Predmetom mesiaca máj je úlomok keltského skleneného náramku zo Včeliniec
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.
Duševné zdravie potrebuje našu pozornosť viac ako inokedy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Každý deň počas trvania krízy prichádzajú nové a nové informácie, ktoré znamenajú zásahy do nášho bežného fungovania. Nariadenia, obmedzenia, zákazy, odporúčania, ale aj postupné uvoľnenia a dobré správy. Akokoľvek sa bude situácia ďalej vyvíjať a život sa bude postupne vracať do normálu, určité aspekty nášho krízou prestaveného života môžu ostať ešte pomerne dlhú dobu aktuálne. Jedným z nich je dopad krízovej situácie na duševné zdravie obyvateľstva, ktoré sa bude zotavovať ešte dlho po skončení špeciálneho režimu. V kontexte aktuálnej situácie sa rozhodli strategicky a dlhodobo reagovať Nadácia Orange a Orange. Začínajú podporou Krízovej linky pomoci.
Žiaľ, je to tak a potvrdzujú to aj dáta. Na Slovensku sa lieči na psychiatrické diagnózy 350 000 ľudí, ktorí sú extrémne ohrození izoláciou a výrazne zníženou schopnosťou absolvovať pravidelnú liečbu kontaktným spôsobom.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave nespí, aj v čase zatvorenia, knihovníci pracujú...
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila prostredníctvom sociálnej siete rôzne aktivity pre deti, mládež i dospelých. „Toto náročné obdobie, ktorým momentálne všetci prechádzame, si plne uvedomujeme a napriek zatvoreniu knižnice, pracujeme a robíme maximum, aby čitatelia a návštevníci nezabudli, že sme tu pre nich aj v tomto období,“ povedala na úvod pracovníčka T. Bagačková-Zollerová a pokračovala „Na sociálnej sieti Facebook už niekoľko týždňov prebieha súťaž s otázkami a ukážkami pod názvom „Hádaj, z ktorej knihy je ukážka...“ V tomto roku sme tiež vyhlásili už 4. ročník literárnej súťaže „Perly poznania“ pre tri vekové kategórie – deti (7-15 rokov), študentov (15-19 rokov) a dospelých (nad 19 rokov) aj s ukážkami jednotlivých kníh.“
V rožňavskej nemocnici spájajú cez videohovory pacientov s rodinami
Napísal(a) Jana Fedáková
Pandémia koronavírusu priniesla so sebou prísne hygienické opatrenia a zatvorila nemocnice pred návštevníkmi. Pacienti tak zostali odlúčení od svojich rodín a najmä starší ľudia nevideli svojich blízkych už dlhé týždne. Rožňavská nemocnica sa preto v spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko rozhodla začať spájať pacientov s ich rodinami cez videohovory. Prvé dojímavé telefonáty už majú za sebou aj v niektorých ďalších nemocniciach siete Svet zdravia.
„Hospitalizácia je náročná azda pre každého z nás, pre starších ľudí, ktorí majú často okrem svojej diagnózy aj viaceré pridružené ochorenia a kontakt so svojimi blízkymi veľmi potrebujú, obzvlášť teraz. Bežne by ich počas hospitalizácie navštevovala rodina a v 13 našich nemocniciach im robia spoločnosť aj dobrovoľníci nášho projektu Krajší deň.
Futbalový klub Hrhov patrí od roku 2011 k stabilným účastníkom najvyššej okresnej futbalovej súťaže (1. triedy, neskôr 6. ligy). Preto o ňom náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik napísal článok, v ktorom je detailne popísané účinkovanie v sezóne 2000/2001. Článok obsahuje káder, konečnú tabuľku, fotografiu a prehľad dosiahnutých výsledkov s uvedením strelcov gólov (ak to bolo možné zistiť).
