Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.
Futbalový klub Magnezit Jelšava účinkoval v II. SNL viacero sezón. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vo svojom článku opisuje účinkovanie Jelšavy práve v tomto období. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky, tabuľky a fotografie od Miloša Lenga.
Káder: Alexander Buš, Igor Schmiedl – Ján Gonosz, Zoltán Gömöri, Ondrej Pazera, Miroslav Gallo, Pavol Lukáč, Ľubomír Spišák, Vladimír Kindis, Karol Kotváč, Ján Zdechovan, Miroslav Eperješi, Emil Wollinger, Štefan Palík, Stanislav Michlík, Jaroslav Figúr, Milan Barna, Miloš Leng, Miroslav Bobka, Jaroslav Kizek, Jaroslav Putera
Letná príprava
Revúca – Jelšava 1:7, Jelšava - Podbrezová 6:1, Revúca – Jelšava 1:4
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2020
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2020 spolu 26 zásahov, z toho 16 požiarov a 10 technických zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v pondelok 7-krát, potom v stredu 6-krát, vo štvrtok 4-krát, v piatok a v nedeľu po 3-krát, v utorok 2-krát a v sobotu raz.
Najviac horel lúčny porast 4-krát, garáž a čierna skládka po 2-krát a po jednom raze sme zasahovali pri požiaroch drevenej hospodárskej budovy, nábytku na verejnom priestranstve, rodinného domu, rákosia, nosnej konštrukcii strechy. Raz išlo o spaľovanie slamy v hospodárskej budove, o planý poplach a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave – 9. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Nový rok 2021 začala skupina Massriot novým videoklipom Bude to fajn
Napísal(a) B. Benőová
Nový zvuk, nový štýl, nové nástroje, toto všetko je ingredienciami pridanými do nového videoklipu skupiny Massriot – Bude To Fajn, v ktorom je obsiahnuté obrovské posolstvo a to z neho robí dokonalú harmóniu hudobných chutí pre uši širokého spektra poslucháčov, nie iba rockerov. Rockeri v skladbe Bude To Fajn výrazne zjemnili svoj doterajší rockový štýl, vo svojej hudbe využívajú iné, v rockovej hudbe nie až také tradičné nástroje, ako napríklad banjo, či husle, na ktoré hrá hudobný virtuóz a multiinštrumentalista z multižánrovej cimbalovky SilBand, Gabriel Silvay. Zo sviežosti a jedinečnosti ich hudby to ale neubralo. Nová zmes rocku, indie folku s jemnou príchuťou country na jedinečnosti naopak pridáva. To celé podčiarkuje profesionálny tanečný výkon Sophie Hurákovej, ktorá účinkovala už vo viacerých úspešných hudobno-tanečných projektoch.
„Je to niečo úplne nové,“ vyjadril sa Robo Šimko, „pre nás to znamenalo aj kus odvahy, takto výrazne zmeniť štýl, keďže sme sa stále motali okolo rockovej hudby, aj keď viacero singlov boli práve balady.
Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan
Napísal(a) mg
S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa 29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.
Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.
Krásna oslávenkyňa - Základná škola Jána Amosa Komenského v Revúcej
Napísal(a) E. Valko
Vietor sa pohrával s pavučinkami. Bolo príjemne. Babie leto doprialo slnečné lúče všetkým. Vysoká breza sa usmievala, keď ju jeseň pomaly prebúdzala k životu. Zdalo by sa, že sa niekde stala chyba, veď práve príchod jesene predznamenával stíšenie. Ale v okolí brezy a oranžovej budovy uprostred ulice to bolo úplne inak. Tešili sa na ruch a krik, ale aj spev a rozhovory mnohých. Na hlasy, ktoré sa ozývali z každej miestnosti budovy.
Breza sa so svojimi konármi nakláňala k budove, dokonca aj listy sfarbené do žlta, hneda či bordova popierali zákon príťažlivosti, akoby jej chceli vtlačiť bozk na skryté líce. Cez noc sa kmeň brezy zvlnil, aby mohla skoro ráno príchodiacich privítať a voviesť ich do čarovnej siene. Každý, kto v to ráno prešiel vstupnými dverami budovy, mal pocit, že sa ocitol v akomsi rozprávkovom svete. Uprostred siene stáli stoly prestreté bielym obrusom, pripravené na slávnostný obed. Na každom stole bola vo vysokej váze umiestnená kytica jesenných listov. Vôkol stolov boli na maliarskych stojanoch pripevnené farebné plagáty.
