Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava eviduje za vlaňajšok vyše tridsať zásahov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2018 spolu 34 zásahov, z toho 25 požiarov, technických zásahov 7 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 6. Najviac sa zasahovalo v pondelok 8-krát, potom v stredu a v nedeľu po 6-krát, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, štvrtok 9-krát a v piatok najmenej 2-krát. Najčastejšie horel lúčny porast 5-krát, rodinné domy 3-krát a kontajnery 2-krát.
Honvédsky peší pluk č. 9 – HIR 9 Košice
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Medzi takéto jednotky patril aj Honvédsky peší pluk č. 9 (Kassai 9. honvéd gyalogezred). Ako vyplýva z názvu v origináli, tento pluk sídlil v Košiciach. V Košiciach bol umiestnený štáb pluku i všetky tri prápory. Pluk bol doplňovaný z obvodov Košice a Spišská Nová Ves. To v praxi znamená, že v ňom slúžili muži z celého východného Slovenska.
Mobilizačné plány určovali tento pluk do zostavy 77. honvédskej pešej brigády,
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.
Medovníkové vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V predvianočnom období sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave opäť konali tvorivé dielne, aby sme sa spolu s deťmi pripravovali na Vianoce. Tentoraz nám pomohla aj aktuálna výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorá nás inšpirovala k zdobeniu vlastných medovníkov ako vianočných ozdôb. Deti si najprv prezreli túto zaujímavú výstavu, porozprávali sa o význame medovnikárskych produktov, v rámci ktorých hrali významnú rolu vždy aj vianočné ozdoby a sladkosti. Následne si vlastnoručne ozdobili svoje medovníky. Neostali sme ale len pri medovníkoch. Pripravili sme si s deťmi aj ďalšie vianočné ozdoby. Deti s radosťou vyberali ozdoby, usilovne strihali, maľovali a lepili, a tak vznikli krásne vianočné gule, venčeky a anjeliky.
Noel a Kristína sú prvými deťmi narodenými na Gemeri v roku 2019
Napísal(a) Mg od
S hodinami, ktoré nám ohlásili po polnoci nový rok 2019 sa udiali nové zážitky aj v našich nemocniciach, kde mamičky spolu so zdravotníckym personálom očakávali prírastky do svojich rodín a my spolu s nimi sme čakali na prvých Gemerčanov. Prvé dieťa prišlo na svet na Slovensku 1. januára 2019 dve sekundy po polnoci v Dunajskej Strede. Ako uviedla Jana Fedáková zo Sveta zdravia, prvé tohtoročné dieťa je dievčatko. Narodilo sa cisárskym rezom, váži 3380 gramov a meria 50 centimetrov. "Mamička dievčatka je z obce Baloň v okrese Dunajská Streda," dodala Fedáková. Ale nemuseli sme dlho čakať ani na Gemeri. V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa narodil o 03.03 hod. chlapček Noel. Meria 50 cm a váži 2880 g. Bydliskom mamičky sú Včelince v okrese Rimavská Sobota.
Gemerskopolomčania začiatkom januára organizujú XXVII. ročník stolnotenisového turnaja „O pohár starostu obce“
Napísal(a) MG od
Agilný stolnotenisový klub Gemerská Poloma elektronickou poštou na stránku Maj Gemer poslal informáciu, že v spolupráci s obcou Gemerská Poloma usporiada v sobotu 5. januára 2019 už 27. ročník stolnotenisového turnaja "O pohár strostu obce". Na Slovensku si získal medzi aktívnymi hráčmi stolného tenisu prívlastok ako prvý stolnotenisový turnaj v roku, ktorého sa zúčastňujú naši poprední hráči. Miestom turnaja aj tentoraz bude miestna telocvičňa pri základnej škole a po prvýkrát riaditeľkou turnaja bude starostka obce Mgr. Lilian Bronďošová. Turnaj je vypísaný pre kategóriu mužov a bude sa hrať systémom - v I. časti skupinovým a v druhej časti progresívnym K.O. V čase od 9.00 do 9.30 je naplánovaná prezentácia účastníkov turnaja a po nej o 9.30 hod. je určený slávnostný začiatok súťaže.