Horný rad zľava Vojtech Kardoš - tajomník klubu, Jozef Daniel - tréner, Ján Takáč, Zsolt Danko, Štefan Szciranka, Ladislav Ragan, Michal Hranyó, Tibor Molnár, Štefan Pásztor, Štefan Lengyel, Dolný rad zľava: Vojtech Danko, Ján Matta, Ahmed Kónya, Alexander Bartók, Emil Hiščák, Rado Mikulec, Zoltán Kapczi, Marian Giák
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:
„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
Pestrá činnosť Mestského múzea v Jelšave v minulom roku
Napísal(a) Mgr. T. Strelková
Mestské múzeum v Jelšave v predchádzajúcich dňoch vyhodnotilo svoju činnosť za rok 2019. Vo svojom príspevku, ktorý nám poslala jeho riaditeľka Mgr. Tatiana Strelková sa uvádza: "Vychádzajúc zo základných dokumentov múzea sa dlhodobo venujeme zhromažďovaniu predmetov hmotnej kultúry podľa možnosti kúpou alebo darmi, dlhodobo sme sa venovali zhromažďovaniu hrnčiarskej tradície Jelšavy a okolia. Dokumentujeme spomienky občanov na minulosť mesta, udalosti, ktoré prežili osobne alebo poznajú z rozprávania. Tiež sme zintenzívnili získavanie predmetov súvisiacich so spracovaním kovov a baníctvom.
Sprístupňujeme zbierkové predmety formou stálej expozície, ktorú priebežne dopĺňame. Spolupracujeme s inými vedeckými, kultúrnymi a historickými inštitúciami – Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota,
Zomrela rodáčka z Rožňavského Bystrého Ružena Babičová, rod. Dorkinová
Napísal(a) MG od
Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje. V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme je naša útecha.
Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že naša mať čestne svoj život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jej stále živá. Osud je občas veľmi krutý, nevráti čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ....
Futbalový klub Tatran Betliar pôsobil viackrát aj na regionálnych trávnikoch vyšších súťaží. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Je v ňom detailne opísané účinkovanie klubu v sezóne 2006/2007, kedy pôsobil v 1. triede. Príspevok obsahuje súpisku, fotografiu, výsledky majstrovských zápasov, zostavy, prípravné zápasy, konečnú tabuľku a prehľad strelcov. Navyše istotne prispeje k propagácii futbalu na hornom Gemeri, kde, ako aj všade inde, sa futbalový život kvôli koronavírusu zastavil.
Súpiska: Peter Filický, Peter Gemerský, Peter Lojan – Miroslav Plačko, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Ján Zdechovan, Róbert Zdechovan, Martin Zdechovan, Tomáš Handlovič, Ondrej Fabian, Vladislav Vávra, Ján Kičura, Karol Domik, Miroslav Schvarz, Marcel Uharček, Vladislav Vávra, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Milan Demko, Marián Šlosár, Zsolt Barkasz, Jozef Ďurán-Bašták, Štefan Ciberaj
Viac...
Uverejňujeme Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov k zrušeniu futbalových súťaží
Napísal(a) MG od
Futbalové štadióny tohto roku aj v našom regióne na hornom Gemeri ani len na chvíľu sa stále neotvorili. Dôvod je každému známy. Je to niečo nezvyčajné, čo sa v histórii novodobého futbalového diania ešte neudialo. Pre lepšiu informovanosť uverejňujeme preto Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov, ktoré podpísali koncom marca 2020 predsedovia všetkých krajských futbalových zväzov na Slovensku.
Bližšie vám všetkým, ktorí sa o futbal zaujímate buď ako športovci, funkcionári, či fanúšikovia futbalu. Vyhlásenie sme prevzali z dokumentov SFZ.
Na základe rozhodnutí najvyšších orgánov SR a mimoriadnej situácie v našej krajine, spôsobenej koronavírusom, vydávajú predsedovia regionálnych futbalových zväzov nasledovné vyhlásenie:
Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni
Napísal(a) MG od
Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom. Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
On-line prezentácia Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Pandémia ochorenie COVID-19 zasiahla aj činnosť Gemersko-malohontského múzea. Na základe rozhodnutia krízového štábu pri Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, ako preventívne opatrenie proti šíreniu ochorenia COVID-19. Aj napriek zatvoreniu brán piateho najstaršieho múzea na Slovensku ostalo Gemersko-malohontské múzeum v spojení s verejnosťou, a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook. „Každý deň prinášame zaujímavosti z nášho múzea – zbierkové predmety, výsledky terénnych výskumov, aktivity múzejnej pedagogiky a mnoho iného,“ oznamuje Martina Oštrom Mareková.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-