Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Prvá konferencia ľudových remeselníkov Košického kraja pomôže spropagovať tradičné remeslá
Napísal(a) AK
Tradičné ľudové remeslo, jeho miesto, podpora a rozvoj v podmienkach Košického samosprávneho kraja (KSK) sú nosnými témami konferencie s názvom Tradičné ľudové remeslo v Košickom kraji. Konferencia je primárne určená pre ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. V roku 2019 pod gesciou KSK začal svoju činnosť Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK). Ten sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Jedným z hlavných bodov konferencie bude predstavenie doterajších, aj pripravovaných aktivít remeselníckeho inkubátora.
„Remeselnícky inkubátor Gemer sme v Gemerskom osvetovom stredisku otvárali
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
Zocháči si opäť pripínali červené stužky
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV. Je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu tým, ktorí žijú s HIV a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Pripínajú si ju vždy 1. decembra, kedy je Medzinárodný deň HIV.
Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa aj v školskom roku 2019/2020 zúčastnili a aktívne podieľali na trinástom ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky, kampane boja proti AIDS.
V Tornali si výročie oslobodenia pripomenuli najhumánnejším skutkom
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia mesta Tornaľa (oslobodené bolo 19.12.1944) si pripomenuli zorganizovaním už XIV. ročníka „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“. Tamojší Klub darcov krvi v spolupráci s vedením DD a DSS na Úzkej ulici, ZO SZPB a NTS SR vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 2.12.2019 od 07.30 do 11.00 v spoločenskej miestnosti uskutočnili bezplatný odber krvi. Z takmer 30 darcov ochotných bezplatne darovať krv bolo zaregistrovaných k odberu krvi 23, z ktorých bola krv odobratá 14 darcom krvi. Ostatným, žiaľ, zo zdravotných dôvodov a z dôvodov karantény nemohla byť krv odobratá. Vzhľadom k poveternostným podmienkam neprišla pojazdná odberová jednotka z Banskej Bystrice do Tornale v predpokladanom termíne, a tak sa začiatok odberu posunul takmer o pol hodiny.
Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Skvelí pretekári zo ZŠ J. A. Komenského získali na krajskej súťaži bronz
Napísal(a) ZŠ
Blahoželáme našim pretekárom zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, ktorí 30.11. 2019 v Banskej Bystrici získali bronzové medaily na krajskej súťaži v Detskej atletike.
Tretie miesto je o to cennejšie, že pretekov sa zúčastnilo až 25 družstiev z celého Banskobystrického kraja. Ďakujeme všetkým za vynikajúcu reprezentáciu a trénerom za prípravu.
Radi medzi nami privítame aj ďalších, príďte a športujte s nami.
Festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri tohto roku po dvadsiatypiatykrát
Napísal(a) MG od
Zimný festival zvykov, ktorý sa tohto roku už po 25-krát uskutočnil pod názvom Rok na Gemeri máme za sebou. Folklórne súbory z horného Gemera aj tohto roku sa predstavili divákom pod organizátorskou taktovkou Gemerskeho osvetového strediska v sále OKC v Rožňave dňa 27. novembra 2019. Začiatok tohto zaujímavého festivalu sa však viaže na Slavošovce, ktoré mu dali aj podnázov: Čo si starí pamätajú, to mladí uchovajú. Tohtoročný jubilejný ročník sa v Rožňave začal už v pondelok 18. novembra a sprievodnými programami rôzneho charakteru prebiehal po celý týždeň. Informovali sme vás podrobnejšie i na našej stránke. Vyvrcholil galaprogramom v sobotu 23. novembra, kedy na pódiu divákov zaujal festival zvykov a obyčají nášho regiónu viac ako dva a pol hodinovým vystúpením folklórnych súborov a tiež vystúpeniami hosťujúcich súborov a folkloristov mimo Gemera.
Viac...
Získali hasičské odznaky odbornosti Vedúci mládeže I. stupňa
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná účasť dobrovoľných hasičov na plnení úloh v oblasti ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, najmä povodňami, veternými smršťami alebo snehovými kalamitami je nepochybne aj v súčasnosti významnou činnosťou v záujme a na prospech celej spoločnosti. Aby mohla táto dobrovoľná činnosť trvať čo najdlhšie, je potrebné vychovávať ku nej mladú generáciu od útleho detstva. Úlohou systému prípravy je vybavenie funkcionárov Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (DPO SR), ktorí pracujú s hasičskou mládežou vedomosťami a zručnosťami, potrebnými na výkon svojich funkcií. Obsah je diferencovaný do kvalifikačných stupňov zodpovedajúcich náročnosti vykonávaných funkcií. Príprava vedúcich hasičskej mládeže DPO SR sa člení na základnú prípravu a rozširujúcu prípravu.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
Zomrel Ing. Marian Slavkay, člen „Gemerského baníckeho spolku“
Napísal(a) Gemerský banícky spolok
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.