Futbalový klub Baník Drnava patrí medzi popredné kluby v okrese Rožňava. Práve o tomto klube napísal príspevok náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. V článku opisuje sezónu 2014/2015, kedy tento klub vyhral 1. triedu, ale odmietol postúpiť do vyššej súťaže. Príspevok obsahuje fotografiu, súpisku, výsledky s autormi gólov, konečnú tabuľku a prehľad najlepších strelcov.
Súpiska: D. Zakhar – P. Búlik, Ra. Znak, M. Maliňák, J. Čeľovský, K. Šoltés, R. Dókuš, J. Kömlei, B. Šoltés, J. Barczi, D. Babič, J. Rencsok, R. Kovács, Jak. Maliňák, E. Polyák, Görgei, Mátyus, Mázik, Bukovič, Z. Búlik, R. Szücs ml.
Výsledky na jeseň:
Drnava – Dlhá Ves 4:0, góly: Rencsok, J. Görgei, Mázik, Dókuš
Krh. Dlhá Lúka – Drnava 2:2, góly: Rencsok, Dókuš
Odišiel podnikateľ a folklorista Mikuláš Čupka, podporovateľ mesta Revúca i regiónu
Napísal(a) J. Genčanský
Každú minútu niekto opustí tento svet. Nezávisí to od veku. Hrozivou skutočnosťou je fakt, že všetci stojíme v rade, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nevieme, koľkí stoja pred nami, nemôžeme sa tlačiť ani predbiehať. Nemôžeme pustiť nikoho pred seba. Rad napreduje, a my nevieme, kde v ňom stojíme... Tento týždeň sme sa v Revúcej navždy rozlúčili so známym podnikateľom, podporovateľom kultúry v meste a aktívnym folkloristom – pánom Mikulášom Čupkom.
Narodil sa 19. februára 1954 v Polomke na Horehroní, kde vyrastal obklopený čarovným krajom hôr a ľudových krojov. Základnú školu vychodil v Šumiaci pod Kráľovou hoľou, čo sa mocne zapísalo do mysle i do srdca malého chlapca. Vrodenú lásku ku muzike si upevnil, keď absolvoval ľudovú školu umenia v Revúcej a v Muráni, aby suverénne zvládal hru na akordeóne.
Potom ukončil učebný odbor mäsiar na učňovskej škole a po vojenčine nastúpil do zamestnania v podniku Zdroj Betliar. V polovici sedemdesiatych rokov sa oženil s Katarínou Petrovou a narodil sa im syn Marek. V roku 1982 sa mladá rodina presťahovala zo Šumiaca do novopostaveného domu v Revúcej.
Až zvony ohlásia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite na všetky starosti a prežite ich v šťastí a radosti.
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
* Hoc sú sviatky na blate, svetielka sú zažaté. Aspoň nemáme cencúle na nose, prajeme Vám šťastné a veselé Vianoce.
* Na stromčeku sviečka svieti, pokoj, šťastie nech k vám letí. A keď rozžiaria sa vaše tváre, by hojnosti ste mali stále.
* Radostné Vianoce, šťastný Nový rok, Božie požehnanie na každý krok, do duše milosti, do srdca radosti, do práce zdravíčka a na stôl chlebíčka.
* Vezmi dnes sviečku do dlaní, zašepkaj tisíc želaní, pozri sa hore do neba, svieti tam hviezda pre Teba, v svetle svet sa ligoce... želám Vám šťastné Vianoce.
Viac...
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa vďaka svojmu poslaniu sústreďuje na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry Gemera s dôrazom na jej monitorovanie, inventarizáciu, dokumentovanie a propagáciu. Jedným z jeho projektov je dokumentácia tradičného odevu v obciach horného Gemera. Dokumentačno-výskumný projekt pod názvom "Šanca pre gráty a ancúgy" je aktuálne pripravený v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Mnohé umelecké fotografie, ktoré dokumentujú odev, môžu obsahovať veľa nepresností či „folklórnych gýčov“. Nedodržiavajú pri tom základné princípy a zákonitosti, ktoré boli v tradičnom prostredí silným a dôležitým momentom. A to bol jeden z dôvodov, ktoré viedli k zdokumentovaniu tradičného odevu na Gemeri.
Tento odborný výskum vo viacerých fázach prebieha už od roku 2016,
Betlehemské svetlo nesie aj tohto roku posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo skauti priniesli na Slovensko v roku 2020 už po tridsiatyprvýkrát netradične, vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s koronavírusom.
Odpaľovanie Betlehemského svetla prebiehalo so zreteľom na všetky aktuálne platné bezpečnostné a hygienické opatrenia, vždy so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromaždenia. Jedným z mnohých cieľov betlehemského plamienka je spájať ľudí a prinášať nádej. Musíme veriť, že nádej nám na Vianoce prinesie presne to, čo potrebujeme všetci – pokoj – a bude akýmsi svetlom na konci tunela v aktuálnej situácii.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stotožnili s touto myšlienkou a v tomto roku už siedmykrát šírili plamienkom nádej a pokoj vo svojom okolí všetkým ľuďom.
Vo štvrtok 17. 12. 2020 jelšavskí dobrovoľní hasiči prebrali Betlehemské svetlo v Plešivci od pána Lászlóa Boholya – skauta z Rimavskej Soboty a doniesli ho do Jelšavy.
V piatok 18. 12. 2020 si ho na Mestský úrad v Jelšave mohli prísť prevziať obyvatelia nášho mestečka, odpálili sme svetielko aj pri soche sv. Floriána, patróna hasičov a odovzdali sme ho aj pani Mgr. Margite Mladšej z Revúckej Lehoty, ktorá toto s láskou odovzdávala v obci ďalším.
Vianoce vo Veľkej Británii a u našich Zocháčov
Napísal(a) Mgr. J. Palašová
Vianočné melódie hladia naše srdcia, oči tešia rozžiarené svetielka...
Áno, je predvianočný čas, a preto sme sa so štvrtákmi v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej rozhodli spríjemniť si naše učenie vianočným workshopom, aby sme sa dozvedeli niečo zaujímavé o vianočných zvykoch a tradíciách vo Veľkej Británii.
Jazyk tejto krajiny sa učíme od prvého ročníka a vo vzdelávaní našich žiakov je veľmi dôležitý. Ide predsa o svetový jazyk a aj staré známe príslovie tvrdí: ,,Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.“
Počas workshopu sa žiaci dozvedeli, čo ich vrstovníci na ostrove robia pred príchodom najkrajších sviatkov v roku a ako ich slávia. Ako vyzerajú ich jednotlivé vianočné dni a aké koledy spievajú. Na záver pre svojich kamarátov vyrobili Christmas crackers, do ktorých vložili malé prekvapenia.
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky v sezóne 2008/2009
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky patrí v súčasnosti medzi kluby, ktoré už neexistujú. Napriek tomu náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik napísal o tomto klube článok. V príspevku opisuje účinkovanie FK v sezóne 2008/2009, kedy klub pôsobil v 1. triede ObFZ Rožňava. Po jesennej časti sa nachádzal na poslednom mieste s trojbodovou stratou. V jarnej časti však získal 25 bodov a zachránil sa. Príspevok obsahuje fotografie, súpisku, výbor, tabuľky, výsledky a prehľad strelcov.
Výbor: Peter Revay (predseda), František Korfanta ml. (tajomník)
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika, Štefan Rešovský - Matej Ambróz, Pavol Čarnoký, František Čisár, Pavol Čisár, Ľuboš Grígel, Jozef Chabada, Martin Chabada, Miloš Kollárik, Maroš Korfanta, Slavomír Kuchár, Erik Kuchta, Ján Kún, Radko Litecký, Mirolav Majerčák, Jaroslav Novák, Peter Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Ľuboš Pamula, Ivan Smrek, Roman Soják, Ján Šlejzák, Ivan Tököly, Emil Putnocký, Ján Ogurčák, Miloš Chochol, Miroslav Vermeš, Dušan Franko, Tomáš Novák, Maroš Turzák, Branislav Murgač, Marián Varga
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.