V Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara
Napísal(a) A, Kleinová
V sobotu 14. apríla 2018 zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja už 22. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Zároveň sa v Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara. „Od roku 2008, kedy sme prvýkrát ocenenie Goskarom v súťaži zaviedli, sme ich rozdali 35. Tentokrát putovali dvaja do Košíc a jeden do Popradu," uviedla Anežka Kleinová, organizátorka súťaže.Spomedzi 36 filmov pestrej žánrovej palety - animovaných, hraných, dokumentov aj videoklipov porota vybrala 21 na postup do celoslovenského kola súťaže. V príjemnej atmosfére si mohli filmári pozrieť, čo vytvorila konkurencia,
MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,
U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Kálmán Tichy a múzeum – prednáška v rámci celoročného podujatia Rok Kálmána Tichyho
Napísal(a) Sylvia Holečková
V poradí tretia prednáška z cyklu prednášok venovaných životu a dielu K. Tichyho – Kálmán Tichy a múzeum sa 12. apríla 2018 uskutočnila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Prednášajúca Sylvia Holečková priblížila prítomným osobu K. Tichyho ako zanieteného muzeológa a prostredníctvom svojej prednášky poskytla prierez jeho bohatej a aktívnej činnosti, ktorú vyvíjal v oblasti rožňavského múzejníctva. Zároveň prezentovala ukážku predmetov zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sa viažu k jeho osobnosti. K. Tichy bol v rokoch 1924 – 1945 riaditeľom múzea. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave, neskôr, po zlúčení sa dvoch rožňavských múzeí, sa stal
Spomienka na najväčší požiar v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Apríl 1938
Pred 80 rokmi Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická cirkev pripomínala 150. výročie pristavenie veže kostola, v piatok o 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskry z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a zakrátko boli spolu s vežou v plameňoch. Situáciu komplikoval silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí.
Nebol to žart.
Väčšina hasičských zborov si myslela, že ide o prvoaprílový žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.
V Dome tradičnej kultúry Gemera sa naučíte drôtovať aj drobný keramický riad
Napísal(a) MH
Gemerské osvetové stredisko v termíne 26. apríla t. r. plánuje priblížiť vzácne remeslo prostredníctvom kurzu. Ako ďalšie remeslo, ktoré sa tohto roku bude uchádzať o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, je drotárstvo. Drotárstvo počas približne 200-ročného trvania prekonalo vlastný osobný vývin. Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali výrobky. V Dome tradičnej kultúry Gemera o 16.30 (štvrtok) predstaví lektorka Jarmila Kálmánová základy drotárskej techniky, pomocou ktorej bude drôtovať drobný keramický riad. Toto stretnutie garantuje
Mať to prečítané… pestrofarebný svet Jozefa Kaščáka v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v rámci projektu Tajomstvá v literatúre uskutoční stretnutie s autorom kníh Živá reklama a Farby života Jozefom Kaščákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 25.4.2018 o 10:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Jozef Kaščák vyštudoval Filozofickú fakulta UPJŠ, kombinácia slovenský jazyk a literatúra, dejepis. V pracovnom živote pôsobí na striedačku v rozhlase, televízii a školstve. Od roku 2007 sa pravidelne prihovára poslucháčom Rádio regina Banská Bystrica. „Moje výbery z rozhlasových textov vyšli doposiaľ v dvoch knihách Živá reklama a Farby života.
Ernest Hauser – Obchodník. Spomienková kniha so zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií. Kniha zachytáva smutný životný príbeh obchodníka, autorovho otca, Vojtecha Hausera, ktorého prezývali Apík. Ten si svoje dôležité životné udalosti viedol formou zápiskov. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal „nespoľahlivým“ občanom. Kniha opisuje viaceré životné zlomy autorovho otca – príchod do Banskej Štiavnice, prácu v obchode, až po budovanie kariéry, založenie si rodiny, hospodársku krízu, židovskú otázku, partizánsku vojnu, ústup Nemcov, znárodnenie, zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, a tiež vysťahovanie rodiny.
Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu 22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Publikácia Maroša Detka „Revúca a okolie“ získala 3. miesto v celoštátnej súťaži
Napísal(a) MsÚ Revúca
Mesto Revúca v roku 2017 vydalo knižnú publikáciu revúckeho rodáka a fotografa Maroša Detka pod názvom: „Revúca a okolie“. Autor v nej predstavuje Revúcu a jej blízke okolie prostredníctvom fotografií, ktoré zachytávajú svojským spôsobom tajné zákutia a uličky nášho mesta, kultúrne pamiatky, sakrálne stavby, pestrosť fauny a flóry, ako i krehkú krásu dedičstva nášho regiónu. Kniha je prehľadne a logicky členená na kapitoly: Revúca, Revúčka, Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, Evanjelický a. v. kostol, Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia, Nová budova Prvého slovenského gymnázia, Revúcke školy, Chyžné, Mokrá Lúka, Jelšava, Predná Hora, Muráň a Muránska planina. Knihu dopĺňajú tiež kvalitne napísané a informačne nasýtené popisné texty k fotografiám. Dielo bolo vydané dvojjazyčne, v slovensko - anglickej jazykovej mutácii.
Viac...
Príďte sa do Rožňavy pozrieť, kto získa sošku Goskara - Gemerský variant prestížneho a známeho Oscara
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 14. apríla t. r. organizuje už 22-krát krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama. Ide zároveň o prehliadku amatérskej filmovej tvorby autorov z Košického kraja, ktorá vyhľadáva talentovaných tvorcov, rozvíja ich kreativitu a zároveň dáva možnosť prezentácie a konfrontácie všetkým záujemcom, ktorí tvoria v tejto oblasti záujmovo-umeleckej činnosti. „Realizáciou súťaže vytvárame priestor na rozvíjanie záujmov, umeleckej tvorivosti, nadania a technických schopností v oblasti amatérskej filmovej tvorby, a tiež na umelecké stvárnenie skutočnosti, na vyjadrenie názorov, postojov a skúseností autorov filmových diel," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Vzácne kameninové výrobky z Muráňa prezentuje výstava nainštalovaná v Hradnom múzeu vo Fiľakove
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Hradnom múzeu vo Fiľakove je v týchto dňoch inštalovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje vzácne výrobky z Muráňa z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Pozornosť si určite zaslúži pestrá škála výrobkov s motívom vtáčika a kohútika. V neposlednom rade svojou krásou a rozmanitosťou určite zaujmú výrobky zdobené kvetinovým motívom, maľované voľnou rukou i cez šablónu. Výstava Spomienka muránskej kameniny mala premiéru v septembri 2017 v Rožňave. Vo Fiľakove, kde výstavou otvorili turistickú sezónu na Fiľakovskom hrade, bude inštalovaná do 11. mája 2018 a odtiaľ poputuje do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Beseda o knihách Lenky Vranovej zo Štítnika Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov a Návrat do Kráľovstva drahokamov
Napísal(a) DMS
Tieto dve rozprávkové knihy vyšli tesne pred Veľkou nocou formou e-kníh. Autorkou je Lenka Vranová zo Štítnika, ktorá obe knihy aj sama ilustrovala. Určené sú predovšetkým deťom od 7 rokov, no nielen im. Autorka minulý týždeň absolvovala prvé besedy s deťmi v ZŠ v Štítniku a v Rožňave v ZŠ na Zlatej ulici. Deti si vypočuli ukážky z jej knihy Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov. Kládli veľa zvedavých otázok o všetkom, čo sa týkalo tvorby kníh a ilustrácií, o inšpiráciách a aj o jej stránke na webe. Popritom vyfarbovali maľovanky, ktoré si pre nich dopredu pripravila. Všetko sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej knihy a vydania spomínaných e-kníh. Prostredníctvom jej kníh sa dostanete do sveta fantázie, zaujímavých zápletiek a dobrodružstiev zvláštnej rodinky dúhového čarodejníka Zafíra.
„Obaly a knihy“ - výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice po prvýkrát v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Škola úžitkového výtvarníctva Košice pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v Rožňave, ul. Lipová 3 na výstavu pod názvom „Obaly a knihy“, ktorá potrvá do 5.5.2018. Výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice, odborov Propagačná grafika a Propagačné výtvarníctvo je v priestoroch knižnice po prvýkrát. Pre širokú verejnosť je to v knižnici opäť niečo nové. Prezentujú sa tu ročníkové projekty. „Témy prác týchto dvoch odborov sú iné, ale spája ich funkčnosť, praktickosť a estetika,“ prezradila Mgr. art. Katarína Fazekasová, ktorá vyučuje na škole rôzne predmety a vedie aj krúžok Experimentálne grafické techniky. „Spoločnou témou žiakov propagačné výtvarníctvo bol obal. Žiaci navrhli farebné a výtvarné riešenia obalov na

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-