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Zimný zraz hry PLAMEŇ v Jelšave potešil deti revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej zorganizovala v sobotu 29. 12. 2018 zimný zraz hry Plameň v telocvični Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave pre deti revúckeho okresu vo veku od 8 do 16 rokov. Súťažili 5 – členné družstvá chlapcov a dievčat z okresu Revúca v uzlovej štafete, v štafete 5 x 20 metrov a v štafete dvojíc. Všetky kolektívy mali po dva pokusy. V oboch kategóriách zvíťazili plameniaci z Chyžného – dievčatá s časom 141,00 sekundy a chlapci s časom 117,62 sekundy. Víťazi boli ocenení medailami podľa umiestnenia a kolektív diplomom za umiestnenie. Bolo to príjemné spríjemnenie voľných chvíľ počas zimných prázdnin. Najbližšiu súťaž pre deti plánujeme v mesiaci marec – bude to pretek jednotlivcov pod názvom Železný hasič.
Viac...
Prápor poľných strelcov č. 29 – FJB 29 Lučenec
K jednotkám so silným slovenským zastúpením v rakúsko-uhorskej armáde pred I. svetovou vojnou patril aj Prápor poľných strelcov č. 29 (Feldjaegerbatallion Nr. 29, FJB 29) z Lučenca. Táto jednotka vznikla v roku 1859. Pred I. svetovou vojnou bol štáb práporu a väčšina rôt dislokovaná v Monfalcone. Jedna rota bola dislokovaná v Ronchi (Taliansko). Náhradná rota bola umiestnená v Lučenci. V Prápore poľných strelcov č. 29 slúžili muži z doplňovacej oblasti Košice. V roku 1914 bolo národnostné zloženie práporu nasledujúce: 67 % Slovákov, 29 % Maďarov a 4 % iných národností.
Program Darujte Vianoce podporil ešte viac príbehov ako vlani
Napísal(a) Barbora Oberučová
Vianoce sú pre väčšinu z nás časom pokoja, radosti, hojnosti a lásky. Pre niektorých ľudí s ťažkým životným osudom sú však tieto prívlastky iba nesplneným snom. Grantový program Darujte Vianoce dal opäť príležitosť ochotným žiadateľom zmeniť vianočné želanie ľudí v núdzi na skutočnosť. Do 17. ročníka grantového programu Darujte Vianoce prihlásili 590 príbehov. Nadácia Orange prerozdelila vybraným projektom celkovú sumu 50 000 eur a podporila tak ešte viac príbehov ako v minulom roku. Hodnotiaca komisia grantového programu Darujte Vianoce vybrala z 590 prihlásených projektov 321 príbehov, medzi ktoré rozdelila finančnú podporu v celkovej hodnote 50 000 eur. Najviac ľudí pomáhalo v Banskobystrickom kraji,
Počas posledného vyučovacieho týždňa v roku 2018 si žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej užili veľa pohybu, rozdávania radosti, zážitkov a nezabudli ani na pomoc slabším. Športovci mali možnosť si každý deň po vyučovaní zašportovať. Spolu si zahrali volejbal, florball aj futbal, a to v rámci už tradičných vianočných športových turnajov. Ale hlavne si mohli vychutnať vianočný darček, v podobe „zimného“ biatlonu. Zažili prvú úžasnú BIATHLONMÁNIU a už teraz sa tešia na pokračovanie, na jar 2019, ale tentokrát už na vonkajšom športovom areáli školy. Priestor nechýbal ani šikovným rukám našich žiakov a ich rodičov. Jednak doniesli do školy prekrásne vianočné ikebany, ktoré vyzdobili vstupnú halu školy
Bojové cesty jednotiek, v ktorých bojovali naši predkovia
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci.
Peší pluk č. 25 (IR 25) – Lučenec
Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.