MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej uvedie v cykle VEDECKÁ KAVIAREŇ nanajvýš aktuálnu tému – ALKOHOL A INÉ ZÁVISLOSTI. Bývalý herec a moderátor Ján Johny Peťko si prešiel vlastným peklom a okúsil skutočné dno. Keď sa z toho dostal a stal sa abstinujúcim alkoholikom, napísal o tejto svojej anabáze „biedopis“. A preto, že si úprimne želá, aby nikto ďalší nepodľahol démonovi, chodí po Slovensku a nezištne sa delí o vlastné skúsenosti, pomáha praktickými radami, ponúka vlastnú pomoc...
Svoju knihu „Démon chlast I.“ s podtitulom „Nalej, hrozí vytriezvenie...!“ vydal vo vlastnom náklade v roku 2017. Ide o autentickú spoveď, v ktorej popri rozvíjajúcom sa životnom príbehu popisuje zrod a postupný rozmach démona závislosti od alkoholu,
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
V posledný deň pred jarnými prázdninami 1.3.2019 sme zažili hravou a zábavnou formou vzdelávanie v oblasti astronómie a prírodných vied v prvom mobilnom planetáriu na Slovensku, ktoré ponúka sférické premietanie vzdelávacích filmov tzv. fulldome show o hviezdach a vesmíre na planetárnej kupole – a to priamo u nás v telocvični!
Telocvičňa sa zmenila na planetárium s nafukovacou kupolou, so zaujímavou filmovou projekciou a metódou kladenia otázok sa pootvorili dvierka poznania o vzniku vesmíru, ako aj života na našej planéte.
Mobilné planetárium je vynikajúca didaktická pomôcka. Je to digitálny prístroj, pomocou ktorého bola našim žiakom prvého až deviateho ročníka
Výročná členská schôdza ZO JDS v Starni, mestskej časti Tornale v okrese Revúca sa konala dňa 3.3.2019. Schôdze sa zúčastnilo vyše 40 členov z celkového počtu 60 členov. Za okresnú organizáciu JDS v Revúcej svojou prítomnosťou i vystúpením rokovanie seniorov obohatil jej predseda Ing. Igor Hock a člen P OO Ing. Gejza Fabián.
Predsedníčka ZO pani Zdenka Antalová na schôdzi vyhodnotila činnosť ZO za rok 2018, ako aj hospodárenie za uplynulý rok. Okrem iného pripomenula: "V minulom roku sme zorganizovali zájazdy na termálne kúpaliská v Tiszaújvárosi, v Egri a v Bogácsi.
V októbri sme pripravili pre našich členov oslavy mesiaca úcty k starším.
Spisovateľka pre deti i dospelých, ktorá si písaním kníh plní svoje sny, príde do Rožňavy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta slovenskú spisovateľku Lenku Gahérovú. V utorok 19.3.2019 príde v dopoludňajších hodinách predstaviť svoju tvorbu pre deti a v ten istý deň o 16:30 hod. bude mať besedu pre dospelých, prevažne o ženských románoch pod názvom Láskanie.
Lenka Gahérová sa narodila v Bojniciach a celý život prežila v Prievidzi. Vyštudovala chemickú školu. Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.
Kontakt pre záujemcov:
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
Stolní tenisti Revúckej Lehoty súťažili po dvadsiatyštvrtýkrát
Napísal(a) M. Mladšia
Obecný úrad v Revúckej Lehote v závere jarných prázdnin v dňoch 8. a 9. marca 2019 zorganizoval 24. ročník stolnotenisového turnaja. 39 hráčov odohralo 387 setov v 116 zápasoch. Turnaj bol na solídnej úrovni.
Kategórie a výsledky:
Žiačky: 1. Martina Máliková, 2. Jana Máliková, 3. Ema Stanková
Žiaci: 1. Marek Beňo z Poltára, 2. Ondrej Králik z Košíc, 3. Adrián Chrenko z Martina.
V Dome tradičnej kultúry Gemera bude prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Projekt „Dedičstvo inšpiruje“, ktorý realizuje Gemerské osvetové stredisko už tretí rok, pokračuje so svojimi aktivitami aj v roku 2019. Dňa 26. marca bude v Dome tradičnej kultúry Gemera prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých. Workshop bude zameraný na prácu s drevom, ktorý bude viesť lektor a výrobca hudobných nástrojov, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice. Prihlásený záujemca sa naučí základnú terminológiu pri práci s drevom, zároveň si vyrobí balík drevených hračiek, s ktorými sa kedysi zabávali najmenší, no neraz slúžili aj ako vhodný hudobný doplnok rytmu, či jednoduchej melódie pri tvorbe a interpretácii pesničiek. Na workshop je potrebné nahlásiť svoju účasť, keďže počet prihlásených je limitovaný. Pracovať začneme o 17:00 hodine a dielňa bude trvať približne 120 minút.
Viac...
Rožňavskí múzejníci odprezentujú novú publikáciu priemyselného dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, vydalo na sklonku minulého roka zaujímavú dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú chce prezentovať širokej verejnosti. Dňa 21.3.2019 o 15:30 sa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 v Rožňave uskutoční prezentácia tejto knihy, ktorá bola vydaná vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Maďarsko – Slovensko 2014 – 2020, v rámci projektu s názvom „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného dedičstva“. V rámci pripravovaného podujatia majú zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave vo forme prednášok prichystané prezentácie zaujímavých regionálnych tém, ako sú: lanové dráhy na Gemeri
Školskí husári z Gemerskej Polomy sa zaradili do zlatého pásma
Napísal(a) M. F.
Okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov zrealizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 8. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pre chorobu detí súťažili len dva detské súbory. Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy sa predstavil s programom Školskí husári a porota ho zaradila do zlatého pásma. Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova uviedol program Fertuščok a umiestnil sa v striebornom pásme.
„Súťažiacim ďakujeme za ich úsilie zachovávať obyčaje našich predkov a prezentovať ich aj v súťažiach. Do ďalšej činnosti v oživovaní ľudových tradícií im prajeme veľa úspechov a nových nápadov,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Zlaté knihy za rok 2018 pre úspešných slovenských spisovateľov
Napísal(a) O. Doboš
Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a iste nabudili do ďalšej tvorby.
Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť
Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnej súťaže Výtvarné spektrum 2019 v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti boli vyhlásené začiatkom tohto roka, ako to už tradične býva. Prvá z nich - Výtvarné spektrum - bude uzavretá vernisážou výstavy najúspešnejších prác. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v piatok 15. marca 2019 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 14 autorov z regiónu, ktorí prihlásili do súťaže celkovo 50 výtvarných prác. A nejde len o klasickú maľbu, ale aj netradičné techniky ako airbrush, enkaustiku, či kolorovanú grafiku.
„Zostaveniu výstavy predchádzalo vyhodnotenie prác odbornou porotou pod vedením výtvarníčky Gabriely Görgeyovej,"
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale