Gemerský folklórny festival v Rejdovej na svojom 45. ročníku predstaví to najlepšie z Gemera a východného Slovenska
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová srdečne pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 24. až 26. augusta 2018 do Rejdovej na jubilejný 45. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Neopakovateľná atmosféra, írečitá rejdovčina a zmes gemerského nárečia popretkávaná ľubozvučnými piesňami, rezkými tancami a celou plejádou autentického folklóru charakterizujú festivalové dni v rázovitej obci Rejdová. „Nebude tomu ináč ani tohto roku a som presvedčená, že divákom ponúkneme o čosi bohatší program a zaujímavejšie sprievodné aktivity ako za ostatné roky. Dramaturgia tohtoročného jubilejného programu je zameraná na posilnenie regionálnej kultúrnej identity, preto je leitmotívom festivalu „... to najlepšie z Gemera a východného Slovenska,“ hovorí za organizátorov riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote skompletizovalo unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V rokoch 2016 – 2018 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo v dvoch etapách projekt akvizície unikátnej zbierky historickej potápačskej techniky zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Peter Ferdinandy budovaniu tejto jedinečnej zbierky venoval niekoľko desaťročí svojho života. Hlavnú časť zbierky potápačskej techniky múzeum získalo v rokoch 2016 - 2017 (492 zbierkových predmetov). Celková suma vynaložená na kúpu zbierky predstavovala 8 425 €, z toho 8 000 € bolo poskytnutých z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
Plešivecké deti počúvli výzvu Poď sa hrať a hasiči im za to pripravili hasičskú penu
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec (okres Rožňava) v spolupráci s DHZ Plešivec zorganizovali v piatok 3. augusta 2018 v areáli za kultúrnym domom zábavné popoludnie pre deti pod názvom POĎ SA HRAŤ. Počas tohto popoludnia boli pre deti pripravené rôzne zábavno-súťažné hry, kde si deti mohli precvičiť svoju zručnosť.
Dobrovoľný hasičský zbor z Jelšavy (okres Revúca) bol organizátormi oslovený, či by pre deti nepripravil prekvapenie – hasičskú penu. S radosťou sme pozvanie prijali a prekvapenie sa skutočne podarilo. Deti sa vyšantili a osviežili.
Fotografie miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava zachytávajú miesta, okolo ktorých prechádzame možno denno-denne
Napísal(a) P. Horáth
Dňa 26. júla 2018 sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava s názvom Rožňava vo výtvarnej fotografii. O uvoľnenú atmosféru na otvorení výstavy sa postarala trojica hudobníkov: Marieta Roxerová, Peter Henriczy a Dušan Zatroch. Výstavu svojimi príhovormi otvorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave a Štefan Kesi z Fotoklubu PIX-XL Rožňava. Podujatie sa napriek dovolenkovému obdobiu tešilo slušnej účasti. Výstava ponúka netradičný pohľad na Rožňavu skrz približne 50 fotografií od 9 autorov: Andrea Gibasová, Peter Henriczy, Pavol Horváth, Ivan Kerekeš, Štefan Kesi, Gejza Kolesár, Peter Maxin, Jaroslav Ujházy a Ladislav Viszoczky. Autori sa chceli vyhnúť vystavovaniu klasických
Autorská výstava fotografií Jozefa Peniaška v Rožňave - Nerušte moje sny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 8. augusta 2018 o 16.16 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave na otvorenie výstavy fotografií. Autor je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova. Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála. Priznáva, že najprv fotografoval takmer všetko - ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menia a v centre záujmu zostáva človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť. Snívať o fotografovaní začal už v detstve, keď zbadal prvý fotoaparát. Jeho sen sa vyplnil. Naozaj sa stal fotografom, snívanie ho však doteraz neprestalo baviť.
Prečo je hasičská pena aj pre deti z Chyžného taká zaujímavá
Napísal(a) G.J.
Počas letných mesiacov sa na dedinách i mestečkách nášho Gemera najmä pre deti robia rôzne aktivity. Prázdniny sú pre ne na to najvhodnejšou chvíľou, aby sa mohli počas voľna v celej paráde predstaviť a ukázať svoju šikovnosť i dôvtip. Deti sú vďačné a verte, či neverte, ale vždy sa na niečo nezvyčajné tešia. Najmä ak to nesúvisí s vyučovaním, alebo zadávaním rôznych domácich úloh. Presvedčila nás o tom svojím príspevkom pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy, ktorá sa na našej stránke predstavuje rôznymi zaujímavými informáciami z oblasti dobrovoľného hasičstva. Tentoraz si vybrala malú obec Chyžné, ktorá sa nachádza neďaleko Jelšavy a stručne nám napísala:
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať svoje fotografie rožňavský Fotoklub PIX-XL Rožňava
Napísal(a) EHG
„Na každej fotke sú aspoň dvaja – fotograf a divák.“
(A. Adams)
Rožňava má čo ponúknuť, vie očariť bohatou históriou, impozantnou architektúrou, budovami, námestím, charakteristickými uličkami, tajomnými zákutiami....
