu)
Káder: Vladimír Organ, Jaroslav Oravec - Ivan Eštók, Roman Haviarik, Pavol Tomko, Erik Karalo, Oto Varga (jesenná časť), Erik Varga, Erik Skurka, Miroslav Péntek, Fedor Péntek, Tomáš Fecko, Pavol Oravec, Stanislav Klimko, Milan Sliž, Roman Ondrejčik, Vladimír Klementis, Peter Kočerjagin, Igor Mihálik, Václav Tomi, Marek Ferenc, Dušan Vandrášik (jesenná časť), Drahoslav Grančák, Juraj Leštach, Róbert Zdechovan, Martin Zdechovan (obaja jarná časť).
V minulosti, keď mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahov a pri záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
K 01. 04. 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na Slovensku. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR). Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
HaZZ, ktorý je zložený z príslušníkov HaZZ.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (6)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Teraz zostúpime spoločne do tajomných útrob ľadovej ríše. Od vchodu schádzame po 38 drevených schodíkoch, mierne sa točíme doľava a sme v rozšírenom vstupnom hrdle jaskyne. Klenby a bočné steny tejto haly sú skalnaté, ale podlažie tvorí čistá, citeľne chladiacim až mrazivým dojmom pôsobiaca hrubá ľadová vrstva. Ešte zopár krokov a sme v priestorovo najrozsiahlejšej „Veľkej sieni“. Jej výška je 10-11 m, dĺžka 120 m, šírka 35-60 m, vnútorný objem 4644 m³.
Stojíme v priestrannej dvorane so zrkadlovo hladkou a klzkou ľadovou plochou. Nevdojak sa chytáme za ruky, za ramená, bojíme sa urobiť čo len krôčik, že sa v nežiaducej polohe ocitneme na podlaží toho prírodného klziska. Pri osvetlení petrolejovými lampami sa svetlo odráža od hladkej ľadovej plochy a v tom pološere vzniká kombinácia premietaného obrazu so skutočnosťou,
Predmetom mesiaca máj je úlomok keltského skleneného náramku zo Včeliniec
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.
Duševné zdravie potrebuje našu pozornosť viac ako inokedy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Každý deň počas trvania krízy prichádzajú nové a nové informácie, ktoré znamenajú zásahy do nášho bežného fungovania. Nariadenia, obmedzenia, zákazy, odporúčania, ale aj postupné uvoľnenia a dobré správy. Akokoľvek sa bude situácia ďalej vyvíjať a život sa bude postupne vracať do normálu, určité aspekty nášho krízou prestaveného života môžu ostať ešte pomerne dlhú dobu aktuálne. Jedným z nich je dopad krízovej situácie na duševné zdravie obyvateľstva, ktoré sa bude zotavovať ešte dlho po skončení špeciálneho režimu. V kontexte aktuálnej situácie sa rozhodli strategicky a dlhodobo reagovať Nadácia Orange a Orange. Začínajú podporou Krízovej linky pomoci.
Žiaľ, je to tak a potvrdzujú to aj dáta. Na Slovensku sa lieči na psychiatrické diagnózy 350 000 ľudí, ktorí sú extrémne ohrození izoláciou a výrazne zníženou schopnosťou absolvovať pravidelnú liečbu kontaktným spôsobom.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave nespí, aj v čase zatvorenia, knihovníci pracujú...
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila prostredníctvom sociálnej siete rôzne aktivity pre deti, mládež i dospelých. „Toto náročné obdobie, ktorým momentálne všetci prechádzame, si plne uvedomujeme a napriek zatvoreniu knižnice, pracujeme a robíme maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období,“ povedala na úvod pracovníčka T. Bagačková-Zollerová a pokračovala „Na sociálnej sieti Facebook už niekoľko týždňov prebieha súťaž s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“ V tomto roku sme tiež vyhlásili už 4. ročník literárnej súťaže „Perly poznania“ pre tri vekové kategórie – deti (7-15 rokov), študentov (15-19 rokov) a dospelých (nad 19 rokov) aj s ukážkami jednotlivých kníh.“
V rožňavskej nemocnici spájajú cez videohovory pacientov s rodinami
Napísal(a) Jana Fedáková
Pandémia koronavírusu priniesla so sebou prísne hygienické opatrenia a zatvorila nemocnice pred návštevníkmi. Pacienti tak zostali odlúčení od svojich rodín a najmä starší ľudia nevideli svojich blízkych už dlhé týždne. Rožňavská nemocnica sa preto v spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko rozhodla začať spájať pacientov s ich rodinami cez videohovory. Prvé dojímavé telefonáty už majú za sebou aj v niektorých ďalších nemocniciach siete Svet zdravia.
„Hospitalizácia je náročná azda pre každého z nás, pre starších ľudí, ktorí majú často okrem svojej diagnózy aj viaceré pridružené ochorenia a kontakt so svojimi blízkymi veľmi potrebujú, obzvlášť teraz. Bežne by ich počas hospitalizácie navštevovala rodina a v 13 našich nemocniciach im robia spoločnosť aj dobrovoľníci nášho projektu Krajší deň.
Futbalový klub Hrhov patrí od roku 2011 k stabilným účastníkom najvyššej okresnej futbalovej súťaže (1. triedy, neskôr 6. ligy). Preto o ňom náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik napísal článok, v ktorom je detailne popísané účinkovanie v sezóne 2000/2001. Článok obsahuje káder, konečnú tabuľku, fotografiu a prehľad dosiahnutých výsledkov s uvedením strelcov gólov (ak to bolo možné zistiť).
Horný rad zľava Vojtech Kardoš - tajomník klubu, Jozef Daniel - tréner, Ján Takáč, Zsolt Danko, Štefan Szciranka, Ladislav Ragan, Michal Hranyó, Tibor Molnár, Štefan Pásztor, Štefan Lengyel, Dolný rad zľava: Vojtech Danko, Ján Matta, Ahmed Kónya, Alexander Bartók, Emil Hiščák, Rado Mikulec, Zoltán Kapczi, Marian Giák
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
Viac...
Pestrá činnosť Mestského múzea v Jelšave v minulom roku
Napísal(a) Mgr. T. Strelková
Mestské múzeum v Jelšave v predchádzajúcich dňoch vyhodnotilo svoju činnosť za rok 2019. Vo svojom príspevku, ktorý nám poslala jeho riaditeľka Mgr. Tatiana Strelková sa uvádza: "Vychádzajúc zo základných dokumentov múzea sa dlhodobo venujeme zhromažďovaniu predmetov hmotnej kultúry podľa možnosti kúpou alebo darmi, dlhodobo sme sa venovali zhromažďovaniu hrnčiarskej tradície Jelšavy a okolia. Dokumentujeme spomienky občanov na minulosť mesta, udalosti, ktoré prežili osobne alebo poznajú z rozprávania. Tiež sme zintenzívnili získavanie predmetov súvisiacich so spracovaním kovov a baníctvom.
Sprístupňujeme zbierkové predmety formou stálej expozície, ktorú priebežne dopĺňame. Spolupracujeme s inými vedeckými, kultúrnymi a historickými inštitúciami – Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota,
Zomrela rodáčka z Rožňavského Bystrého Ružena Babičová, rod. Dorkinová
Napísal(a) MG od
Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje. V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme je naša útecha.
Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že naša mať čestne svoj život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jej stále živá. Osud je občas veľmi krutý, nevráti čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ....
Futbalový klub Tatran Betliar pôsobil viackrát aj na regionálnych trávnikoch vyšších súťaží. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Je v ňom detailne opísané účinkovanie klubu v sezóne 2006/2007, kedy pôsobil v 1. triede. Príspevok obsahuje súpisku, fotografiu, výsledky majstrovských zápasov, zostavy, prípravné zápasy, konečnú tabuľku a prehľad strelcov. Navyše istotne prispeje k propagácii futbalu na hornom Gemeri, kde, ako aj všade inde, sa futbalový život kvôli koronavírusu zastavil.
Súpiska: Peter Filický, Peter Gemerský, Peter Lojan – Miroslav Plačko, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Ján Zdechovan, Róbert Zdechovan, Martin Zdechovan, Tomáš Handlovič, Ondrej Fabian, Vladislav Vávra, Ján Kičura, Karol Domik, Miroslav Schvarz, Marcel Uharček, Vladislav Vávra, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Milan Demko, Marián Šlosár, Zsolt Barkasz, Jozef Ďurán-Bašták, Štefan Ciberaj
Uverejňujeme Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov k zrušeniu futbalových súťaží
Napísal(a) MG od
Futbalové štadióny tohto roku aj v našom regióne na hornom Gemeri ani len na chvíľu sa stále neotvorili. Dôvod je každému známy. Je to niečo nezvyčajné, čo sa v histórii novodobého futbalového diania ešte neudialo. Pre lepšiu informovanosť uverejňujeme preto Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov, ktoré podpísali koncom marca 2020 predsedovia všetkých krajských futbalových zväzov na Slovensku.
Bližšie vám všetkým, ktorí sa o futbal zaujímate buď ako športovci, funkcionári, či fanúšikovia futbalu. Vyhlásenie sme prevzali z dokumentov SFZ.
Na základe rozhodnutí najvyšších orgánov SR a mimoriadnej situácie v našej krajine, spôsobenej koronavírusom, vydávajú predsedovia regionálnych futbalových zväzov nasledovné vyhlásenie:
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale