Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
„Mamička, poslednú svoju kartu
posielam azda Ti od Telgartu.
Odpusť svojmu synu
jedinú vinu,
že nechcel voliť bezpečný si kryt,
že za svoj ľud v pole šiel sa biť
a slávne padol.“
Žiaci horného Gemera si začali plniť svoje úlohy aj vo futbale
Napísal(a) MG od
Do futbalového diania počas prvého septembrového víkendu prispeli aj najmladší futbalisti nášho regiónu, žiaci bojujúci v 3. lige ObFZ Rožňava. Aj keď súťaž neobsadili ktovieakým počtom družstiev, predsa sa zapojili do hry, ktorá je aj u nás najrozšírenejšia. Družstvá dospelých, ktoré nás zastupujú v IV. a V. lige, nás však v tomto zápolení nepotešili. Tak Krásnohorské Podhradie ako aj MFK Rožňava hrali na ihriskách svojich súperov, ale čo je horšie, nezískali ani bod. Najhoršie na tom sú hráči Podhradia, ktorí sa nezlepšujú, ba naopak, strácajú body po skoro každom kole a klesajú v tabuľke takmer na samé dno. Svojich fanúšikov, či spoluhráčov, nepotešili ani v tomto týždni hráči, ktorí museli odísť z ihriska ešte skôr, ako rozhodca odpískal koniec zápasu. Tentoraz to postihlo Š. Kúna z Krásnohorského Podhradia, Jakuba Rochla z Rožňavského Bystrého, Jozefa Rencsoka z Drnavy, ale aj Attilu Balázsa z Plešivca.
Viete, že pod Stolicou leží jedna dedina? Pozrime sa na chvíľu, čo tam Rejdovci robia
Napísal(a) MG od
Pod Stolicou leži jedna dedyna. Titulok z plagáta, ktorý v auguste tohto roku zvolával rodákov, alebo milovníkov folklóru na hornom Gemeri do jeho centra – ako hlavný organizátor Obec Rejdová a OZ Hôra Rejdová. Keďže tohto roku z dôvodu šírenia koronavírusu sa pozastavili v období leta všetky kultúrne slávnosti, a tým aj Gemerské folklórne slávnosti, ktorý si tento rok mohli zapísať 48. ročník, uskutočnila sa spomínaná akcia dňa 21. augusta so začiatkom o 18-ej hodine na námestí v tejto obci.
V rámci programu uvideli prítomní vystúpenie účastníkov letného muzikantského tábora, ale tiež uvedenie publikácie rodáka Rejdovej Ing. Ondreja Kračúna „Majáles a staré časy“. Na pripravenom pódiu sa predstavili divákom FS Dubina z Rožňavy a domáca folklórna skupina z Rejdovej, ktorá uviedla nové programové číslo v rámci projektu FPU. Predstavil sa tiež Marek Dovalovský s prezentáciou parobských kožúškov, ktoré reprezentujú domácich majstrov rôznych remesiel.
V Baníckom múzeum v Rožňave si pripomenú 25. výročie zápisu gemerských jaskýň do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Na výstavu s názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 24. septembra 2020 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
V roku 2020 si pripomíname 25. výročie zapísania prírodných pamiatok Aggtelekského a Slovenského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem samotného výročia je téma ochrany svetového dedičstva veľmi aktuálna, pretože jedinečné krasové územie v Košickom kraji je špecifické a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú Národný park Slovenský kras, najmä jaskyne zapísané do svetového dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území Košického kraja.
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Múzejný deň bude na tému prírodné pamiatky zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave sa ani tento rok nezaobíde bez tradičného Múzejného dňa, ktorý sa skutoční v piatok 18. septembra od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej 43. Témou budú prírodné pamiatky, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Múzejný deň každoročne pripravujeme pre žiakov materských, základných aj stredných škôl. Štandardne sa koná v polovici mája, vždy v piatok pred Nocou múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí však bola pre pandémiu preložená a jej nový termín je až v polovici novembra. Aj vzhľadom na počasie sme sa preto rozhodli zorganizovať Múzejný deň UNESCO samostatne v septembri,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Múzejníci pripravili bohatý program, v ktorom si okrem prednášok, prehliadok expozícií a Geologickej bádateľne budú môcť účastníci vyskúšať jazdu banským vláčikom a mnoho interaktívnych aktivít.
Rukopisné dielo z roku 1874 Gusztáv Liszkay: Náuka o baníctve vystavia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 30. septembra 2020 vystavené rukopisné dielo o teórii baníctva „Náuka o baníctve“ z roku 1874. Autorom rukopisu je banský inžinier Gusztáv Liszkay.
Rukopis Náuka o baníctve, pozostávajúci z päťdesiattri listov, sa podarilo objaviť v rámci dokumentácie baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte, potrebného k príprave rovnomennej výstavy otvorenej v priestoroch múzea v roku 2018, vo vyše sedemnásťtisícovej zbierke dokumentov v archíve Gemersko-malohontského múzea. Do archívu múzea ho daroval v roku 1906 evanjelický farár v Rimavskom Brezove Ján Liszkay.
Tatran Betliar ani FK Plešivec v 6. futbalovej lige nezískali ešte ani bod
Napísal(a) MG od
Posledný augustový víkend sme aj my na hornom Gemeri prežívali slávnostne i športovo. Spoločensky sme si pripomenuli významné udalosti spred 76 rokmi, kedy sa do histórie hrdinsky zapísal slovenský národ svojím Slovenským národným povstaním, aby ním dopomohol k porážke fašizmu v Európe. Športovo aj tým, že sa začali prestížne cyklistické preteky Tour de France. Aj keď zastúpenie Slovenska sa spolieha na výsledky jediného Slováka v nich, predsa len držíme palce nášmu trojnásobnému majstrovi sveta a držiteľovi 7 zelených dresov z týchto pretekov. Všetko toto podčiarkli majstrovské futbalové zápasy, ktoré sa udiali počas obidvoch dní medzi dospelými, dorastencami i žiakmi. Tak si všimnime, ako v nich dopadli naši športovci.
Futbalový klub TJ Magnezit Jelšava bol v minulosti úspešným reprezentantom Gemera vo vyšších súťažiach. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a opísal jeho účinkovanie v sezóne 1982 / 1983. Článok obsahuje súpisku, tabuľku a výsledky.
Súpiska: Stankovič, Buš – Gömöri, Pazera, Pakes, Pomaj, Dacho, Gonosz, Spišák, Lukáč, Kotváč, Macko, Farkaš, Benco, Zdechovan
Tréner: Ján Petrák
Vedúci mužstva: Anton Furman
Tajomník: Miloš Gallo
Masér: Ondík
Viac...
Spomienky Ladislava Tomka z Rožňavského Bystrého na vojnu a SNP
Napísal(a) L. Tomko
Celá naša pokroková spoločnosť si v týchto dňoch pripomína 76. výročie Slovenského národného povstania. Spomienky najmä živých účastníkov sú nezabudnuteľné a najlepšie charakterizujú udalosť, ktorej sa chopil malý slovenský národ. Jeden z tých, ktorý napísal aj o tejto udalosti bol v tých časoch iba 16-ročný Ladislav Tomko, ktorý pochádza z malej baníckej obce na hornom Gemeri – z Rožňavského Bystrého. V tom čase dedinky, ktorá bola na pomedzí Slovenska s Maďarskom. Svoj život opísal v malej knižôčke, ktorú nazval Neostať stáť. Využívam z nej iba tú časť, v ktorej ako študent prežíval práve v tomto období v baťovskej fabrike vo Svite. Dnes má pán Ladislav Tomko 92 rokov. Ale teraz už nechám rozprávať autora spomienok na minulé roky. Snáď aj tie nám súčasníkom pomôžu vypovedať viac ako len skromný pomník hrdinom SNP, ktorý hrdo stojí na cintoríne v Rožňavskom Bystrom.
V rožňavskej galérii vystavia diela účastníkov tábora MLYN BASKA MALOM
Napísal(a) R. Šimko
Ak ste zvedaví, čo na prelome júla a augusta vytvorili účasníci Medzinárodného tábora MLYN 2020 Rožňava, príďte sa pozrieť do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu s názvom 21. Mlyn Baska Malom 2020 pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy. Vernisáž sa uskutoční 10. septembra 2020 o 17:00 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Tento rok sa na výtvarnom tábore pre obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 zúčastnilo len deväť výtvarných umelcov. Okrem umelcov z Košického kraja tvorili v tábore aj umelci z maďarských partnerských miest mesta Rožňava – Szerencsa, Budapešti a Miškovca.
Podujatím „Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave“ si Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo, už tradične pripomenie významný sviatok baníkov. Uskutoční sa 11. septembra 2020 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43 od 9:00 do 17:00 h.
„Okrem zvýhodneného vstupného do Expozície baníctva a hutníctva Gemera, máme pre verejnosť pripravený slávnostný sprievod zo ZC Sentinel k Pamätníku baníckej práce. Po návrate je na programe prezentácia novej interaktívnej časti expozície múzea „Visuté lanové dráhy“, ktorá bude spojená s členskou schôdzou miestneho baníckeho spolku a prednáškou Norberta Mogyorósiho s názvom Lanovky,“ informovala Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave spúšťa pre školákov geologický krúžok
Napísal(a) R. Šimko
Skvelá správa pre malých bádateľov. Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizuje pre žiakov v školskom roku 2020/2021 geologický krúžok. Určený je pre školákov, ktorých zaujímajú horniny, minerály, fosílie, horotvorné procesy alebo vznik neživej prírody a celej našej Zeme.
Košický samosprávny kraj prostredníctvom svojich zariadení chce takto podporiť záujem detí vo veku 8 až 12 rokov o poznávanie sveta okolo seba a rozvíjať ich logické a vedecké zmýšľanie. Žiaci sa v krúžku primerane svojmu veku oboznámia so základnými poznatkami z geológie, petrografie, paleontológie, speleológie a biológie. Naučia sa aj o bohatej baníckej minulosti regiónu Gemer.
„Krúžok prebieha pod vedením skúseného múzejného pedagóga formou interaktívnych prednášok, ktoré sú spojené s praktickými ukážkami a zábavnými experimentami. Pri prednáškach žiaci získajú teoretické znalosti v študovanej oblasti.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale