Koď sa v sobotu vešer deň z vešerom stretnul, šicä zmo sa usadili v Revuckom kulturňaku. Všäďe dookola bulo pošuť spev, taňec a muziku. Toto šicko nam laskoťilo uši a oši. Šťesťia, Bože, daj!
Ďeti ako maku na ďieskach bulo. Tancovaľi a spevom nam zvesť veľku zvestovaľi. Strigi nas mataľi, parobci tancovaľi a zviki nam zo Zďichavi ukazaľi... Trblietavie kroje a v nich ďievšata a mlaďie ženi sa v tancu vikrucaľi.
Stromšok viseu z povaľini, koleďi nas vťahľi do Krašuna. Reťazou stvol obmotaňi a na ňom šicko, šo sa gazdovi uroďilo, bulo položenuo.
Jeďeňa bulo malo, ale laski bulo velej...
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
POMÁHAŤ JE RADOSŤ. To si povedali žiaci 7. B triedy a pre všetkých žiakov školy pripravili tradičnú charitatívnu vianočnú akciu Základnej školy Jana Amosa Komenského v Revúcej - EKOBURZU.
Mnohé veci z ekoburzy začali vďaka naším žiakom v tento deň svoj druhý život. Potešili a zároveň pomohli. Každoročne výťažok našej charitatívnej akcie - ekoburzy smeruje do nášho mestského psieho útulku. Hneď v novom roku sa jeho obyvatelia potešia. Dostanú darčeky a pomôcky, ktoré im spríjemnia ich život. Možno medzi nimi budú aj "vianočné darčeky", ktoré sa svojim majiteľom hneď po Vianociach stanú nechcenými návštevníkmi.
No šva sä to richtovalo v Mokré Lúke? Nuž jermok. No chvila nebula prvé dobrá - calí šes mu nohi ló viseli a padalo a padalo. V kuľtúre bulo až bárs horúco. Gamatki smo miseli sťáhnuč, bo Lykovček dupotal, Šmikňi to parádne tancovalo a Húžva spiavalaaa. Pankúšky, jucha, punč - kdo chcel vipič - vipil, kdo chcel zaješč - do sítošči sä najadol. Šickiho bulo aj sä minulo. A tia našo strigi! To liatalo hor ďedinó, ló ďedinó, každiho metló viobšívali. I našich prístašov, kotrí len toho roku načnuli kuľtúru u Mokrenov robič. Rádne smo ich pokrščili, prvím slovám mokrenskím priučili a vara aj po holé... dostáli. Koj smo so Šumiačani a chlapcami z Hrona na schodoch spiavali, vara nás šickích pri srdiašku hrélo. Nuž a napokon na parádu ohňostroj.
Prichádzajúce Vianoce si v Revúckej Lehote radostne pripomenuli
Napísal(a) M. Mladšia
aj členovia ZO JDS v stredu 11.12.2019, keď sa stretli, aby pokračovali v radostnej atmosfére, ktorá bola v obci v sobotu, keď sa mnohí občania zišli pri rozsvietení vianočného stromčeka v obci, pookriali na duši pri vystúpení speváckého zboru Bratskej jednoty baptistov, posedeli pri dobrom občerstvení, ktoré pripravilo obecné zastupiteľstvo.
V pohode a s úsmevom na tvári sa stretlo celkom 46 zo 48 členov JDS. Už vtedy prítomní v sále potleskom privítali najstaršiu členku a zároven najstaršiu obyvatelku obce – pani Zuzanu Machavovú, ktorá sa v nedávnych dňoch dožila 90 rokov. Po prednesení vlastnej básne, Lidkou Gažúrovou, prítomných pozdravil starosta obce MVDr. J. Šeševička a Mgr. M. Mladšia, predsedníčka ZO JDS,
Všímaví ľudia darovali Vianoce viac ako 7 000 ľuďom
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás najkrajšie sviatky roka, ktoré prežívame v radosti a v spoločnosti rodiny a blízkych priateľov. Mnohí ľudia však toľko šťastia v živote nemajú. Je dôležité nezatvárať oči pred tými v núdzi či bez domova, pre ktorých sú Vianoce ťažkým a smutným obdobím. Vďaka ľudom s dobrých srdcom a grantovému programu Darujte Vianoce už po osemnásty raz Nadácia Orange prerozdelila sumu 50 000 eur a podporila 322 projektov na pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Ako každý rok v období Vianoc, aj tento Nadácia Orange priniesla možnosť ľuďom, ktorým nie je ľahostajný osud tých menej šťastných v ich okolí, posielať svoje nápady ako im pomôcť. Spomedzi 585 predložených žiadostí sa hodnotiaca komisia rozhodla prerozdeliť finančnú podporu 50 000 eur až 322 príbehom.
KDE BOLO, TAM BOLO, za siedmimi horami a siedmimi dolinami...
Napísal(a) Janka Dorčáková
A boli sme tam... Vtiahnutí do živého vysielania ZUŠ v Revúcej. Vianočné vysielanie v MsDK v stredu večer sa nieslo na vlne vianočnej rozprávky. Pajtáši nám rozohriali svojou hrou každú žilku v tele a zmes nádherných melódií v podaní šikovných žiakov, ktorí rozohrali flauty, klavír, gitaru, keyboard, husle, trúbku, akordeón, nás naladili na vianočnú vlnu pohody. Tanečné choreografie šikovných dievčat a spevácke a herecké výkony od najmladších po skoro dospelákov boli v tento večer očarujúce. Dokonalá vianočná scéna výtvarníkov ZUŠ-ky a doladený každučký detail tohto večera nám opäť ukázal to, že my ľudia jednoducho potrebujeme naplniť aj túto studňu svojho života... Túto mravčiu prácu, ktorú denno-denne odvádzajú všetci učitelia ZUŠ s deťmi nášho mesta...
Revúcke VIANOCE 2019 – na námestí pred Kohútom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičné decembrové mestské slávnosti v revúckom centre mesta sa zbehli just na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019. Chladné počasie, ako sa na začiatok zimy patrí, džavotajúce deti a usmievaví rodičia, bublajúce kotly plné skvelej kapustnice, starostliví domáci usporiadatelia, ba i veselý ujo v mikulášskom plášti s červeným nosom... Tak sa sviatok-piatok v Revúcej začínal.
A čo bolo ďalej?
V príjemnej atmosfére
a dobrej nálade v plnej miere,
pri jarmočnej medovine
sa verš zo mňa rinie:
Spomienkové slávnosti Jura Hronca – matematika svetového formátu – v Gočove
Napísal(a) Daniela Hroncová-Faklová
Mohli by sme mu dať prívlastok „matematik z Gemera“ a boli by sme presní. Narodil sa v doline rieky Slanej, strávil tam roky detstva i ranej mladosti; tu absolvoval ľudovú školu i rožňavské gymnázium, a spod Stromiša odchádzal za štúdiami do sveta. Rodnému kraju sa nikdy nespreneveril, práve naopak. Miestom večného odpočinku Jura Hronca sa stalo rodné Gočovo.
Akademik Jur Hronec (1881- 1959), matematik svetového formátu, vedec, pedagóg, predseda Matice slovenskej i Slovenského národného múzea, kultúrny činovník, zakladateľ a spoluorganizátor piatich slovenských vysokých škôl zomrel 1. decembra presne pred šesťdesiatimi rokmi v Bratislave. Napriek plynutiu času jeho verní rodáci, ale i tí, ktorí čerpali z Hroncovej studnice vedomostí a poznania, si i po desaťročiach spomínajú na významného rodáka, skvelého pedagóga, uznávaného vedca, jedinečného organizátora – jednoducho slovenského vzdelanca.
VITAJ, MIKULÁŠ! – radosť v hľadisku i na javisku v Lubeníku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aj vy veríte na dobrého Mikuláša a zlého Čerta? Chcete ich ukázať svojim deťom, urobiť si s nimi selfíčko? Alebo sa jednoducho chcete odreagovať pri tradičnej takmer ľudovej zábave? Potom aj pre vás boli určené predstavenia divadelného súboru Pod vežičkou z Lubeníka, ktorý aj tohto roku ponúkal na viacerých štáciách tradičný decembrový mikulášsky guláš...!
V tohtoročnej mikulášskej sezóne lubenícke divadielko pozvali do niekoľkých miest a obcí Stredného Gemera – Jelšava, Lubeník, Revúca, Jelšavská Teplica, Gemerský Milhosť, Revúcka Lehota, ba hrali aj pre veľké firmy SLOVMAG Lubeník či SMZ Jelšava.
Viac...
Predvianočná kapustnica v dlholúckej škole
Napísal(a) Monika Podolinská
Už si ani nepamätám, kedy sa naša Predvianočná kapustnica konala prvýkrát. S malými obmenami má už slušnú tradíciu. A pritom vôbec nejde len o samotnú kapustnicu. Oveľa dôležitejšie sú sprievodné aktivity, naši hostia a, samozrejme, všetky naše deti.
Termín tohtoročnej akcie bol známy už niekoľko týždňov vopred – 6. december 2019. Od prvej vyučovacej hodiny začala po celej škole rozvoniavať kapustnica. Túto časť zastrešovali naši prváci. Sú to veľmi spoľahliví kuchári, veď už majú za sebou niekoľko vynikajúcich jedál. Nasledovala výroba domácich klobás. Štyri súťažné tímy mali pred sebou neľahkú úlohu – rozmiešať pomleté mäso, pripraviť pochutiny podľa tradičného a rokmi odskúšaného receptu,
TATRA 148 v novom šate je už Hasičskej zbrojnici v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec bol rok 2019 veľmi šťastným rokom, zrejme boli veľmi dobrí a šikovní. Dňa 18. septembra t. r. na Námestí baníkov v Rožňave si prevzali kľúče od novej CAS 15 IVECO DAILY, pár dní pred Mikulášom sa dozvedeli, že boli úspešní a získali dotáciu na rekonštrukciu budovy Hasičskej zbrojnice. Symbolicky 6. decembra 2019 – ako mikulášsky darček – sa do priestorov hasičskej zbrojnice vrátila zreparovaná CAS 32 TATRA 148. Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec to bol snáď najkrajší darček. Krátko pred 14-tou hodinou sa začali schádzať miestni dobrovoľní hasiči, hasiči z okolitých obcí, ale aj obyvatelia Slavošoviec. Pred Hasičskou zbrojnicou bola už vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a CAS K 25 LIAZ 101 – KAROSA.
Napriek siedmim medailám sa nepodarilo reprezentantom Revúcej získať v Prahe zlato v kickboxe
Napísal(a) Ľ. B.
V závere tohto roka vycestovali revúcki kickboxeri do Prahy, kde sa uskutočnil za medzinárodnej účasti ADVENT CUP / NÁRODNÍ POHÁR 2019, pretože kvalitu netreba hľadať ďaleko. Vysoká kvalita českých kickboxerov sa nedá poprieť. Hovoria o tom ich prvenstvá na popredných svetových súťažiach. Takisto výborná organizácia, kamarátstvo a dobrý prístup, jednoducho povedané – vedia to. Za účasti 26 klubov z Česka a Slovenska sa Advent cupu v dňoch 6. a 7. decembra 2019 v pražskej hale Lužiny zúčastnilo 102 pretekárov v 188 štartoch. Revúčanka Alžbeta Teličáková tentoraz získala za mladšie žiačky v štýle LC 2. miesto a KL/ PF 2x bronz. Ján Tamáš nastúpil až v štyroch štartoch, kde rozdiel váh niekedy presahoval v neprospech Jána takmer 30 kg, aby si vyzápasil PF -84 kg bronz, v KL -57 a 63 kg 2x striebro a v LC -57 kg senior 2 miesto.
Juraja KAZAMEKA poznali kedysi nielen v Betliari a Gemeri, ale aj v šírom svete
Napísal(a) Mikitová Marta
Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.