Gemersko-malohontské múzeum pozýva na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav 18. mája
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pozýva v piatok 18. mája 2018 na bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstav. 18. máj je medzi múzejníkmi známy ako Medzinárodný deň múzeí, a to od roku 1977. V tento deň múzeá na celom svete oslavujú svoju existenciu a prostredníctvom rôznych aktivít upozorňujú na význam pamäťových inštitúcií a organizácií v našej spoločnosti. V tento deň (18. 5.) návštevníci Gemersko-malohontského múzea nemusia platiť vstupné. Bezplatne si môžu pozrieť stále expozície múzea a aktuálne výstavy, v čase od 8.00 do 16.00 hod. V stálej vlastivednej expozícii múzea môžu vidieť ako predmet mesiaca máj monografiu baníctva regiónu Gemer-Malohont z roku 1907 a v expozícii venovanej
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Pripravené sú obľúbené letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Letné prázdniny znamenajú pre deti čas plný zážitkov, nových skúseností a priateľstiev. Rodič pre dieťa chce to najkrajšie leto, prázdniny a zážitky. Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vám aj v tomto roku ponúka obľúbené denné remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktoré sa uskutočnia v dvoch turnusoch od 9. do 13. júla a od 6. do 10. augusta 2018. „Ak si myslíte, že ručná práca, práca s prírodným materiálom a využívanie tradičných techník je pre vaše deti to pravé, ste na správnej adrese. Deti s odbornými lektormi a zamestnancami strediska vytvárajú v tábore jeden tím, spoločne tvoria, vyrábajú jedinečné a originálne výrobky inšpirované dedičstvom našich predkov," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná. Čo vám ponúkame v tomto roku?
Zochova divadelná Revúca určila postupujúcich na celoštátnu súťaž
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Revúcky dom kultúry v dňoch 26. – 28. apríla 2018 hostil v rámci 44. ročníka krajskej postupovej súťaže a prehliadky amatérskych činoherných divadiel a divadiel mladých divadelníkov z celého kraja. V rámci súťaže sa odbornej porote v zložení Mgr. art. Martina MAŠLÁROVÁ, Mgr. art. Alena LELKOVÁ, Ing. arch. Mgr. art. Michal LOŠONSKÝ, ArtD. predstavilo 15 divadelných súborov, z čoho 10 bolo divadelných súborov dospelých a 5 divadiel mladých. Ako najväčšie pozitívum krajskej prehliadky porota vyzdvihla vysoký počet súťažiacich v porovnaní s ostatnými krajmi aj v kategórii divadla dospelých. Prínosom tiež je dostatočné množstvo nových, začínajúcich súborov, u ktorých je zrejmý potenciál. V rámci trojdňového divadelného maratónu diváci mali možnosť
Výstava kožených výrobkov v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva v nasledujúcich dňoch všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na výstavu kožených výrobkov. V termíne od 14.5. do 1.6.2018 môžete nahliadnuť do sály Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) a dozvedieť sa viac o výstave, či samotnom remesle kožiarstvo, garbiarstvo. Autorka výstavy Petra Oravcová, etnologička z Revúcej, spracovala v priebehu minulého roka terénny výskum, počas ktorého zdokumentovala činnosť dvoch tradičných výrobcov zo stredného Gemera Rudolfa Kubeja a Dušana Petra. Títo dvaja remeselníci sa venujú spracovaniu kože a výrobe kožuškov, opaskov, tašiek, či iných kožených výrobkov. Výstupom tohto bádania je originálna výstava, ktorá v mesiaci máj hosťuje v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Noc múzeí a galérií 2018 v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum otvorí svoje brány aj tento rok v rámci XIV. ročníka podujatia Noc múzeí a galérií, a to v sobotu 19. mája 2018. Od 18.00 hod. až do neskorej noci si budú môcť návštevníci pozrieť zaujímavý program zameraný na vojenskú techniku, zbrane, statické vybavenie či iné zaujímavosti z vojenskej histórie v podaní KVH Anthropoid z Mýta pod Ďumbierom. Nebudú chýbať ani osobné stretnutia so zaujímavými osobnosťami regiónu (maliar Roland Neupauer, keramička Danka Bakšová). Program je obohatený aj o ukážky práce starých počítačov a pútavé prednášky na rôzne témy. Tak ako po iné roky, aj teraz budú počas podujatia návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravuje projekt „Nádhera pod zemou i nad zemou“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre stredoškolskú mládež projekt pod názvom „Nádhera pod zemou i nad zemou“. Séria prezentácií bude rozdelená do troch skupín a realizovať sa budú v termíne od mája 2018 do novembra 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Rok 2018 Európska únia vyhlásila za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Kultúrne dedičstvo zahŕňa zdroje z minulosti v rôznych formách a aspektoch. Patria sem pamiatky, lokality, tradície,
Gemersko-malohontské osvetové stredisko dňa 10. mája 2018 v Revúcej pripravilo v rámci projektu Čaro slova súťaž pod názvom Krásna slovenská reč. Poslaním súťaže je formovanie vzťahu mladých ľudí k rodnému jazyku, rozvíjanie verbálno-komunikačných schopností mládeže, skvalitňovanie ich rečového prejavu, vyhľadávanie talentovaných žiakov, rozvíjanie ich nadania, vytvorenie konkurenčného prostredia na vzájomné porovnávanie svojich schopností. Odborná porota v zložení Tatiana Kršková, Juraj Genčanský a Darina Kišáková rozhodli nasledovne: v I. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Lenka Repáková zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, v II. kategórii na prvom mieste uspela Helena Slivenská zo ZŠ J. Komenského v Revúcej a prvé miesto v III. kategórii získala
Po gemersky hráme, aj si zaspievame * Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M.H.
Gemerské osvetové stredisko už po štvrtýkrát organizuje muzikantský tábor, tento rok v krásnej prírode Slovenského raja. Po vydarených predošlých ročníkoch sa v termíne 20.-24.8.2018 stretnú výnimoční muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti odovzdajú ďalej. Počas týchto dní sa budú môcť mladí hudobníci priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Cieľom tohto projektu je motivovať a vzdelávať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom. Muzikantská dielňa sa bude realizovať v horskom hoteli Geravy, kde budú účastníci ubytovaní a každý deň im bude poskytnutá starostlivosť a výučba lektorov. Strava aj ubytovanie bude zabezpečené. Dielňa sa ukončí vystúpením účastníkov na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 2018.
Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Viac...
Obnovenie premietania filmov v historickom kine Stachanov na Železníku
Napísal(a) Ján Frák
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov v Železníku zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska. Divákom bola predstavená vizualizácia budúcej podoby kina. Zámer ukazoval možné využitie jeho priestorov pre potreby miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Postupne by tu mohlo vzniknúť múzeum s tematikou železorudnej ťažby a miestnej kultúry, priestory kina by bolo možné využívať aj pre rôzne aktivity miestnej komunity.
Príďte si pozrieť múzeum v noci, ktoré vtedy žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Už tradične aj tento rok sa Banícke múzeum v Rožňave ako kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja zapojí do celosvetovo organizovaného podujatia Noc múzeí a galérií. Jeho snahou bude návštevníkom za zvýhodnené vstupné ukázať, že múzeum v noci žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou. Aj interaktívne prvky novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera sa návštevníkom predstavia v inom duchu. Noc múzeí a galérií 2018 sa v Baníckom múzeu v Rožňave začína už v piatok 18.05.2018 celodenným podujatím Andrássyho deň III. pre deti materských a základných škôl, a pre rodiny s deťmi. Od rána až do večera (v čase 9:00-17:00 hod.) v areáli Zážitkového centra Sentinel bude pre deti pripravená bohatá ponuka aktivít na tému doprava, prostredníctvom
Veštba, ktorá zmenila život. Tajomstvá v literatúre II.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre staršie deti základných škôl besedy so slovenskou spisovateľkou Marjou Holécyovou, ktoré sa budú konať v pondelok 21.5.2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Mladá slovenská spisovateľka Marja Holécyová vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na tej istej fakulte si urobila doktorandské štúdium aplikovanej matematiky. „Písať som začala v šestnástich rokoch. Počas prázdnin som si z knižnice požičiavala každý týždeň novú sadu fantasy knižiek
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-