Ozdoba poličiek v kredenci - textilné vyšívané pásy na výstave v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas decembra vystaví textilné vyšívané pásy, ktoré v minulosti zdobili nie jednu kuchynskú poličku v domácnosti. Vystavené budú v priestoroch múzea od 3. do 31. decembra 2018. V minulosti si kuchyne gazdiné zdobili najmä vlastnoručne vyšívanými textíliami. Popri obrusoch, obrúskoch, či plátených nástenkách to boli tiež vyšívané, alebo háčkované pásy - „štráfy“, ktoré zdobili predovšetkým okraje políc kuchynského nábytku. Na našom území sa začali používať v prvých desaťročiach 20. storočia v súvislosti so zmenou podoby kuchýň, kedy otvorené ohnisko bolo postupne nahrádzané sporákmi a začal sa používať svetlejší kuchynský nábytok.
Žiaci ZŠ J. A. Komenského na predvianočných potulkách po Londýne
Napísal(a) ZŠ
Žiaci, učitelia aj rodičia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stali účastníkmi zájazdu do hlavného mesta Veľkej Británie - mesta Londýn. Londýn si vybrali hlavne z dôvodu vyskúšať si svoje znalosti z anglického jazyka v tom "naj" anglickom meste a tiež navštíviť a vidieť zaujímavosti tohto mesta v predvianočnom čase. A zážitkov si odniesli veľmi veľa. Prešli si niekoľko londýnskych pamiatok - Big Ben, Trafalgarské námestie, Oxford streat, Tower bridge, Sealand, Winter Wonderland a mnoho iných. Poďakovanie patrí pani učiteľke Zuzke Kovaľovej, ktorá ich previedla celým Londýnom a celý zájazd zorganizovala.
Osem zo štrnástich kníh napísal Pavol Hlodák o rodnej obci Muráň
Napísal(a) MG od
Na stránke Maj Gemer z času na čas uverejňujeme tiež informácie o nových knihách, či publikáciách, ktoré práve vyšli v niektorom meste, či obci nášho Gemera. Teraz je čas informovať vás, že v Muráni vyšla druhá kniha z plánovaného cyklu historických diel Ing. Pavla Hlodáka, muránskeho rodáka žijúceho v Kalinove pri Lučenci, s názvom Obec Muráň SVEDECTVO ČASU, ktorá bola krstená 21. septembra 2018 v rámci kultúrneho podujatia Dedina ožíva. Je zaujímavé, že knihu do života uviedla Ing. Beátka Hrušková (rod. Vrabcová) z Veľkého Krtíša, spolužiačka Pavla Hlodáka, a to spolu s hosťom z českého družobného mesta Fryšták. V úvode krstu naznačila, že obec Muráň stále patrí k jej životným láskam i s ľuďmi, na ktorých môžu byť právom všetci v Muráni hrdí, s dôrazom na autora, jej dobrého kamaráta z detstva.
Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva
Napísal(a) Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Čo všetko dokázala vykúzliť Čarovná studnička v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Mestečko Hnúšťa bolo v piatok 23.11.2018 miestom Čarovnej studničky. Gemersko – malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, tu vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vytvorilo celodenné edukačné aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Svoje aktivity začali už zavčas rána v Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti, a to tvorivými remeselnými dielňami. Odborné pracovníčky GMOS prezentovali dávne remeselné tradície, ktoré na hrnčiarskom kruhu predvádzala Ing. Magdaléna Kantorová, výrobu cigánskych tkaničiek prezentovala Mgr. Kristína Lendvorská, Mgr. Anetta Cvachová prezentovala vianočné ozdoby. V ďalšej triede Mgr. Stanislava Zvarová prezentovala tradičný odev.
Náboj Junior vyniesol Zocháčov v medzinárodnej matematicko-fyzikálnej súťaži na tretie miesto v kraji
Napísal(a) Andrea Repáková, Zuzana Jakubejová
Náboj Junior je medzinárodná matematicko-fyzikálna súťaž pre štvorčlenné tímy žiakov druhého stupňa základnej školy, ktoré reprezentujú jednotlivé školy. Celá súťaž trvá 120 minút, počas ktorých sa tímy snažia na jednom zo súťažných miest vyriešiť čo najviac príkladov. Na začiatku súťaže dostane každý tím zadania šiestich príkladov. Akonáhle tím dospeje u niektorého z nich k správnemu, väčšinou číselnému, výsledku, dostane zadanie ďalšieho. Kto vyrieši v časovom limite najviac príkladov, vyhráva. Zocháči, teda žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, sa tejto súťaže zúčastnili v piatok 23.11. prvýkrát. Do regionálneho kola nastúpili hájiť farby našej školy deviataci Samuel Skybjak a Pavol Tokár a ôsmaci Tomáš Hapl a Michal Špalda.
Navštívili bývalé koncentračné tábory - autentické miesta druhej svetovej vojny, ktoré dodnes popierajú základné princípy ľudskosti
Napísal(a) Veronika Tardová
V piatok 16. novembra 2018 sa žiaci 8. a 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zúčastnili poznávacej exkurzie na veľmi smutné miesto do poľského Osvienčimu. Navštívili koncentračné tábory Auschwitz, Auschwitz – Birkenau. Koncentračný tábor Osvienčim bol počas druhej svetovej vojny nemecký vyhladzovací tábor. V jeho plynových komorách zahynulo približne 1,5 milióna nevinných ľudí. Jeho existencia siaha do rokov 1940 až 1945. Celkovo boli vybudované tri tábory. Pre všetkých účastníkov exkurzie, bola návšteva táborov veľmi silný zážitok. Hlavne, keď sme videli tie hromady vecí patriace zavraždeným ľuďom, ako napr. hrnce, kufre, topánky, zubné protézy atď. Dozvedeli sme sa o podmienkach, v akých tu ľudia žili a boli to skutočne neľudské podmienky. Ľudia do koncentračných táborov cestovali mnohokrát celé dni a noci vo vagónoch pôvodne prevážajúcich dobytok bez jedla a bez vody.
Slovenský spisovateľ Jozef Banáš predstaví v Rožňave svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva verejnosť do svojich priestorov na Lipovej ul. č. 3 na besedu so slovenským spisovateľom Jozefom Banášom v piatok 30. novembra 2018 o 17:00 hod. Autor predstaví svoju najnovšiu knihu „Prebijem sa! Štefánik. Muž železnej vôle“.
Milan Rastislav Štefánik patrí do prvých radov Slovákov, ktorí si zaslúžia náš obdiv. Bol velikán nielen pre nás, ale i pre Čechov a Francúzov. Vždy šiel za svojim snom pripravený siahnuť na dno svojich síl. Bol významným politikom, astronómom, vojakom, od roku 1918 generálom francúzskej armády. Od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
Viac...
Novembrové komunálne voľby na strednom Gemeri umožnia rozhodovať aj 147 novým poslancom zastupiteľstiev
Napísal(a) MG od
Komunálne voľby v okrese Revúca 10.11.2018 sa uskutočnili v 42 obciach, v ktorých voliči zvolili 42 starostov a práve toľko zastupiteľstiev s 244 poslancami. Aj táto časť patrí do regiónu Gemer, bližšie do stredného Gemera. Pred niekoľkými dňami sme vás na našej stránke stručne informovali o údajoch, ktoré súviseli s počtom poslancov horného Gemera, ktorí boli zvolení do obecných a miestnych zastupiteľstiev okresu Rožňava, dnes sa pozrieme aspoň stručne na to, akú venovali voliči pozornosť výberu poslancov do nových zastupiteľstiev v tomto revúckom regióne.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že sledovaný volebný obvod je aj počtom obyvateľov i obcí oveľa menší ako jeho sused na hornom Gemeri. Tomu približne zodpovedala aj percentuálna účasť voličov zúčastnených novembrových volieb.
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
V poradí druhý DEŇ ŠKOLY sa v Základnej škole J. A. Komenského niesol v skvelej atmosfére prípravy úžasného obeda. Už od skorých ranných hodín sa útrobami školy šírila príjemná, jazyku lahodiaca vôňa, ktorá mala svoj pôvod v školskej kuchyni. A čo sa tam dialo? Naše pani kuchárky pripravovali ďalší skvelý obed pod dozorom a za aktívnej pomoci výnimočného kuchára – šéfkuchára, tatranského hotela Andreja Hurajta. A čo pripravovali ? Vynikajúcu „domácu„ kuraciu polievku, ale hlavne rybu s orechovou krustou, opekanými zemiačikami a dusenou zeleninou. Chutilo všetkým. Našim deťom, našim učiteľom, našim prevádzkovým zamestnancom a tiež návštevníkom školy – našim rodičom, ktorí v tento deň k nám zavítali. Všetci si obedové menu pochvaľovali, bolo úžasné – vynikajúce. A to vďaka netradičnému spojeniu chuti vlašských orechov a tresky,
Takýto bol štátny sviatok u Zocháčov
Napísal(a) RNDr. Eva Holéczy Vidová
Vraj sobota a ešte k tomu štátny sviatok! A v ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa to od skorých ranných hodín len tak mlelo.
Práve 17. november 2018 si totiž Zocháči zvolili za deň, kedy sa brány školy otvoria veľkým i malým. Tradičný Európsky deň rodičov a školy sa konal v netradičnom termíne. Že to bola dobrá voľba, potvrdilo najprv krásne počasie a v závere aj naozaj rekordná účasť.
Pedagógovia, žiaci, rodičia i starí rodičia spojili sily a pripravili bohatý a najmä príťažlivý program. Po slávnostnom otvorení podujatia sa konalo pasovanie prvákov. Po nich sa predstavili tri triedne divadelné súbory so svojimi malými divadielkami. Za predvedené výkony zožali zaslúžený potlesk a ten znamenal otvorenie všetkých stánkov a tvorivých dielní.






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-