Zreštaurovaný veľkorozmerný portrét cisárovnej Alžbety - Predmet mesiaca júl 2020
Napísal(a) A. Kolár
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných prázdnin
Napísal(a) A. Kleinová
Deti sa počas letných prázdnin v Košickom kraji rozhodne nudiť nebudú, župné kultúrne zariadenia pripravili bohatú ponuku letných aktivít. Tešiť sa môžu na viac než 30 letných táborov, na ktorých si prídu na svoje fanúšikovia astronómie, ľudových remesiel, či malí turisti.
Letný tábor pre deti pripravilo aj Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický kraj. Aj keď tohtoročný remeselnícky tábor bude prísnejší, deti sa môžu tešiť na viac aktivít a vyšší počet turnusov.
Novinkou je, že tentokrát prídu na výpomoc do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja. Priúčať deti tajom tradičných postupov budú remeselníci vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom Gemer.
Revúca na prvom mieste v českej súťaži TURISTPROPAG 2020
Napísal(a) ORR MsÚ
Desiatky brožúr, letákov, publikácií, máp, novín, katalógov, kalendárov, mobilných aplikácií a spotov hodnotila porota piateho ročníka súťažnej prehliadky turisticko-propagačných materiálov, ktorú pod názvom TURISPROPAG usporadúva Pruh Polabí, s. r. o. v Českej republike.
Porota hodnotila celkovo 178 materiálov od 98 vydavateľov z Čiech a tiež niekoľko zahraničných materiálov. Mesto Revúca sa do súťaže zapojilo s mobilnou aplikáciou – Turistický sprievodca mestom Revúca. Aplikácia je vďaka jej kvalitnému prepracovaniu výborným pomocníkom pre obyvateľov a návštevníkov mesta, pretože jednoduchou a prehľadnou formou umožňuje získať poznatky o meste, uľahčiť prístup k informáciám a v neposlednom rade dostať do povedomia možnosti trávenia času v meste a priľahlom okolí. Jej súčasťou je čítačka QR kódov, hlasový sprievodca, jednodotykové telefonovanie, mapy, GPS navigácie pre mobilné telefóny, presné súradnice jednotlivých objektov, či fotografie z daného miesta.
V Muráni kedysi hrdý a tajuplný Majer i vedľajší malebný Pastovník a najmä priľahlá k nim rozprávková horička Pajta boli vysnívaným rajom všetkých nás – vtedy ešte maličkých. Asi pred 70 rokmi v časti Majer žili prevažne malé rodiny (okolo25-30 rokov) s jedným – dvoma deťmi a viacerí si vtedy začali budovať nové domy. Od starkých, teda zo svojho detského sveta na vyšnom konci som odchádzala nerada. Už v čase mojich 3-4 rokov sa tam objavili prvé kamarátky a kamaráti. Na ulici do Hrdzavého sme sa radi hrávali s VIERKOU SPIŠÁKOVOU. Všetci maličkí sme úprimne žialili za jej ockom, ktorý ju navždy opustil ako štvorročnú a on mal iba 31 rokov. Vierka s mladou mamičkou však nezostala sama, neskôr k nim pribudol druhý ocko a súrodenci Beatka a Janko (od Vrabcov).
Príležitosť rozhodnúť o najkrajšej fotografii z územia MAS 2020
Napísal(a) Mirka
Aj tento rok sme sa s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami 2019 zapojili do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojím hlasom do 20.07.2020. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.
Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Viac...
Telovýchovná jednota - Futbalový oddiel Vlachovo patrí v súčasnosti ku klubom, ktoré už neexistujú. Napriek tomu náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok. Autor zvolil sezónu, kedy klubu hrozilo vypadnutie do nižšej súťaže, napokon sa však zachránil. Článok obsahuje káder, fotografiu, výsledky a konečnú tabuľku.
Ako v predchádzajúcich príspevkoch, aj tentoraz začíname zoznamom kádra FO Vlachovo v ročníku 2000/2001: Rochfaluši, V. Hajdúk, Polák – Adam, Z. Müller, Pitoňák, Sekerka, Marciš, Adamík, Soják, M. Ondrejčík, D. Ondrejčík, Hricko, I. Leško, M. Leško, P. Hajdúk, Lukáč, Teplický, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Šofranko, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Hronec, Lörinc.
Výsledky mužstva pred novou sezónou:
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Dobrovoľníci v Gemer-Malohonte oživia významné lokality
Napísal(a) V. Brádňanský
Pred blížiacou sa turistickou sezónou zrevitalizujú dobrovoľníci významné lokality regiónu Gemer-Malohont, ktoré pritiahnu množstvo návštevníkov zblízka i ďaleka. V sobotu 13. júna sú naplánované dve dobrovoľnícke brigády, oživia Múzeum zubačky v Tisovci a banícke jazierko v Železníku. Obidve aktivity sa uskutočnia na významných miestach, ktoré odkazujú na slávnu históriu regiónu, kedy Gemer-Malohont nosil prívlastok ,,Železné srdce Uhorska“.
Banskobystrický samosprávny kraj sa po minuloročnom úspechu zážitkových vlakov na Horehroní, rozhodol rozšíriť tento unikátny zážitok aj do nášho regiónu. Už v júli si budú môcť milovníci vlakov a nádhernej prírody Národného parku Muránska planina, vychutnať jazdu historickým motorovým vlakom z Brezna do Tisovca.
Gemer má novú atrakciu pri aragonitovej jaskyni. Na kolobežkách za zážitkom
Napísal(a) V. Brádňanský
Historicky významné mesto Jelšava svojimi aktivitami v posledných rokoch prispieva k zvyšovaniu popularity regiónu Gemer. Najnovší projekt ponúkne návštevníkom možnosť bližšie spoznať prírodu v bezprostrednom okolí mesta atraktívnym spôsobom – zjazdom na horských kolobežkách po turistickej trase južnými svahmi Revúckej vrchoviny až k bránam Coburgovského kaštieľa.
Mesto Jelšava v posledných rokoch stavilo na rozvoj turistickej ponuky, ako v meste, tak aj v okolí. Uvedomujú si geografickú blízkosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne, unikátu, ktorý je zapísaný ako lokalita Svetového dedičstva UNESCO a vidia zmysel v oslovení návštevníkov smerujúcich práve k tejto vychýrenej atraktivite regiónu. „Návštevnosť jaskyne má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vzhľadom na chýbajúce doplnkové služby v jej blízkosti sme sa rozhodli pre rozšírenie zážitkovej ponuky. Aby sme sa priblížili novým trendom a ponúkli návštevníkovi netradičný

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-