Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Posledný februárový deň, 28. 2. 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia Kino Gemer, ktorá predstaví publikáciu „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ z dielne košickej organizácie Východné pobrežie. Tomáš Filo a Maroš Juhás predstavia región Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí smerujúcich z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej.
Kniha „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, do ktorej autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy.
Fešandy pandy a ostatní kamaráti so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja začne 20. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 8:00 hod. so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou, ktorá pochádza z obce Rožňavské Bystré a svoju knižnú tvorbu predstaví pod názvom Fešandy pandy a ostatní kamaráti.
Ivona Ďuričová po skončení gymnázia vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a odišla do Bratislavy, kde momentálne žije a tvorí. Do literatúry vstúpila zbierkou Básnenie. Nasledovali knihy pre dospelých a napokon sa rozhodla písať aj pre deti.
Na návšteve u priateľov v maďarskom Tótkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo to ináč ani tento rok. V sobotu 23. februára 2019 prijala štvorčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu, ubiehala však veľmi rýchlo. Cestu sme si krátili spomienkami na spoločné chvíle strávené s maďarskými kolegami. Prvá cesta viedla na hasičskú zbrojnicu v Tótkomlósi, odkiaľ sme sa presunuli do priestorov slovenskej školy, kde sa konala samotná výročná členská schôdza. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata s domácimi dobrovoľnými hasičmi, ale aj s hasičmi z rumunského Nadlaku a srbského Horgošu, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Finále KFL oblastnej skupiny patrilo rezerve MFK Gelnica
Napísal(a) MG od
Finálovým zápasom FC Družstevník Trhovište - MFK Gelnica B, ktorý sa odohral v nedeľu 24. februára 2019 na ihrisku ZŠ Užhorodská v Košiciach sa skončil 1. ročník Zimného turnaja Krajskej futbalovej ligy. Víťazom sa stalo béčko MFK Gelnica, ktoré si rozdielom triedy poradilo so súperom z Trhovišťa v pomere 3:0. Zlou vizitkou pre víťaza však bolo vylúčenie jeho hráča po udelení druhej žltej karty po hodine hry za vrazenie riskantným spôsobom do protihráča v prerušenej hre. V súboji sa stretol aktuálny líder Spišského OBFZ z MFK Gelnice s momentálne tretím tímom 6. ligy OBFZ Michalovce – TJ FK Družstevník Trhovište. Stručne: FC Družstevník Trhovište - MFK Gelnica B 0:3 (0:0). G: M. Hudák 2 (1 z PK), P. Kollár. ŽK: L. Tkáč, T. Katuš - F. Slovinský 2x. R: B. Benedik – M. Hrebeňák, M. Djordjevič. Div.: 50.
Aj v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej sa rozhodli budovať malý „vedecký" park
Napísal(a) ZŠ
Po návštevách vedeckých parkov VIDA v Brne a AURÉLIA v Bratislave, sme sa aj v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej rozhodli začať budovať náš malý „vedecký„ park. A to hlavne vďaka podpore Nadácie Volkswagen. Prvým exponátom bol v parku vedomostný ostrov, ktorý už v našej škole má svoje stabilné miesto. Práve v týchto dňoch k nemu pribudli dva nové vedecké prvky – výklopný labyrint a vzduchové delo. Žiaci sa aj vďaka takýmto vedeckým prvkom môžu hravo oboznamovať s prírodnými zákonitosťami. Veľké poďakovanie patrí aj firme Kvant za návrhy a hlavne vyhotovenie prvkov – labyrint a delo. Ide o prototypy, ktoré nemá žiadna iná škola na Slovensku.
A ako je už u nás v Základnej škole J. A. Komenského zvykom, budovanie parku nekončí, ale práve sa rozbieha.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel v Rožňave. O podujatie mala záujem takmer päťdesiatka návštevníkov. Program pozostával z dvoch častí. Najprv si malí návštevníci s rodičmi mohli vychutnať komentovanú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je aktuálne vynovená o autentické zvuky cicavcov a vtákov, ktoré sa v nej nachádzajú. V druhej časti programu sa deti presunuli do prednáškovej miestnosti v Zážitkovom centre Sentinel, kde pre nich pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave prichystali tvorivé dielne na tému „vtáčiky v zime“.
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sme 20. marca 2019 slávnostne otvorili výstavu rôznych druhov palíc, ktoré vyšli spod rúk výrobcu ľudových umeleckých predmetov Pavla Ferdinandyho z Revúcej. Azda by sme mohli povedať, že v dramaturgii výstav sa v tomto roku držíme jednej tematickej línie, keďže po predchádzajúcej výstave o „paličkovaní“, teraz vystavujeme „palice“... Človek sa stretáva s palicou už odmalička a v rôznych podobách. Všimli ste si? Ledva chlapčisko začne chodiť, na prechádzkach s obľubou zbiera po uliciach palice, paličky, prútiky či konáriky... Paličkou nám v škole ukazovali na tabuli nové veci, ale občas do nás učivo palicou aj vtĺkali. Na dedine sme voľakedy ako šarvanci pred sebou paličkou poháňali koleso a bola z toho zábava.
Kickbox Leon Revúca s medailami aj z medzinárodného turnaja Slovak Open 2019
Napísal(a) ĽB
Jubilejný 20. ročník WAKO - medzinárodného turnaja Slovak Open 2019, organizovaného Slovenským zväzom kickboxu, sa konal v dňoch 15. -17. februára 2019 v bratislavskej v športovej hale Mladosť. Za športový klub Kickbox Leon Revúca sa súťaže zúčastnili traja pretekári v 9-tich štartoch. Súťaž mala vysokú kvalitu, ktorú tvoria úspešní reprezentanti, svetoví a európski medailisti, nechýbali ani tvrdé KO v ringu. Súťažilo 518 bojovníkov s 903 štartmi z 91 klubov a 7 krajín: z Českej republiky, Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Rakúska, Srbska a Slovenska. Prvé miesto v bodovacom rebríčku si vybojovali Maďari (Kiraly Team). Leon Revúca v bodovej štatistike skončil na 32. mieste. Zápasy sa konali na 7 tatami (zápasiskách) a dvoch ringoch, od kadetov, juniorov až po dospelých mužov a žien.
Tretia krojovaná fašiangová veselica bola ako voľakedy: pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle
Napísal(a) Mgr. Natália Poprocká
FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
Jubilant Mgr. Stanislav Kušpál oslávil 80-te narodeniny
Napísal(a) J. Pupala
Rodine Pavla Kušpála a Juliane, rod. Kelcovej sa po mníchovskej zrade v septembri 1938 a následnej Viedenskej arbitráži dňa 23. decembra 1938 v Rimavskej Bani narodilo druhé dieťatko, ktoré pokrstili menom Stanislav. Rodičia žili v skromných podmienkach. Otecko pracoval ako elektrikár a šofér. Mamička bola viac-menej domáca, ako robotníčka pracovala príležitostne. K malému Stankovi pribudli ešte štyria súrodenci. Tak rodičia vychovali piatich synov a jednu dcérku. Po vyhlásení Slovenského národneho povstania otecko narukoval do povstaleckej armády. Po potlačení povstania bol Nemcami zajatý a odvlečený do koncentračného tábora. O jeho osude sa dozvedeli až tri mesiace po skončení vojny, kedy sa s podlomeným zdravím vrátil domov. Prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi v Rakúsku a Nemecku, ale prežil.
Viac...
Finále Krajskej futbalovej ligy skupiny ObFZ bez zástupcu horného Gemera
Napísal(a) MG od
Tretia februárová nedeľa patrila semifinále Krajskej futbalovej ligy skupiny ObFZ. Trpká pravda dodáva, že už bez účasti zástupcov z horného Gemera. Žreb stanovil dve doteraz víťazné dvojice mužstiev, ktoré sa stretli v nedeľu popoludní na dvoch ihriskách východného Slovenska s umelým trávnikom. Ich víťazi sa stretnú 24.2.2019 o 9.30 hod. na umelom trávniku na Užhorodskej vo finále tohto zimného turnaja, ktorého spoluorganizátormi sú Košický samosprávny kraj a Východoslovenský futbalový zväz Košice. Na ihrisku Slavoja Trebišov sa popoludní o 14. hodine stretli tretie mužstvo 6. ligy ObFZ Michalovce - FK Družstevník Trhovište a druhé mužstvo 7. ligy ObFZ Michalovce - OŠK Tušice TNV. Druhú dvojicu o 18. hodine tvorili na ihrisku Steel Slovakia Aréna - UT v Košiciach béčka mužstiev MFK Gelnica a Slávie TU Košice.
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.
Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale