Žiaci základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota súťažili z vedomostí o II. svetovej vojne
Napísal(a) J. Pupala
Celookresná súťaž základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota z vedomostnej súťaže o príčinách, podmienkach vzniku a priebehu druhej svetovej vojny, histórie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa uskutočnila dňa 4. mája 2018 v Centre Relax. Do súťaže sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev: ZŠ V. Clementisa Tisovec v zložení: Marek Adamek, Peter Maťko, Štefan Gondáš pod vedením Mgr. Ivany Baníkovej, Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti: Lucia Hedvigová, Diana Kyríliová, Hannan Bodollóova s vedúcou Luciou Ulickou, ZŠ S. Vozára Hrachovo: Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, pod vedením Mgr. Jána Vaculčiaka, ZŠ P. E. Dobšinského Rimavská Sobota: Martina Blahová, Jakub Sojka, Sebastian Bodor s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom,
„Boli ste v Los Angeles, Venezuele, Uzbekistane, Čade, na Novom Zélande a stále máte pocit, že niečo chýba? Pozývame vás do vnútrozemského zahraničia nádhernej krajiny Gemera. Aj napriek tomu, že región leží geograficky blízko stredu krajiny Slovenská republika, je jeho perifériou." Týmito slovami pozývajú autori na prezentáciu s názvom Kino Gemer do kina Apollo v Rožňave 17. mája o 19.00 všetkých záujemcov o históriu, železnice, architektúru, technické pamiatky a cestovanie. „Sme radi, že môžeme knihu, prezentáciu a rozprávanie predstaviť aj Rožňavčanom, hoci, ako sa s úsmevom vyjadril jeden z autorov publikácie Mišo Hudák, dúfa, že ho Gemerčania neukameňujú. My veríme, že návštevníci prezentácie prijmú pohľad ľudí „zvonku" priaznivo, veď ani my, čo sme tu
Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Nové knihy v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome a naše čítaniachtivé MATIČIARKY opäť ako prvé pri hŕbe nových kníh. Popri svojich mnohých aktivitách si nájdu priestor i na knihu, o ktorej potom zaujímavo rozprávajú, až nakazia čítaním aj iných. Dokonca až tak, že do knižnice a ku knihám sa aj po rokoch vrátili ženy, ktoré si mysleli, že na knihy si už nenájdu priestor. Teraz sa pravidelne vracajú a sú vzornými čitateľkami. Momentálne sú v obľube naši slovenskí autori. Historicko-romantické romány z prostredia slovenských hradov od slovenskej spisovateľky Jany Pronskej sú u nás v knižnici vždy vypožičané, dokonca si ich čitatelia rezervujú
Piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne „Dobšinská nota“ patrí Anne Vivien Pál – Baláž
Napísal(a) Ing. Mária Rybárová
Mesto Dobšiná, v spolupráci s H2 Security a Centrom voľného času detí a mládeže Dobšiná zorganizovali 27. apríla 2018 piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne pod názvom „Dobšinská nota“. Spevácka súťaž mala charakter jednokolovej súťaže, v ktorej sa stretli amatérski speváci rôznych vekových kategórií. Tento ročník sa stretlo 22 veľmi kvalitných spevákov z Rožňavy, Dobšinej, Revúcej, Gemerskej Polomy, Rejdovej, Mlyniek, Vyšnej Slanej a Nižnej Slanej. Súťažiaci predviedli jednu pieseň s hudobným podkladom, alebo v doprovode hudobného nástroja. Súťaž oživili tanečným vystúpením dievčatá z centra voľného času zo záujmového útvaru Svet tanca. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Karmen Pál – Balážovej.
V nových knihách sa fajn listuje, voňajú novo, sú zaujímavé, až sa ich chce otvoriť
Napísal(a) dc
Kniha je dokument, ktorý sprevádza našich žiakov, študentov a mnohých dospelých temer denne. Aj žiaci našej Základnej školy v Gemerskej Polome počas každoročných návštev obecnej knižnice mali možnosť oboznámiť sa s novými knihami. Veru neostali „na ocot“. Žiaci zaujali. Najprv, ako to už u detí býva, obzerali knihy len pohľadom a vyberali podľa ilustrácií na obálke knihy. Avšak neostalo pri obzeraní, pri listovaní, zistili, že i taký Leonardo da Vinci, v podobe náučnej
Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Jelšavskí hasiči prijali pozvanie do maďarskeho Tótkomlósa na medzinárodnú súťaž
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dvoch rokoch jelšavskí hasiči aj v tomto roku dostali opäť pozvanie od maďarského družobného mesta Tótkomlós na medzinárodnú súťaž CTIF pre dospelých. V sobotu 28. apríla 2018 sme vo večerných hodinách zavítali ku našim priateľom, k dobrovoľným hasičom v Tótkomlósi. V telocvični prebehol tréning, väčšina súťažiacich z Jelšavy trénovala na túto súťaž prvýkrát. Po tréningu prebehli dlhé rozhovory – výmeny skúseností – s rozhodcami, ale aj s dobrovoľnými hasičmi v hasičskej zbrojnici. Po prezentovaní sa na súťaži v nedeľu ráno v telocvični slovenskej školy sme zistili, že súťažiť budeme s ďalšími 19 kolektívmi z celého Maďarska, ale aj zo Srbska. Na súťaž sa prišli pozrieť aj dobrovoľní hasiči z rumunského Nadlaku, ktorí naše družstvo povzbudzovali. Jelšavskí hasiči dokázali
Viac...
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
V Pohronskom osvetovom stredisku súťažili videoamatéri kraja, z ktorých najlepší budú reprezentovať na celoštátnej prehliadke v Nitre
Napísal(a) MG od
Z Pohronského osvetového strediska v Žiari nad Hronom sme dostali prostredníctvom nášho známeho autora videí i fotografií pána Petra Pobočeka výsledky z krajskej prehliadky CINEAMA 2018, ktorej sa 21. 4. 2018 v Krajskej hvezdárni a planetáriu M. Hella v Žiari nad Hronom zúčastnili aj niekoľkí autori z nášho regiónu. Všetky ocenené filmové diela postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa bude konať v dňoch 8. - 10. 6. 2018 v Galérii Mlyny Cinemas - Nitra. Jeho organizačným garantom je Krajské osvetové stredisko v NR. Vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2018 nájdete nižšie v prílohe tohto príspevku.
Programová ponuka Gemersko-malohontského múzea na máj 2018
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 19. mája 2018 sa všetci môžu tešiť na nočnú prehliadku priestorov piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882). Už po štrnástykrát budú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín, a to v rámci európsky známeho podujatia Noc múzeí a galérií. Kým príde dlho očakávaná noc, všetkých pozývame na vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ v piatok 4. mája o 12.30 hod. a „Spomienka muránskej kameniny“ v utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. Predmetom mesiaca bude monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 7. apríla 2018 zahájilo turistickú sezónu, v rámci ktorej návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav aj v sobotu a nedeľu v čase od 9:00 do 17:00 hod.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-