Štyri pohľady z južného Borsodu uvidíte v Rožňave
Napísal(a) Papp István
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu s názvom 4 pohľady z južného Borsodu, ktorej vernisáž sa uskutoční dňa 7.2.2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25. Tvorivý kolektív z južného Boršodu, tzv. ŠTVORKA: Pap István - fotograf, Novák József – maliar, Szikszai Róbert – grafik, Nagy István – učiteľ maľby, maliar, sa spojili s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí, kroje – ich rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov, ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť.
Pohľadnica zo Zimnej súťaže ťažných koní v blízkosti Hriňovej
Napísal(a) MG od
Z Revúcej do Hriňovej je okolo 75 kilometrov. Aspoň toľko hovorí informácia, ktorá existuje na internete. Pre nášho verného prispievateľa Petra Pobočeka, ktorý sa tam v sobotu 26.1.2019 vybral, to ani veľa nebolo. Najmä, keď sa dozvedel, že neďaleko tohto mestečka, v miestnej časti Murínka, práve prebieha 16. ročník Zimnej súťaže ťažných koní. Od organizátorov sa dozvedel, že súťaže sa zúčastňuje 21 furmanov z celého Slovenska. Zima - nezima, mráz - nemráz pre pána Pobočeka to nebola veľká prekážka, aby sa neprišiel pozrieť na krásne stavané kone a ich šikovných furmanov, ktorí na dobre pripravenej trati súperili v troch disciplínach, ktorými boli slalom na čas, sila v páre a sila v jednotke. Obrázky, ktoré vyhotovil počas dňa hovoria za všetko.
U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Rimavskosobotskú nemocnicu ocenili za vybudovanie urgentného príjmu
Napísal(a) J. Fedáková
Rimavskosobotská nemocnica sa stala najlepšou spomedzi nemocníc siete Svet zdravia za rok 2018. Spoločnosť ju koncom minulého roka ocenila počas svojho podujatia Liga výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Titul najlepšia nemocnica personál získal najmä za náročnú prácu počas budovania urgentného príjmu. „Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi ťažký,“ uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce.
Mgr. Magdaléna Lavrincová literárnu činnosť začala písaním publikácií o druhej svetovej vojne. V knihe Smrť dýchala do tvárí načrela hlboko do obdobia 2. svetovej vojny a priblížila dobu a tragické osudy ľudí nielen na Slovensku, ale aj na Podkarpatskej Rusi. Neskôr vydala knihu spomienok Život zrodený zo smrti a subjektívne ladené zbierky próz z povojnového obdobia Život na strnisku doby. Vrátila sa však do vojnového obdobia knihou Človek zomiera dvakrát... a vyniesla na svetlo pamäti početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia. Mnohé ste mali možnosť prečítať vo vašom Maj Gemeri. Jedným z nich je príbeh Jána Repáša, počas SNP príslušníka 1. čs. brigády kpt. A. Jegorova, ktorého uväznili vo väznici v Hnúšti.
BEDEKER- knižný sprievodca expozíciou baníctva a hutníctva Gemera
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Dňa 20.12.2018 v priestoroch Expozície baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave v areáli SENTINEL, Šafárikova 31, prebehla komentovaná prehliadka, ktorá bola organizovaná pri príležitosti vydanie knižného BEDEKRA expozície baníctva a hutníctva Gemera, expozíciou sprevádzala kurátorka Jaroslava Neubauerová. Novovydaná publikácia poskytuje návštevníkovi, alebo čitateľovi ucelený obraz o obsahu expozície formou textu, ale aj formou fotografií znázorňujúcich zbierkové predmety nachádzajúce sa priamo v expozícii. Tiež je aj propagačným materiálom pre budúcich návštevníkov, aby vedeli čo môžu od múzejnej expozície s tematikou baníctva a hutníctva očakávať. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov
Od 21. do 27. januára 2019 žiaci aj pedagógovia Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zažili naozaj netradičný týždeň. Po vlaňajšom úspešnom zapojení sa do projektu Educate Slovakia, aj tento rok privítali vo svojej škole dvoch sympatických mladých dobrovoľníkov z ďalekej Indonézie - Aidillu Dashyfu a Ghibrana Fahrezu, ktorí sa prostredníctvom rôznych aktivít na hodinách anglického jazyka zamerali nielen na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov, ale aj na upevnenie ich sebavedomia a možností lepšej sebaprezentácie, ako aj na trénovanie tímovej práce. Okrem času, stráveného na hodinách, žiaci a učitelia zažili nezabudnuteľné chvíle neformálnych stretnutí, počas ktorých lektorom sprostredkovali zaujímavosti Revúcej a jej blízkeho okolia,
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote otvorí rok 2019 kultúrno-výchovným podujatím s názvom „Na baňu klopajú...“, ktoré bude prebiehať počas februára 2019. Ide o sériu komentovaných prehliadok výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“ a prezentáciu „Kino Gemer“, v rámci ktorej sa predstaví publikácia „Gemer je vesmír... grafikon 165 166 167“ z dielne organizácie Východné pobrežie. Počas februárových štvrtkov - 7. 2., 14. 2. a 21. 2. 2019 sa v priestoroch výstavy Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s jej autorkami - Mgr. Ľudmilou Pulišovou a Mgr. Martinou Oštrom Marekovou. Prehliadky sú určené školským skupinám v doobedňajších hodinách (o 9.00 a 11.00 hod.)
Na futbalových ihriskách s umelým trávnikom v Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, v Trebišove a v maďarskom Sátoraljaúhely sa v sobotu 26. a v nedeľu 27. januára odohrali zápasy vyžrebovaného 2. kola. Súperilo sa na nich v rámci Krajskej futbalovej ligy, ktorú organizuje KSK v spolupráci s VsFZ. Najviac zápasov sa odohralo v Michalovciach (6). Tri mužstvá z horného Gemera svoje zápasy odohrali v Steel Slovakia Aréne v Košiciach v nedeľu. Najlepšie sa z nich darí Betliaru, ktorý dva razy v súťaži vyhral a so skóre 18:3 získal aj 6 bodov. V neoficiálnej tabuľke si drží od začiatku súťaže 1. miesto. V nedeľu vyhral nad súperom z Novej Polhory 4:2 (1:0), ktorá hrá v I. triede dospelých okresu Košice-vidiek.
Zahrá si Jozef Golonka raz hokej aj "na šarine” v Čiernom Potoku?
Napísal(a) Jozef Pupala
Medzi našich najúspešnejších hokejistov v histórii československého i slovenského hokeja patrí aj Jozef Golonka, ktorý sa 6. januára t. r. dožil 81 rokov. Vo svojom hokejovom živote dosiahol viacero športových ocenení. Má dve medaily zo ZOH - striebro z Grenoblu 1968 a bronz z Innsbrucku 1964. Má 6 medailí z MS, tri striebra a tri bronzy. Je člen Siene slávy IIHF (1999), slovenského hokeja (2002), nemeckého hokeja (2004) a českého hokeja (2010). V reprezentácii za ČSSR hral 134-krát, strelil 82 gólov. V klubovej kariére odohral najviac za Slovan (12 sezón). Po hráčskej kariére trénoval napríklad Slovan, Riesersee, Kolín či Davos.
Viac...
Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v závere uplynulého roka vydalo publikáciu Posledný pozostalý - spomienky posledného rožňavského Žida. Aj vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sa podarilo zrealizovať preklad maďarskej verzie a vydanie v slovenčine. Tak sa príbeh a vzácne, hoci častokrát nepríjemné, spomienky Rožňavčana Tibora Ehrenfelda na zložité obdobie histórie dostanú k širšiemu publiku. „Považujeme za dôležité pripomínať si, že náš súčasný mierový život nie je samozrejmosťou," hovorí Helena Novotná, riaditeľka GOS. Publikácia zachytáva spomienky posledného židovského občana mesta Rožňava, Tibora Ehrenfelda.
V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri
Napísal(a) MT + MG
Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou
Nižnoslanské zvony
Vojenskou vrchnosťou bol 1. februára 1917 zrekvirovaný a do Košíc odvezený veľký zvon, ktorý vážil 518 kg. Cirkev dostala zaň ako výmenu 2072 K. Tento obnos bol uložený do banky rožňavskej pod titulom zvonového fondu. Nápis zvona zrekvirovaného bol: „Prijdeš tehdy Pane Ježiši. Dala uliati cirkev evanjelická aug. vyzn. Nižnoslanská artikulárna, když byl Samuel Ormis slova božího kazateľ. Gegassen in Iglo durch Schundt 1857“. Dňa 28. augusta 1921 dip. senior Ľudovít Hoznek za asistencie veľkopolomského, kobeliarskeho a miestneho slova božieho kazateľa vysvätil nový zvon.
Mesto Revúca podporí našich na Majstrovstvách sveta v biatlone v Osrblí - Príďte aj Vy
Napísal(a) KB Revúca
Mesto Revúca podporuje mladých športovcov. Pozývame všetkých Revúčanov, ktorí majú záujem povzbudzovať troch odchovancov revúckeho Klubu biatlonu Magnezit Revúca – Tomáša Sklenárika, Lukáša Ottingera a Emu Kapustovú na Majstrovstvá sveta dorastencov a juniorov v biatlone v Osrblí. Mesto v spolupráci s KB Magnezit Revúca zabezpečilo autobus, ktorý odvezie Revúčanov do Osrblia v stredu 30.1.2019 na štafetové preteky juniorov. Budete tak môcť zažiť atmosféru svetového biatlonu len 65 kilometrov od Revúcej. Autobus poskytlo mesto občanom zdarma, diváci pri trati majú vstup do areálu zdarma. V prípade záujmu o miesto na tribúne stojí vstupenka 3€. Odchod autobusu je v stredu 30.1.2019 o 8:00 spred parkoviska pri Mestskom úrade.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale