Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Jelšavskí hasiči bilancovali aj za účasti hostí z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave netradične v piatok, 15.2.2018, bilancoval svoju činnosť za rok 2018 na výročnej členskej schôdzi. Na hasičskú zbrojnicu sa po obede začali schádzať aj zahraniční hostia z rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlóša. Pred 16. hodinou sa začala napĺňať veľká zasadačka Mestského úradu v Jelšave, kde sa konala spomínaná schôdza. Úvod patril videu, kde si prítomní obrazom pripomenuli, aký bohatý rok, čo sa týka rôznorodých činností, majú dobrovoľní hasiči za sebou. Potom prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava a menoval návrhovú komisiu – Zdenka Švejkovského, Ondreja Chlebuša a zapisovateľa Gabrielu Jakubecovú.
Potom nasledovali správy o činnosti za rok 2018, ktoré predniesli:
Osemdesiatosemročný jubilant Štefan Kapec prežil slovenský holokaust
Napísal(a) J. Pupala
Štefan Kapec sa narodil 25. januára 1931 ako prvé dieťa manželov Štefana Kapca a Marty, rod. Sebíňovej v osade Hodoš, dnes patriacej do obce Čierny Potok. Takmer 14-ročný chlapec zažil traumu, na ktorú nikdy nezabudne. Osada Hodoš, Durenda, Kotlina, Úsvit, Kaparovô… patrili do katastra obce Hodejov. Na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938 územie pripadlo Horthyho Maďarsku. Československých vojakov nahradili maďarskí žandári, ktorí dohliadali na silnú maďarizáciu aj v spomenutých osadách, kde občania boli takmer výlučne slovenskej národnosti a voči „buta Tóthom“ praktikovali okrem hrubých urážok aj fyzické násilie bez rozdielu veku. Osobne to pocítil aj mladý Števko. V škole z večera do rána sa nesmelo vyučovať ani hovoriť po slovensky.
Žiaci 6. až 8. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zažili 6.2.2019 školu inak. Navštívili Klamárium – interaktívnu výstavu, ktorú je možné v týchto dňoch vidieť v Košiciach. Klamárium ukazuje, čo prezrádzajú zrakové klamy o ľudskej mysli. Jej autormi sú psychológovia z Akadémie vied ČR. Všetci, ktorí sme výstavu navštívili, sme sa mohli dozvedieť akým spôsobom funguje ľudská myseľ pri zrakovom poznávaní sveta a ako môže oklamať. Vstúpili sme do sveta, kde sa neuveriteľné stáva skutočnosťou, dospelí sa menia na trpaslíkov, guľôčka sa kotúľa na lište do kopca a miznú veci, ktoré ste ešte pred chvíľou na vlastné oči videli. Nechali sme sa oklamať, aby sme sa dozvedeli viac o ľudskej mysli. Samotnú výstavu tvorí 30 známych i menej známych zrakových klamov.
Výstavu o Prvej ČSR uzatvorila zaujímavá prednáška o opevneniach
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v súvislosti s ukončením výstavy Gemer v období 1. ČSR pripravilo pre verejnosť pútavú prednášku Norberta Mogyorósiho: Československé opevnenia v regióne Gemer, ktorá bola zároveň poslednou zo sprievodných podujatí spomínanej výstavy. Podujatie vo štvrtok, 13. februára 2019, doslova zaplnilo rožňavskú galériu do posledného miesta. Samotná prednáška, odprezentovaná mimoriadne pútavou a modernou formou, sa zamerala aj na problematiku umiestnenia, funkcie, údržby a spravovania objektov ľahkého opevnenia, tzv. ropíkov – bunkrov, vybudovaných v línii na Gemeri v rokoch 1937-1938, a ktoré slúžili na stráženie a obranu československých hraníc pred útokom z juhu. O tom, že problematika prítomných zaujala, svedčia aj početné diskusné príspevky po prednáške.
Rok 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote navštívilo v roku 2018 spolu 18 593 návštevníkov, čo je o takmer 5 tisíc viac ako v roku 2017. Prispel k tomu aj fakt, že sme v uplynulom roku pripravili pre návštevníkov mnoho sprievodných aktivít, a tie verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj – 4 475, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000 sme zaznamenali mesačne takmer vždy, v júli to bolo až 2 158 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2018. Počas letnej sezóny, na prelome mesiacov júl-august bolo múzeum dva týždne pre verejnosť zatvorené z dôvodu výmeny okien vo výstavných priestoroch.
V piatok, 1. februára 2019, keď brány všetkých ostatných škôl v Revúcej ostali zatvorené – veď boli polročné prázdniny, bolo u Zocháčov ako v úli. Chystal sa už štvrtý Zochov bál. Zamestnanci Základnej školy I. B. Zocha pozvali aj tento rok všetkých rodičov a priaznivcov školy na už tradičné podujatie. O 19 – tej sa v priestoroch nádherne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Alfa zišlo 101 účastníkov bálu. Pri vstupe vzácnych hostí vítala riaditeľka školy Mgr. Katarína Krištofová, ktorá 4. Zochov bál aj slávnostným prípitkom otvorila. Hneď na úvod všetkých motivovali tanečníci z tanečného štúdia Happy dance, ktorí predviedli ukážky spoločenských tancov. A potom sa už parket zaplnil účastníkmi bálu. Do tanca hral DJ Dušan Dojčár a okrem hudobnej produkcie stíhal aj fotografovať.
Úspechy žiakov ZŠ J. A. Komenského pokračujú aj v roku 2019
Napísal(a) ZŠ
Rok 2019 začal v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej úspešne. Čo súťaž, to úspech a skvelé umiestnenie:
1. miesto pre Danielku Ďuriškovú v 26. ročníku okresného kola v prednese slovenskej povesti – Šaliansky Maťko. Danielka postupuje do krajského kola.
1. miesto pre Natáliu Liptákovú v okresnom kole Matematickej olympiády.
1. miesto pre našich chlapcov v okresnom kole vo florbale žiakov ZŠ. Chlapci postupujú do regionálneho kola.
2. miesto pre naše dievčatá v okresnom kole vo florbale žiačok ZŠ.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) DTKG
Gemerské osvetové stredisko aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj sa niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 19. do 22. februára 2019 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky. V textilnej dielni budeme tkať na krosienkach, vyrábať handrové bábiky, plstiť z ovčej vlny, drôtovať, či maľovať tradičné ornamenty na textil. V hrnčiarskej dielni si od utorka do štvrtka môžete z hliny vyrobiť čosi iné:
Keď mi prišla pozvánka na odovzdanie ocenení Srdce na dlani 2018, sám som bol zvedavý predovšetkým na to, kto si príde 4. februára 2019 do Košíc z môjho rodného gemerského regiónu okrem mňa také ohodnotenie prevziať. Áno, všetkých ocenených bolo naozaj veľa. Na otvorení sa za celý kraj spomínalo číslo vyše sto. A z toho aj pre mňa vyplývalo, že organizátori z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja a vedenie Košického samosprávneho kraja si dali veľmi záležať, aby aspoň takto dali najavo, že si dobrovoľníkov vedia vážiť, pretože svojím mimoriadnym nasadením pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti prispievajú k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo skupín. Bol som príjemne prekvapený, že veľkú väčšinu z prítomných dobrovoľníkov tvorili mladí ľudia z celého kraja.
Viac...
Nie každý varí, nie každý obľubuje mäso a už vôbec nie každý sa v mäse aj vyzná. Laikovi by sa preto mohlo zdať, že je mäso ako mäso. Akéže už rozdiely v ňom môžu byť? Hneď na úvod preto treba povedať, že mäso je vlastne fyziologickými procesmi premenená svalovina zvierat a ako také je tvorené a ovplyvňované celou škálou procesov a faktorov. Práve naopak by sa dalo s určitou nadsázkou tvrdiť, že neexistujú dve rovnaké mäsá.
Ktoré mäso je slovenské?
V zásade by malo platiť, že slovenským mäsom možno nazvať iba to, ktoré pochádza zo zvieraťa narodeného, vychovaného, zabitého a spracovaného na Slovensku.
V rožňavskej galérii opäť ožijú pamiatky
Napísal(a) Mgr. Edita Kušnierová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň.
Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna. Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok.
Vernisáž výstavy 4 pohľady z južného Borsodu spestril aj krojovaný pár
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo 7. februára 2019 o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prvú tohtoročnú výstavu 4 pohľady z južného Borsodu. Výstava predstavuje región južného Borsodu, a to zo svojrázneho pohľadu štyroch umelcov. Samotná vernisáž bola sama osebe netradičná, zaujímavá, pretože program spestrilo ľudové vystúpenie dvoch krojovaných párov z regiónu Borsod. Na vernisáži boli prítomní všetci štyria umelci, ktorí prezentovali svoje diela: Róbert Szikszai – grafik, ktorý prezentuje 38 svojich diel rôznej tematiky, pracuje s tušom. József Novák – maliar, okrem maľovania tvorí aj plastiky z hliny a dreva. István Papp – fotograf, ktorý už vystavoval svoje fotografie v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v roku 2010.
Jubilejný ročník volejbalového turnaja O pohár primátora mesta Revúca vyhralo družstvo Gymnázia Martina Kukučína
Napísal(a) ZŠ
V piatok 8. 2. 2019 otvoril primátor mesta Revúca Ing. Július Buchta v telocvični Základnej školy J. A. Komenského jubilejný 40. ročník volejbalového turnaja pracovníkov škôl a školských zariadení na území mesta. Otvorenia sa zúčastnilo 5 družstiev revúckych škôl a hosťujúce družstvo mestského úradu Revúca. Turnaj sa hral vo dvoch telocvičniach, a to v telocvični organizátora Základnej školy J. A. Komenského a v telocvični Strednej odbornej školy. Po ťažkých a urputných bojoch sa do finále prebojovali družstvá Gymnázia Martina Kukučína a ZŠ Hviezdoslavovej. Víťazom jubilejného 40. ročníka turnaja sa nakoniec stalo družstvo Gymnázia Martina Kukučína. Na ďalších miestach skončili v poradí družstvá Základnej školy I. B. Zocha spolu s MŠ Sládkovičova, Základnej školy J. A. Komenského, Špeciálnej základnej školy a družstvo mestského úradu Revúca.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.