Na športovom popoludní v Gočaltove si všetky deti zasúťažili a vyšantili sa do sýtosti
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 8. júla 2018 obec Gočaltovo (okres Rožňava) zorganizovala športové popoludnie pre deti. Starostka obce Jarmila Pavlíková pozvala dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby urobili ukážky zo svojej činnosti. Dobrovoľní hasiči však prišli s nápadom, že oni sa budú nielen prezentovať, ale skôr si zasúťažia s deťmi v niekoľkých disciplínach a na záver malo prísť prekvapenie. Na miestnom ihrisku sa pripravili disciplíny: hod granátom na cieľ – každé dieťa malo k dispozícii 3 hody, hod hadicou na kuželky - každé dieťa malo po 2 pokusy, hod loptičkou do okien domčeka – každé dieťa malo 2 pokusy, „rytierske hry“ – vyhral ten, kto sa udržal na lavičke, „chytanie rybičiek“ na čas – kto nachytal viac rybičiek za 10 sekúnd.
Malá spomienková slávnosť v Rožňave z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu
Napísal(a) MUDr. Ľubomíra Chromčíková
Vo štvrtok, dňa 5.7.2018 o 15:00 hod. Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave a Mesto Rožňava, podporované Domom Matice slovenskej v Rožňave pod vedením riaditeľky Ing. Zlatky Halkovej, usporiadali na Námestí baníkov v Rožňave malú spomienkovú slávnosť z príležitosti 1155. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 155. výročia založenia Matice slovenskej, ktorú moderovala Ing. Zlatka Halková.
Bratia, vyslaní pápežom Hadrianom II., k nám priniesli svetlo viery a hlavne povolenie na vykonávanie liturgických obradov v staroslovienčine, čím došlo k významnému zabrzdeniu uzurpátorských snáh výbojných Frankov.
DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Čo si myslíte? Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Krátkym humorným príbehom o farárovi, ktorý chodieval na zálety, Vám chceme priblížiť gemerskopolomské nárečie v podobe, v akej sa používalo v prvej polovici 20. storočia. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936. Zapísal ho dialektológ Jozef Szabó (Orlovský).
Poznámka:
Vzhľadom na snahu zjednodušiť čitateľnosť sme v texte urobili drobné úpravy týkajúce sa interpunkcie, splývavej výslovnosti slov, zápisu niektorých špeciálnych znakov, prípadne sme doň doplnili poznámku. Originál textu sa nachádza vedľa tohto príspevku.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 30. júna 2018 uskutočnila vernisáž výstavy Gombasecké momentky. Výstavu otvoril svojím slávnostným príhovorom pri príležitosti 60. výročia Gombaseckých kultúrnych slávností Csemadoku Jenő Görföl, celoštátny tajomník Csemadoku. Obsah výstavy záujemcom priblížila Katalin Bedi, zamestnankyňa Múzejného centra Ferenczy zo Szentendre.
Výstava je fotografickým dokumentom uplynulých šesťdesiat rokov: prináša súčasne objektívny a subjektívny prierez; zachytáva zaujímavé, jedinečné okamihy; umožní návštevníkovi znovu prežiť neopakovateľné festivalové momenty. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Inštitútu pre výskum menšín Fórum,
Z vernisáže výstavy LUX et TENEBRIS v Rožňave
Napísal(a) Mgr. art. Viktória Zatrochová
Vernisáž výstavy Lux et tenebris sa uskutočnila vo štvrtok, 28. júna 2018 o 16.00 hodine. Návštevníkov výstavy ako prvý privítalriaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Následne Mgr. Eva Lázárová - odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave prečítala úvodný text, ktorý predstavil autorky a ich prístup k tvorbe. Po príhovore zahrali Marieta Roxerová DiS. art. a Peter Henriczy. Výstava sa vyhlásila za otvorenú. Autorky divákom predstavujú diela tvorené rôznymi technikami, od lineárnej kresby cez grafické techniky po fotku až animáciu. Mgr. Astrida Kissová vo svojich dielach podáva reflexiu na spoločenské konvencie, podnetom diel sa stáva introspekcia, skúmanie vlastnej identity. Interpretuje osobné spomienky, podáva autorskú výpoveď, predstavuje svoje osobné JA.
Nezabúdajme na našich rodákov zo Slavošoviec, ktorí tiež patria do kroniky obce
Napísal(a) J. Benedikty
V tomto roku si pripomíname 700. výročie prvej zmienky o vzniku našej rodnej obce Slavošovce. Je to významná, neopakovateľná udalosť tohto storočia a žijúca generácia by nemala zabudnúť na nič, čo sa pri jubilejnej storočnici v tejto dobe požaduje. Pamätajme na budúcnosť, ktorá bude čerpať z histórie. Ako rodák zo Slavošoviec sa chcem prihovoriť všetkým rodákom, na ktorých sa postupne časom zabúda. Oni patria tiež do „kroniky obce“ a myslím si, že im patrí uznanie a vďaka za šírenie dobrého mena obce, okrem tých už ocenených z príležitosti osláv 700. výročia vzniku Slavošoviec na slávnostiach 15. –16. júna 2018. Čo urobili pre obec rodáci, ktorí pôsobili v iných mestách? Kto sa zamyslí, možno to aj pochopí.
Vyhodnotili výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI
Napísal(a) G. Jakuvecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásili aj v roku 2018 výtvarnú súťaž v okrese Revúca pod názvom POŽIAR V DOMÁCNOSTI. Do súťaže sa zapojilo 47 detí s 37 prácami z 5 škôl – MŠ Jelšava, ZŠ Jelšava, ZŠ Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Tornaľa a z DHZ Jelšava. Do I. kategórie bolo zaradených 17 prác od 19. detí, do II. kategórie 22 prác od 28. detí a v III. kategórii sme nemali žiadnu odovzdanú prácu. Dňa 18. 04. 2018 vyhodnotila práce komisia nasledovne:
Viac...
Zreštaurované olejomaľby z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia na projekt „Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827 – 1894)“, ktoré sa do múzea dostali darom v roku 2016. Všetky tri zreštaurované obrazy spolu s reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci múzea pozrieť ako predmet mesiaca júl od 2. júla do 31. júla 2018. Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie.
Hviezdne štvrtky v letnom kine na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Anežka Kleinová
Ako je už zvykom, v letných mesiacoch sa premietania filmov presúvajú mimo kinosál - na čerstvý vzduch. Nebude tomu inak ani v Rožňave, kde kino Apollo Gemerského osvetového strediska (GOS) presúva svoje premietanie už tradične pod večernú hviezdnu oblohu. Prvý prázdninový štvrtok 5. júla 2018 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava).
„Skladbou programu sa snažíme osloviť celé spektrum návštevníkov. Ako prvý v ponuke, pre najmenších prázdninujúcich divákov spolu s rodičmi, je pripravený rodinný film a postupne vystriedame komédie, hudobné, romantické a akčné filmy, trochu mystérie a fantasy, nevynecháme ani český film a na záver aj drámu s vojnovou témou," informuje o dramaturgii Anežka Kleinová (GOS).
V Rimavskej Sobote otvoria výstavu Príbehy 20. storočia
Napísal(a) M. Hnát
Putovná výstava Príbehy 20. storočia si našla svoje miesto v Rimavskej Sobote. Od pondelka 2. júla 2018 bude expozícia Príbehy 20. storočia nainštalovaná na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vďaka ústretovosti Banskobystrického kraja a PhDr. Oľgy Bodorovej, riaditeľky múzea, si občania Rimavskej Soboty budú môcť na výstavu vytvoriť svoj vlastný názor, keďže niektorí zastupitelia mesta jej obsah na rokovaní mestského zastupiteľstva odmietli a jej obsah označili za “minoritnú históriu”. Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa a návštevníkom areálu múzea v Rimavskej Sobote bude k dispozícii do nedele 29. júla 2018.
Letné tvorivé dielne pre verejnosť každú stredu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Gemerské osvetové stredisko už tradične organizuje počas letných prázdnin tvorivé dielne pre deti i dospelých. V Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných stried ponúkame kreatívne tvorenie v hrnčiarskej a textilnej dielni. Práca s hlinou bude prebiehať v príjemnom prostredí v hrnčiarskej dielničke, kde vám ponúkame výrobu rôznych dekoratívnych predmetov – mydelničky, anjelika či slniečka. V textilnej dielni pod vedením odbornej lektorky spoznáte rôzne textilné techniky, ako zápästkovú, plstenie na mokro, či maľovanie na textil. „V prípade, že sa vám nepodarí svoj výrobok dokončiť, môžete sa k nám vrátiť ďalšiu stredu. O nové zážitky a nezabudnuteľné okamihy nebude núdza ani v tomto roku,“ poznamenala Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.