Starobylá kalvária, katedrála, veže kostolov, dominantná Strážna veža – miesta, ktoré denne vidíte, prešli ste okolo nich nespočetne veľakrát, poznáte ich.
Kolekciou „Rožňava vo výtvarnej fotografii“ sa snažíme prelomiť toto každodenné pozeranie na naše mesto, ponúknuť iný pohľad na poznané, ukázať menej atraktívne rôznym spôsobom, nevidieť iba architektúru, ľudí, kvety, stromy, krajinu..., ale uvidieť farby, svetlo, tiene,
Navždy sa 19. júla 2018 zastavilo srdce dobrovoľného hasiča
Ivana K o v á č a z Jelšavy,
ktorého sme všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi.
V sobotu 21. júla 2018, sme odprevadili na poslednú cestu Zaslúžilého člena Ivana Kováča, čestného predsedu a najstaršieho člena Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Do DPO SR vstúpil v roku 1958. Pôsobil ako preventivár obce a dlhé roky ako predseda DHZ. Ako plynuli roky a nevedel byť aktívne nápomocný aj v zásahovej činnosti, odovzdával svoje skúsenosti mladšej generácii pri rôznych stretnutiach na zbrojnici,
Sirkovanci sa opäť stretli a svojmu rodákovi Jankovi Jasenkovi odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) J. Frák
Občianske združenie Sirkovanci spoločne s Obcou Sirk 14.7.2018 zorganizovalo „Zraz rodákov 2018“. Už v poradí tretie stretnutie sa konalo v kultúrnom dome. Zraz sme otvorili básňou z vlastnej tvorby našej rodáčky Zuzany Hákovej, Ing. Ladislav Čajko sa k účastníkom zrazu prihovoril ako spoluorganizátor predchádzajúcich stretnutí a starosta obce Daniel Fakla všetkých srdečne privítal a poprial príjemnú zábavu. O poslaní Občianskeho združenia Sirkovanci, ako aj našich cieľoch do budúcnosti, informoval člen združenia Tibor Mikluš. Históriu obce Sirk prítomným pripomenul vo svojom príspevku Marián Ziman. Folklórny súbor z Revúčky obohatil stretnutie svojim kultúrnym programom. Počas jeho vystúpenia bola odhalená pamätná tabuľa nášmu rodákovi Jankovi Jasenkovi,
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum z technických príčin dočasne zatvoria
Napísal(a) gmm
Od 30. júla 2018 (pondelok) bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom je výmena starých drevených okien za nové. Výmena okien bude prebiehať v stálej vlastivednej expozícii a vo výstavných priestoroch múzea.
Táto výmena okien je III. etapou rekonštrukcie okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách.
Rožňavské kultúrne leto 2018 – Cesta históriou Rožňavy
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave sa aj v tomto roku zapojilo do úspešnej nedeľnej série aktivít Rožňavského kultúrneho leta 2018, ktorú organizuje Mesto Rožňava. Pod vedením pracovníkov múzea sa záujemcovia oboznámili na Námestí baníkov s fotokópiami keramických emblémov - alegorickými znázorneniami poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy, a troch cností – viery, nádeje a lásky - ktoré boli vyhotovené podľa návrhu Kálmána Tichyho. Najmenší si vyskúšali svoju šikovnosť a tvorivosť v obľúbených tvorivých dielňach. Pre verejnosť boli sprístupnené aj aktuálne výstavy v Galérii Baníckeho múzea, ako LUX et TENEBRIS, Gombasecké momentky, Od ihly po šijací stroj a Absolventská výstava
Nová akvizícia Gemersko-malohontského múzea - Olejomaľby s námetom Muráňa od Júliusa Sándyho (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z Fondu na podporu umenia finančnú dotáciu na projekt „Akvizícia diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) – II. etapa“, v rámci ktorého sa podarilo zo súkromného vlastníctva zakúpiť dve krajinomaľby s motívom hradu Muráň.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom uhorskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku.
Silica zvládla taktické cvičenie dobrovoľných hasičov okresu Rožňava
Napísal(a) M. Terrai
Dobrovoľní hasiči okresu Rožňava sa nestretávajú iba na súťažných akciách, nielen na previerkach pripravenosti, ale aj na súčinnostných taktických cvičeniach (TC). Jedno také TC bolo naplánované na 7. júla 2018 v Silici, kde sa zhromaždili všetky povolané DHZO okresu Rožňava, zaradené v kategorizácii celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, a ktoré dostali aj hasičskú techniku. Plán a projekt TC nám pripravil pán Filip Revúcky (predseda Preventívno-výchovnej komisie pri Územnej organizácii Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Rožňave a zároveň veliteľ DHZ Slavošovce), ktorý si dal na tom záležať, aby všetko bolo správne vypočítané a naplánované. Ostatné potrebné k akcii sme dohodli a zabezpečili prostredníctvom ochotného pána starostu, zároveň
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.