Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Žriedlom rôznych udalostí a zaujímavostí zo života občanov gemerskej obce Muráň sú aj pre Maj Gemer ich obecné Muránske noviny. Neraz som sa pozrel do ich obsahu a vždy som našiel to, čo by mohlo byť zaujímavé i pre ostatných návštevníkov stránky. Dnes vám sprostredkúvam zaujímavý príspevok známej autorky spomedzi Muránčanov, ktorá sa podpisuje aj skratkou -RS-. V ostatnom čísle týchto novín si spomenula na vyše 60. výročie od začatia výstavby kultúrneho domu. Mne sa celkom páčil, pretože dnešným Muránčanom aspoň v skratke priblížila, ako sa to vlastne bolo, keď sa začalo s budovaním ich kultúrneho stánku. K príspevku je pripojený tiež príspevok ďalšieho autora, ktorý doplnil, čo vlastne Muránčania využili, aby s prispením fondu z Európskej únie dostali novú i kultúrnejšiu tvár tohto stánku pre jeho lepšie využitie.
Československé opevnenia v regióne Gemer - prednáša Norbert Mogyorósi
Napísal(a) NM
V piatok 15.2.2019 končí výstava Gemer v období 1. ČSR, ktorú Banícke múzeum v Rožňave pripravilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Na záver tejto výstavy sa uskutoční sprievodné podujatie, prednáška s názvom Československé opevnenia v regióne Gemer. V nej pracovník múzea Mgr. Norbert Mogyorósi predstaví systém bunkrov, ktoré boli stavané v 30. rokoch 20. storočia pozdĺž hraníc republiky s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom. Ich výstavba prebiehala systematicky a v priebehu niekoľkých rokov postavená sústava opevnenia patrila k najrozsiahlejším v Európe.
Práve históriu vzniku a ďalšie osudy týchto opevnení, ich rôzne varianty aj súčasný stav
Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí. Jedným z nich je aj nadaný fotograf Miqo Cash
Napísal(a) GC
Niet pochýb, že Revúca je rodiskom mnohých šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sú svojou prácou známi nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny.
Jedným z týchto ľudí je aj nesmierne nadaný fotograf Miqo Cash. Je pre nás veľkou cťou, že sme minulého roku mohli vystavovať jeho fotografie pod názvom Návrat do súčasnosti v Dome kultúry v Revúcej. A práve séria fotiek, ktorá bola u nás vystavená, vyhrala prestížne svetové ocenenie.
V súťaži ONE EYELAND PHOTOGRAPHY AWARDS, do ktorej sa zapojilo 64 krajín s viac než 4000 fotografiami, Miqo Cash v každej zo siedmich kategórií získal striebro a ako jediný z celého Česko-Slovenska tak získal najviac, t. j. 7 strieborných ocenení.
Žiaci usporiadali súťaž podľa známej zábavnej televíznej relácie Záhady tela
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
V týždni od 28. januára do 31. januára 2019 prebiehal v našej Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej projektový týždeň, v rámci ktorého sme usporiadali súťaž podľa známej zábavnej televíznej relácie Záhady tela. Žiaci aj učitelia našej školy sa snažia o zdravé stravovanie, a to bolo vidieť aj na výsledkoch z testu, ktorý absolvovali naši Zocháči. Zistili sme, že už žiaci na prvom stupni majú veľmi dobré odborné vedomosti, ktoré môžu uplatňovať v bežnom živote. Posledná fáza testu bola zaujímavá, pretože bola spojená s ochutnávkou. Súťažiaci mali identifikovať dva druhy potravín a hlavnú zložku pripravenej ochutnávky. Jednalo sa o spracované zelené riasy a druhou pochutinou bol špenát ako hlavná zložka chutnej sladkej tortovej piškóty. Víťazmi na prvom stupni sa stalo družstvo v zložení
V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti prezentovali starú, remeselnú techniku výroby modrotlače
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote aj v roku 2019 pokračuje v projekte Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Dňa 2. februára 2019 sme v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti mohli prezentovať starú, remeselnú techniku výroby modrotlače. Pod názvom Modrotlačová krása nám lektorka Ing. Lucia Dovalová z Badína, naša rodáčka z Klenovca, spolu so svojou rodinou prezentovala históriu modrotlače, postup výroby. Účastníčky si mohli na pamiatku vyrobiť modrotlačovú krásu, a tak si samé vyskúšať túto remeselnú techniku. Ďakujeme lektorke za krásne chvíle a vzácne informácie. Mestskému kultúrnemu stredisku v Hnúšti ďakujeme za poskytnuté priestory a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Stanislava Zvarová
Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky si v KFL vybojovali postup do štvrtého kola
Napísal(a) MG od
Futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí bojujú v úvodnom ročníku zimného pohára v Krajskej futbalovej lige, ako jediný zástupca v súťaži z horného Gemera z piatich prihlásených, dostali sa v tejto vylučovacej súťaži do 4. kola. Vybojovali si tak postup medzi osem najlepších mužstiev, ktoré v tejto súťaži ešte zostali. Pre Dlholúčanov je to veľmi pekný úspech, hoci si na začiatku súťaže veľmi naň netrúfali. Budeme aj naďalej sledovať nášho zástupcu v súťaži, ktorú podporil Košický samosprávny kraj a Východoslovenský futbalový zväz. Prvýkrát sa zápolenie futbalistov v zimnom období nielen overuje, ale dáva možnosť lepšej prípravy na kvalitných ihriskách s umelou trávou, ktoré sú na rôznych miestach kraja.
Jarné prázdniny pre prázdninujúcich žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutoční v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel, Šafárikova 43 v Rožňave. Pre žiakov z materských škôl a prvého stupňa ZŠ majú pracovníci múzea pripravené zaujímavé komentované prehliadky Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, aktuálne vynovenú o autentické zvuky vtákov a iných zvierat, ktoré sa v nej nachádzajú. Malí návštevníci múzea následne absolvujú malé tvorivé dielne na tému: Vtáčiky v zime, kde budú môcť modelovať, vyrábať a maľovať krásne modely práve s touto tematikou.
Január 2019 v mládežníckych kategóriách MFK Revúca
Napísal(a) MFK Revúca
V januári sme mali možnosť vycestovať na 5 turnajov. Mladší žiaci odohrali dva turnaje a staršia prípravka tri. Najprv sa rozohrávala staršia prípravka 12.1. 2019 na Novoročnom turnaji v Šaci. Za účasti FK Junior Šaca, FK Junior Košice, FK Trebišov, FAMT Prešov, MFK Revúca, sme obsadili síce 5. miesto, ale nebola to žiadna katastrofa. V napínavých zápasoch sme buď tesne prehrali, alebo remizovali.
Na druhý deň 13.1. 2019 do Šace vycestovali mladší žiaci. Aj oni mali silných súperov. KAC Košice, Junior Šaca, FAMT Prešov, Sokol Ľubotice. Turnaj zvládli veľmi dobre a obsadili krásne druhé miesto.
Ocenenie Srdce na dlani patrí od 4. februára aj Ondrejovi Dobošovi a jeho webovej stránke Maj Gemer
Napísal(a) Marta Mikitová
Dobrovoľnícke centrum Košického kraja opäť udeľovalo ocenenie Srdce na dlani, ktoré sa udeľuje dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam, organizáciám či skupinám dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou prispeli k pozitívnej zmene života jednotlivcov alebo rôznych skupín obyvateľov a pôsobia na území Košického kraja. Okrem poďakovania týmto ľuďom aktivita centra smeruje k zvýšeniu statusu dobrovoľníctva v očiach verejnosti, jeho prestíže, ale aj k samotnému rozvoju dobrovoľníckych aktivít. Snahou Centra dobrovoľníctva je vyzdvihnúť a oceniť ľudí, ktorých dobrovoľná práca je výnimočná, vysoko prospešná a ktorí sú inšpiratívnym príkladom aj pre ostatných.
Viac...
Bežci Gemerunners zabehli za 365 dní vyše štyridsaťtisíc kilometrov
Napísal(a) G. Máté
Asi by sa patrilo v prvom rade povedať si niečo o tom, čo sa za slovami ”Gemerunners okolo sveta za 365 dní” skrýva. Ide o celoročnú výzvu bežcov zabehnúť vzdialenosť prislúchajúcu obvodu našej matky Zeme, čo predstavuje zdolať 40.075 km za 365 dní. Už ani neviem presne, koho myšlienka tejto celoročnej výzvy vôbec prvýkrát napadla. Tuším to bol Jožo Ostrihoň, kto toto prvýkrát vyslovil, keď sme spoločne hútali nad motivačnou výzvou pre nás všetkých. Následne to bol Attila Zoller, vtedajší kontrolór Občianskeho združenia bežcov z Gemera, ktorý túto myšlienku začal pretvárať do praktickej (štatistickej) podoby.
1. januára 2018, len čo dozneli petardy z novoročných osláv, začali členovia nášho bežeckého klubu, zastrešujúceho bežcov z Rožňavy a Revúcej,
Na návšteve, alebo čo všetko dokážu šikovné ženy z Gemerskej Polomy
Napísal(a) Danka Červenáková
Na stránkach Polomských novín bolo toho už mnoho, čo tam prezentovali z obce Gemerská Poloma na hornom Gemeri. Veď tento zaujímavý titul pravidelne štvrťročne vychádza už 23 rokov a stále má o čom informovať Polomcov. Mnoho obcí na Gemeri im ho môžu závidieť. "Opäť sme prijali milé pozvanie." Tak sa začína príspevok, ktorý je uverejnený v poslednom decembrovom čísle vlaňajšieho roku. Autorka príspevku pani Danka Červenáková pokračuje: "Navštívili sme pani Marienku Antalovú a hneď pri vchodových dverách nás zaujala jesenná dekorácia. Po pár krokoch v interiéri sa nám naskytol pohľad na ďalšie zaujímavé väčšie, či menšie prezenty, a tak nech sa páči - vstúpte spoločne s nami a preneste sa do sveta upleteného z papiera."
Mladí priatelia prírody zo ZŠ J. A. Komenského v Revúcej vo zvernici Nandraž
Napísal(a) LM
Mladí priatelia prírody a poľovníctva je záujmový krúžok v ZŠ J. A. Komenského v Revúcej, ktorý pracuje už štvrtý rok. Učíme sa spoznávať a chrániť prírodu, starať sa o lesnú zver a vtáčiky v zime atď. Tentokrát sme sa vybrali do zvernice Nandraž. Zvernica je ohradené miesto v prírode, ktoré je prispôsobené na chov divej zveri. Vo Zvernici Nandraž chovajú muflóniu, diviačiu, jeleniu a danieliu zver. Vo zvernici sa nachádzajú posedy, krmelce, soliská, niekoľko prírodne vytvorených bahnísk, ktoré slúžia aj ako prírodné napájadlá pre zver.
Rodina Mišankovcov z Nandraža nás s úsmevom privítala. Pre deti si pripravili 3 zaujímavé stanovištia. Na prvom stanovišti si mohli vyskúšať kŕmenie. Do vriec naberali seno, do vedier jadrové krmivo, cukrovú repu a soľ. Potom to odniesli do krmelca a soliska.
V sobotu 26.1.2019 sa športový klub KICKBOX Leon Revúca zúčastnil v Košiciach prvého kola Slovenského zväzu kickboxu. Súťaž sa konala v športovej hale Technickej Univerzity v Košiciach za účasti 31 klubov, 159 súťažiacich, celkom 281 štartov z 3 krajín (SVK, PL a UA). Náš športový klub skončil na 12. mieste s počtom bodov 24. SZKB vyhlásil v Košiciach dňa 25.1.2019 najlepších športovcov, trénerov a rozhodcov v rámci ligy SR. Pozitívum a veľký úspech pre náš klub za rok 2018 je, že za veľkoklubmi ako sú Panter Prešov a Guard Košice, na 3. mieste skončil Leon Revúca. V prvom kole ligy najúspešnejším športovcom nášho klubu sa stal Ján Tamáš, ktorý ziskom dvoch zlatých nenašiel premožiteľa. Talentovaná Natália Tószegiová v novej sezóne začala vo vyššej váhe, no i napriek tomu zvíťazila
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale