V Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara

V sobotu 14. apríla 2018 zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja už 22. ročník krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Zároveň sa v Rožňave už po desiatykrát udeľovali najúspešnejším tvorcom zlaté sošky gemerského Oskara. „Od roku 2008, kedy sme prvýkrát ocenenie Goskarom v súťaži zaviedli, sme ich rozdali 35. Tentokrát putovali dvaja do Košíc a jeden do Popradu," uviedla Anežka Kleinová, organizátorka súťaže.Spomedzi 36 filmov pestrej žánrovej palety - animovaných, hraných, dokumentov aj videoklipov porota vybrala 21 na postup do celoslovenského kola súťaže. V príjemnej atmosfére si mohli filmári pozrieť, čo vytvorila konkurencia,

MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí

Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,

U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...

Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.

Kálmán Tichy a múzeum – prednáška v rámci celoročného podujatia Rok Kálmána Tichyho

V poradí tretia prednáška z cyklu prednášok venovaných životu a dielu K. Tichyho – Kálmán Tichy a múzeum sa 12. apríla 2018 uskutočnila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Prítomných privítal Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Prednášajúca Sylvia Holečková priblížila prítomným osobu K. Tichyho ako zanieteného muzeológa a prostredníctvom svojej prednášky poskytla prierez jeho bohatej a aktívnej činnosti, ktorú vyvíjal v oblasti rožňavského múzejníctva. Zároveň prezentovala ukážku predmetov zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sa viažu k jeho osobnosti. K. Tichy bol v rokoch 1924 – 1945 riaditeľom múzea. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave, neskôr, po zlúčení sa dvoch rožňavských múzeí, sa stal

Spomienka na najväčší požiar v Revúcej

Apríl 1938 

Pred 80 rokmi Revúcu zachvátil najväčší požiar v 20. storočí. V tomto roku, keď si evanjelická cirkev pripomínala 150. výročie pristavenie veže kostola, v piatok o 14. hodine vypukol požiar, lebo v ľavom komíne kostola sa vznietili sadze. Iskry z ohňa, ktorý vyšľahol z komína, padali na naolejovanú šindľovú strechu a zakrátko boli spolu s vežou v plameňoch. Situáciu komplikoval silný vietor, ktorý strhával horiace šindle a roznášal ich po okolí. 

Nebol to žart.

Väčšina hasičských zborov si myslela, že ide o prvoaprílový žart, a preto neverili, že Revúca je vo veľkom ohrození.

V Dome tradičnej kultúry Gemera sa naučíte drôtovať aj drobný keramický riad

Gemerské osvetové stredisko v termíne 26. apríla t. r. plánuje priblížiť vzácne remeslo prostredníctvom kurzu. Ako ďalšie remeslo, ktoré sa tohto roku bude uchádzať o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, je drotárstvo. Drotárstvo počas približne 200-ročného trvania prekonalo vlastný osobný vývin. Jedným zo základných prvkov drotárskej výroby bol materiál, ktorý drotári pri svojej práci používali. V začiatočnom období jediným pracovným materiálom drotárov bol drôt. Pomocou neho opravovali hlinený riad i zhotovovali výrobky. V Dome tradičnej kultúry Gemera o 16.30 (štvrtok) predstaví lektorka Jarmila Kálmánová základy drotárskej techniky, pomocou ktorej bude drôtovať drobný keramický riad. Toto stretnutie garantuje

Mať to prečítané… pestrofarebný svet Jozefa Kaščáka v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v rámci projektu Tajomstvá v literatúre uskutoční stretnutie s autorom kníh Živá reklama a Farby života Jozefom Kaščákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v stredu 25.4.2018 o 10:00 hod. v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3. Jozef Kaščák vyštudoval Filozofickú fakulta UPJŠ, kombinácia slovenský jazyk a literatúra, dejepis. V pracovnom živote pôsobí na striedačku v rozhlase, televízii a školstve. Od roku 2007 sa pravidelne prihovára poslucháčom Rádio regina Banská Bystrica. „Moje výbery z rozhlasových textov vyšli doposiaľ v dvoch knihách Živá reklama a Farby života.

Ernest Hauser – Obchodník. Spomienková kniha so zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií

Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka a jeho životných peripetií. Kniha zachytáva smutný životný príbeh obchodníka, autorovho otca, Vojtecha Hausera, ktorého prezývali Apík. Ten si svoje dôležité životné udalosti viedol formou zápiskov. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal „nespoľahlivým“ občanom. Kniha opisuje viaceré životné zlomy autorovho otca – príchod do Banskej Štiavnice, prácu v obchode, až po budovanie kariéry, založenie si rodiny, hospodársku krízu, židovskú otázku, partizánsku vojnu, ústup Nemcov, znárodnenie, zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, a tiež vysťahovanie rodiny.

Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu  22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. 

Publikácia Maroša Detka „Revúca a okolie“ získala 3. miesto v celoštátnej súťaži

Mesto Revúca v roku 2017 vydalo knižnú publikáciu revúckeho rodáka a fotografa Maroša Detka pod názvom: „Revúca a okolie“. Autor v nej predstavuje Revúcu a jej blízke okolie prostredníctvom fotografií, ktoré zachytávajú svojským spôsobom tajné zákutia a uličky nášho mesta, kultúrne pamiatky, sakrálne stavby, pestrosť fauny a flóry, ako i krehkú krásu dedičstva nášho regiónu. Kniha je prehľadne a logicky členená na kapitoly: Revúca, Revúčka, Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, Evanjelický a. v. kostol, Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia, Nová budova Prvého slovenského gymnázia, Revúcke školy, Chyžné, Mokrá Lúka, Jelšava, Predná Hora, Muráň a Muránska planina. Knihu dopĺňajú tiež kvalitne napísané a informačne nasýtené popisné texty k fotografiám. Dielo bolo vydané dvojjazyčne, v slovensko - anglickej jazykovej mutácii. 

Strana 101 z 215