... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
FOTOSÚŤAŽ 2019: O vaše hlasy sa uchádza 98 fotografií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie bolo možné posielať do 30.09.2019. Teraz uverejňujeme podmienky, podľa ktorých sa aj čitatelia našej stránky môžu zúčastniť hlasovania za svojich favoritov vo fotosúťaži Malohont mojimi očami, ktoré potrvá do 25.11.2019, pričom svoje hlasy môžete odovzdať ľubovoľnému počtu fotografií, ktoré sa vám páčia. Víťazi verejného hlasovania budú ocenení spolu s víťazmi jednotlivých kategórií fotosúťaže v decembri tohto roka.
Ako hlasovať?
Oznam:
Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program® spol. s r.o. sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program® spol. s r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
V chladné novembrové ráno sa v rámci poznávania slovenskej literatúry vydali žiaci 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej po stopách Sládkovičovej Maríny, do srdca baníckeho mesta Banskej Štiavnice. Keď sme dorazili do Banskej Štiavnice išli sme navštíviť Banku Lásky. Vo vnútri nám ukázali veľký Láskomer, ktorý meria našu lásku, a to konkrétnym veršom zo Sládkovičovej Maríny. Po pol hodine sme sa premiestnili do ďalšej miestnosti, kde nám pustili krátke video o Andrejovi Sládkovičovi a Maríne. Taktiež sme sa tu zamýšľali nad významom lásky. Po videu sme vošli do izby, v ktorej Marína rada hrávala na klavíri.
Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci november si aj Gemersko-malohontské múzeum pripomína 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Pri tejto príležitosti ponúka návštevníkom možnosť diskutovať o revolučných udalostiach v Rimavskej Sobote na jeseň 1989. O svojich osobných spomienkach a zážitkoch prídu porozprávať priami účastníci novembrových udalostí v našom meste, a to Jozef Tokár a Marian Lacko dňa 20. novembra o 9:00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Počas diskusie bude premietaný autentický dokumentárny film z dielne Jozefa Tokára. Pre podujatie platí jednotné vstupné 1 €.
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde sme ich kedysi mohli vidieť, dnes sotva nájdeme jedného. V rámci projektu ,,Motýlia archa" podporeného Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu sme oslovili odborníčku Mgr. Gabrielu Benčuríkovú zo spoločnosti Včelí kRaj z Liešnice (Kokava nad Rimavicou), čo je prvá vzdelávacia včelnica na Slovensku, aby nám priblížila život motýľov, ich význam v prírode, ale aj ich ochranu. Žiaci našej Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa od nej dozvedeli, že naše okolie na strednom Gemeri je jedno z mála miest na Slovensku, kde ešte môžeme reálne pozorovať motýle.
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Viac...
Súbor dobových fotografií zachytáva revolučné udalosti roku 1989 v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V rámci predmetu mesiaca november si Gemersko-malohontské múzeum pripomenie 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Návštevníkom predstaví vybraný súbor 11-tich dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019. Gemersko-malohontské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty. Medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. Tieto budú verejnosti vystavené v priestoroch stálej expozície počas mesiaca november.
Mladých revúckym kickboxerom sa v Prešove darilo: získali 12 medailí
Napísal(a) Ľ.B
V sobotu 9. novembra 2019 sa uskutočnilo III. kolo Open ligy Slovenského zväzu kickboxu, ktoré prebiehalo v Prešove. Ako nás informoval Ľubomír Bodor z revúckeho Leon Kickxbox klubu turnaja sa zúčastnilo 26 klubov z troch krajín: Poľska, Ukrajiny a Slovenska, z ktorých štartovalo 154 súťažiacich. Nechýbali ani top reprezentanti Revúcej Ján Tamáš a Alžbetka Teličáková, ktorí neodišli z Prešova bez zlata. V mladších kategóriách si bojovnosťou najlepšie počínala 13-ročná Natália Tószegiová. Ján Tamáš, ktorý nemá vo svojej váhe v lightcontacte na Slovensku konkurenciu, má v pláne vyššie méty, akými sú majstrovstá sveta.
Gulášové kolo ukončilo jesennú časť aj šiestej futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Druhá novembrová nedeľa ukončila futbalové dianie na ihriskách nášho regiónu. Po minulo týždňovom ukončení piatoligového zápolenia dospelých a štvrtoligovom dorasteneckom súboji ukončili majstrovské zápasy aj šiestoligisti. Vedenia niektorých futbalových oddielov sa pričinili o to, že tohtoročnú súťaž ukončili pozápasovým kotlíkovým gulášom pre obidve mužstvá. Aj keď je to skromné poďakovanie od vedenia FO, predsa je to zaslúžené a aspoň malá pozornosť našich chudobných oddielov. Preto sme aj nazvali toto kolo ako gulášové. Najviac gólov videli diváci v Štítniku – 12, najviac divákov bolo zvedavých na zápas v Rožňavskom Bystrom, kde hral líder tabuľky Krásnohorská Dlhá Lúka – 120. Najlepším strelcom jesene sa stal Lukáš Héger z Dlhej Lúky a strelcom kola s tromi gólmi Csaba Várady spoločne s triom hráčov
Aj hasiči si pripomenuli pamiatku zosnulých a všetkých svätých
Napísal(a) G. Jakubecová
Na deň Pamiatky zosnulých pripadá na Slovensku tradičný novembrový zvyk náštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.