Za to, že si priplatíme za rezeň aj klobásku do vianočnej kapustnice, sa môžeme poďakovať Číňanom
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Áno, je to skutočne tak. Svet, v ktorom žijeme, je už natoľko globalizovaný, že udalosti v takmer osemtisíc kilometrov vzdialenej Číne majú okamžitý dopad na naše peňaženky, a to aj pri takej možno na prvý pohľad banálnej záležitosti, ako je cena bravčového mäsa.
Čo sa stalo?
V auguste 2018 vypukla v Číne epidémia afrického moru ošípaných. To by samo o sebe nebolo nič také výnimočné a katastrofálne, keby to nebolo práve v Číne.
Reprezentovali nás na Festivale ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove
Napísal(a) Emília Nemcová
V dňoch 22 – 25.09.2019 sa uskutočnil 3. ročník Festivalu ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove pod vedením vedúcej mimovládnej organizácie p. Ľudmily Grishko. Festivalu sa zúčastnilo 42 speváckych súborov z 8 krajín. Účinkujúcich bolo vyše 600. Členovia OO JDS z okresu Michalovce pod vedením p. Jána Butalu a spevácka skupina Rozmarija z Vinného úspešne reprezentovali náš Zemplínsky región a obec Vinné, ako jediný zástupca Slovenska. Členky speváckeho súboru zožali obrovský úspech svojím vystúpením na námestí T. Ševčenku a na prehliadke súborov v kultúrnom paláci G. Hotkievicha.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Deti Materskej školy v Jelšave už vedia prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu
Napísal(a) G. Jakubecová
V Materskej škole v Jelšave mali týždeň, počas ktorého pani učiteľky vysvetľovali deťom rôzne zamestnania. Do prípravky materskej školy chodí aj Dominik Kováč, najmladší plameniak – mladý hasič – Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave. Otec Dominika bol oslovený, či by sme boli ochotní rozlúsknuť záhadu – prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu. Traja členovia DHZ Jelšava zavítali do tejto triedy materskej školy – medzi 5-6-ročné deti – dňa 20. 11. 2019, aby rozlúskli „prilbovú“ záhadu. Po príchode do triedy sme zistili, že v hasičskom odeve máme 3 generácie hasičov – deda Miroslava, otca Ladislava a syna – vnuka Dominika.
Viac...
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.