Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Jelšavskí hasiči bilancovali aj za účasti hostí z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave netradične v piatok, 15.2.2018, bilancoval svoju činnosť za rok 2018 na výročnej členskej schôdzi. Na hasičskú zbrojnicu sa po obede začali schádzať aj zahraniční hostia z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša. Pred 16. hodinou sa začala napĺňať veľká zasadačka Mestského úradu v Jelšave, kde sa konala spomínaná schôdza. Úvod patril videu, kde si prítomní obrazom pripomenuli, aký bohatý rok, čo sa týka rôznorodých činností, majú dobrovoľní hasiči za sebou. Potom prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava a menoval návrhovú komisiu – Zdenka Švejkovského, Ondreja Chlebuša a zapisovateľa Gabrielu Jakubecovú.
Potom nasledovali správy o činnosti za rok 2018, ktoré predniesli:
Osemdesiatosemročný jubilant Štefan Kapec prežil slovenský holokaust
Napísal(a) J. Pupala
Štefan Kapec sa narodil 25. januára 1931 ako prvé dieťa manželov Štefana Kapca a Marty, rod. Sebíňovej v osade Hodoš, dnes patriacej do obce Čierny Potok. Takmer 14-ročný chlapec zažil traumu, na ktorú nikdy nezabudne. Osada Hodoš, Durenda, Kotlina, Úsvit, Kaparovô… patrili do katastra obce Hodejov. Na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938 územie pripadlo Horthyho Maďarsku. Československých vojakov nahradili maďarskí žandári, ktorí dohliadali na silnú maďarizáciu aj v spomenutých osadách, kde občania boli takmer výlučne slovenskej národnosti a voči „buta Tóthom“ praktikovali okrem hrubých urážok aj fyzické násilie bez rozdielu veku. Osobne to pocítil aj mladý Števko. V škole z večera do rána sa nesmelo vyučovať ani hovoriť po slovensky.
Žiaci 6. až 8. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zažili 6.2.2019 školu inak. Navštívili Klamárium – interaktívnu výstavu, ktorú je možné v týchto dňoch vidieť v Košiciach. Klamárium ukazuje, čo prezrádzajú zrakové klamy o ľudskej mysli. Jej autormi sú psychológovia z Akadémie vied ČR. Všetci, ktorí sme výstavu navštívili, sme sa mohli dozvedieť akým spôsobom funguje ľudská myseľ pri zrakovom poznávaní sveta a ako môže oklamať. Vstúpili sme do sveta, kde sa neuveriteľné stáva skutočnosťou, dospelí sa menia na trpaslíkov, guľôčka sa kotúľa na lište do kopca a miznú veci, ktoré ste ešte pred chvíľou na vlastné oči videli. Nechali sme sa oklamať, aby sme sa dozvedeli viac o ľudskej mysli. Samotnú výstavu tvorí 30 známych i menej známych zrakových klamov.
Výstavu o Prvej ČSR uzatvorila zaujímavá prednáška o opevneniach
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v súvislosti s ukončením výstavy Gemer v období 1. ČSR pripravilo pre verejnosť pútavú prednášku Norberta Mogyorósiho: Československé opevnenia v regióne Gemer, ktorá bola zároveň poslednou zo sprievodných podujatí spomínanej výstavy. Podujatie vo štvrtok, 13. februára 2019, doslova zaplnilo rožňavskú galériu do posledného miesta. Samotná prednáška, odprezentovaná mimoriadne pútavou a modernou formou, sa zamerala aj na problematiku umiestnenia, funkcie, údržby a spravovania objektov ľahkého opevnenia, tzv. ropíkov – bunkrov, vybudovaných v línii na Gemeri v rokoch 1937-1938, a ktoré slúžili na stráženie a obranu československých hraníc pred útokom z juhu. O tom, že problematika prítomných zaujala, svedčia aj početné diskusné príspevky po prednáške.
Rok 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote navštívilo v roku 2018 spolu 18 593 návštevníkov, čo je o takmer 5 tisíc viac ako v roku 2017. Prispel k tomu aj fakt, že sme v uplynulom roku pripravili pre návštevníkov mnoho sprievodných aktivít, a tie verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 4 475, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000 sme zaznamenali mesačne takmer vždy, v júli to bolo až 2 158 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2018. Počas letnej sezóny, na prelome mesiacov júl-august bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
V piatok, 1. februára 2019, keď brány všetkých ostatných škôl v Revúcej ostali zatvorené – veď boli polročné prázdniny, bolo u Zocháčov ako v úli. Chystal sa už štvrtý Zochov bál. Zamestnanci Základnej školy I. B. Zocha pozvali aj tento rok všetkých rodičov a priaznivcov školy na už tradičné podujatie. O 19 – tej sa v priestoroch nádherne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Alfa zišlo 101 účastníkov bálu. Pri vstupe vzácnych hostí vítala riaditeľka školy Mgr. Katarína Krištofová, ktorá 4. Zochov bál aj slávnostným prípitkom otvorila. Hneď na úvod všetkých motivovali tanečníci z tanečného štúdia Happy dance, ktorí predviedli ukážky spoločenských tancov. A potom sa už parket zaplnil účastníkmi bálu. Do tanca hral DJ Dušan Dojčár a okrem hudobnej produkcie stíhal aj fotografovať.
Úspechy žiakov ZŠ J. A. Komenského pokračujú aj v roku 2019
Napísal(a) ZŠ
Rok 2019 začal v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej úspešne. Čo súťaž, to úspech a skvelé umiestnenie:
1. miesto pre Danielku Ďuriškovú v 26. ročníku okresného kola v prednese slovenskej povesti – Šaliansky Maťko. Danielka postupuje do krajského kola.
1. miesto pre Natáliu Liptákovú v okresnom kole Matematickej olympiády.
1. miesto pre našich chlapcov v okresnom kole vo florbale žiakov ZŠ. Chlapci postupujú do regionálneho kola.
2. miesto pre naše dievčatá v okresnom kole vo florbale žiačok ZŠ.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) DTKG
Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:
Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Viac...
Nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Laikovi by sa preto mohlo zdať, že je mäso ako mäso. Akéže už rozdiely v ňom môžu byť? Hneď na úvod preto treba povedať, že mäso je vlastne fyziologickými procesmi premenená svalovina zvierat a ako také je tvorené a ovplyvňované celou škálou procesov a faktorov. Práve naopak by sa dalo s určitou nadsázkou tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá.
Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že slovenským mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku.
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Jubilejný ročník volejbalového turnaja O pohár primátora mesta Revúca vyhralo družstvo Gymnázia Martina Kukučína
Napísal(a) ZŠ
V piatok 8. 2. 2019 otvoril primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta v telocvični Základnej školy J. A. Komenského jubilejný 40. ročník volejbalového turnaja pracovníkov škôl a školských zariadení na území mesta. Otvorenia sa zúčastnilo 5 družstiev revúckych škôl a hosťujúce družstvo mestského úradu Revúca. Turnaj sa hral vo dvoch telocvičniach, a to v telocvični organizátora Základnej školy J. A. Komenského a v telocvični Strednej odbornej školy. Po ťažkých a urputných bojoch sa do finále prebojovali družstvá Gymnázia Martina Kukučína a ZŠ Hviezdoslavovej. Víťazom jubilejného 40. ročníka turnaja sa nakoniec stalo družstvo Gymnázia Martina Kukučína. Na ďalších miestach skončili v poradí družstvá Základnej školy I. B. Zocha spolu s MŠ Sládkovičova, Základnej školy J. A. Komenského, Špeciálnej základnej školy a družstvo mestského úradu Revúca.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-