Psychotesty v Jelšave absolvovali aj vodiči hasičskej techniky
Napísal(a) Gabriela Jakubcová
Podľa zákona 8/2009 o cestnej premávke musia vodiči vozidiel s právom prednostnej jazdy, teda aj vodiči hasičskej techniky (aj vodiči Dobrovoľných hasičských zborov) s výstražným znamením, absolvovať psychologické vyšetrenie. Pravidelné psychologické vyšetrenia je potrebné absolvovať každých 5 rokov. Nad 65 rokov každé 2 roky. Psychologickým vyšetrením sa posudzuje psychologická spôsobilosť. Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti
Vyhodnotili anketu okresov Revúca a Rimavská Sobota Športovec roka 2016
Napísal(a) MG od
Každoročná anketa Športovec roka z okresov Revúca a Rimavská Sobota, ktorej vyvrcholenie bolo 24. februára 2017 si zapísala už 51. ročník. Po prvýkrát v histórii ankety dejiskom bola Revúca a jej Mestský dom kultúry. Úvodné slová patrili primátorke mesta Eve Cireňovej, ktorá spomenula dlhodobú tradíciu športu v Revúcej a priekopníka telesnej výchovy na Prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu Ivana Branislava Zocha, a tiež predsedovi okresného združenia Deziderovi Balajthymu.
Na 6. ročníku stolnotenisového turnaja O putovný pohár starostu obce v Muránskej Dlhej Lúke štartovalo 73 súťažiacich
Napísal(a) M. Nosko
V sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke sa v sobotu 25. februára 2017 uskutočnil 6. ročník stolnotenisového turnaja o putovný pohár starostu obce. Predpoludním súťažili na zelených stoloch žiaci do 15 rokov, ženy v 2 kategóriách a muži v 3 vekových kategóriách. Popoludní od 16. hodiny sa predstavili registrovaní muži. Ako nás informoval starosta obce Marek Nosko, na turnaji štartovalo 73 súťažiacich, v siedmich spomínaných kategóriách. Hlavné kategórie boli ocenené
Keď folklór naozaj ožije a ľudia sa aj na fašiangovej veselici z neho tešia
Napísal(a) Peter Poboček
Revúca zažila nezvyčajné podujatie, 1. krojovanú fašiangovú veselicu. Na rozdiel od plesov, ktoré sa pýšia honosnými róbami a smokingmi, 17. februára 2017 sa takmer 170 ľudí oblieklo do kroja a vyrazilo na tanečnú zábavu do Domu kultúry v Revúcej. Keďže nešlo len o nejakú ľudovú symboliku, folklóru sa podriadila tombola, výzdoba, do hudby celý večer hrala Ľudová hudba Dominika Václava, podávala sa kapustnica. O veľkom úspechu veselice už na 1. ročníku
Jubilejný dvadsiaty ročník tradičnej turistickej akcie z Nižnej Slanej na Repisko pozlátilo pekné slnečné počasie
Napísal(a) Ing. M. Markušovský
Obec Nižná Slaná a Klub slovenských turistov Sosna Nižná Slaná usporiadali 25.2.2017 už 20. ročník tradičnej turistickej akcie. Za pekného slnečného počasia privítali organizátori účastníkov výstupu pri Túrničke. Skupina turistov prišla aj z druhej doliny - z Honiec. Odmenou za výstup bol teplý čaj a kapustnica v réžii obce. Po vylosovaní tomboly sa turisti rozišli rôznymi zostupovými trasami: do Nižnej Slanej, Honiec a Henckoviec.
Zuzana Široká: Gemerská detektívka - Sviniari chalupári (4)
Napísal(a) Zuzana Široká
Roku pána 1986 sa na druhý svet pobral Báči Sváčko. Jeho sliepky si po pohrebe rozdelili susedia a domček, ktorý susedil s dvorom tety Gitky tak tesne, že zadné steny kurínov sa dotýkali, ostal prázdny. Vzdialení dedičia bývali v krajskom meste a do domčeka prišli iba raz, na pohreb a po dedičstvo. Keď videli, že jediná použiteľná vec z pozostalosti ich prastrýčka je hliníkový rebrík bez dvoch spodných priečok, vzali nohy na plecia a rebrík do zberne železa a už nikdy nikto o nich nepočul.
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Zreštaurovanie tlačí bolo realizované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. V roku 2016 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 12 600,- Eur na realizáciu projektu: „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia z historického knižného fondu múzea. 2. etapa“.
Speváčka Muziky Milana Rendoša, Andrea „Bursi“ Rendošová, predstaví v Rožňave piesne z regiónu Abov
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátor speváckych workshopov Gemerské osvetové stredisko ani v roku 2017 nezanevrie na milovníkov folklórnej piesne. Dňa 10. marca o 18.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční ďalší spevácky dom.
„Po úspešných troch stretnutiach folkloristov a lektorov sme si tohto roku pozvali ďalšieho hosťa, ktorý je známy na celom Slovensku svojím hlasovým fondom
Výstava „Vtáky Gemerskej pahorkatiny“ predstaví výsledky desaťročného výskumu vtáctva tohto územia
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Počas jarných prázdnin Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu „Vtáky Gemerskej pahorkatiny“, ktorá je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a návštevníkov zoznámi s vtáctvo tohto územia. Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. marca 2017 (streda) o 15.00 hodine v priestoroch múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa v ZŠ Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová
Projektový týždeň v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa zameriava predovšetkým na zmysluplné používanie teoretických poznatkov pri napĺňaní zámerov a cieľov prierezových tém. Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa, ktorý prebiehal na prelome januára a februára. Prostredníctvom informácií získaných v odbornej literatúre a na internete žiaci pátrali po nových poznatkoch týkajúcich sa pridelenej témy v jednotlivých ročníkoch. Témy nadväzovali na seba
Viac...
Deň otvorených dverí v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Ľuboslava Lacjaková
Prelomy kalendárnych rokov sú v stredných školách už tradične poznačené snahou osloviť končiace ročníky v základných školách a upozorniť ich na pozitíva „tej jedinej a správnej“ strednej školy. Školské vzdelávacie programy umožnili širšiu profiláciu škôl, takže výber je veľký a populačné ročníky slabé. Navyše, z Revúcej, z mesta, ktoré má štyri stredné školy, pravidelne odchádzajú pätnásťročné deti spod dozoru rodičov, pretože si radšej vyberajú školy vo veľkých mestách.
Obecná knižnica v Gemerskej Polome realizuje projekt akvizície knižničného fondu
Napísal(a) Danka Červenáková
Obecná knižnica v Gemerskej Polome realizuje projekt akvizície knižničného fondu z rozpočtu poskytovateľa Fondu na podporu umenia vo forme dotácie. Názov projektu je „Svet kníh ostrov pokladov“, ktorého cieľom je nakúpiť knihy do knižničného fondu Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, a to za účelom aktualizácie knižničného fondu, skvalitnenia knižnično-informačných služieb, celoživotného vzdelávania širokej verejnosti a vytvorenia kvalitnejších podmienok pre podporu čítania u detí a mládeže,
Putovná výstava o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“
Napísal(a) Tatiana Bachňaková
Pôrodná hmotnosť menšia „ako vrecko múky“, napriek tomu sa rodičia tešia z každého malého pokroku.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho
kraja a Občianske združenie Malíček pozývajú širokú verejnosť na putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“ do priestorov knižnice
v termíne od 6. – 31. marca 2017.
Gemerské grúne na workshope predstavia pestrosť a význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne
Napísal(a) Jaroslav Hric
Farmička.sk a Gemerské grúne, o. z. vás srdečne pozývajú na skvelé včelárske a ovocinárske workshopy so skúsenými lektormi. Naše občianske združenie aj pomocou kurzov a školení približuje ľuďom významné dedičstvo nášho regiónu, kde včelárstvo i ovocinárstvo bolo pevnou súčasťou života ľudí v dedinách i mestách. Chceme formou atraktívnych workshopov predstaviť jednak pestrosť, ale aj význam včelárstva i ovocinárstva v našom regióne, inšpirovať ľudí a naučiť ich ako toto dedičstvo uchovať
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-