Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Obnovenie premietania filmov v historickom kine Stachanov na Železníku
Napísal(a) Ján Frák
Po dva a polročnej prestávke v historickom kine Stachanov v Železníku zorganizovali Občianske združenia Skryté Poklady Slovenska a Sirkovanci pre miestnych obyvateľov, ale aj nadšencov z okolia, premietanie dokumentárneho filmu „Spomienky na Železník“. Súčasťou premietania bola aj prezentácia zámeru obnovy Národnej kultúrnej pamiatky, budovy miestneho kina. Projekt predstavil Ladislav Bene, predseda OZ Skryté Poklady Slovenska. Divákom bola predstavená vizualizácia budúcej podoby kina. Zámer ukazoval možné využitie jeho priestorov pre potreby miestnych obyvateľov, ale aj turistov. Postupne by tu mohlo vzniknúť múzeum s tematikou železorudnej ťažby a miestnej kultúry, priestory kina by bolo možné využívať aj pre rôzne aktivity miestnej komunity.
Príďte si pozrieť múzeum v noci, ktoré vtedy žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Už tradične aj tento rok sa Banícke múzeum v Rožňave ako kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja zapojí do celosvetovo organizovaného podujatia Noc múzeí a galérií. Jeho snahou bude návštevníkom za zvýhodnené vstupné ukázať, že múzeum v noci žije a dýcha inou, čarovnejšou atmosférou. Aj interaktívne prvky novej Expozície baníctva a hutníctva Gemera sa návštevníkom predstavia v inom duchu. Noc múzeí a galérií 2018 sa v Baníckom múzeu v Rožňave začína už v piatok 18.05.2018 celodenným podujatím Andrássyho deň III. pre deti materských a základných škôl, a pre rodiny s deťmi. Od rána až do večera (v čase 9:00-17:00 hod.) v areáli Zážitkového centra Sentinel bude pre deti pripravená bohatá ponuka aktivít na tému doprava, prostredníctvom
Veštba, ktorá zmenila život. Tajomstvá v literatúre II.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre staršie deti základných škôl besedy so slovenskou spisovateľkou Marjou Holécyovou, ktoré sa budú konať v pondelok 21.5.2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre II, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Mladá slovenská spisovateľka Marja Holécyová vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na tej istej fakulte si urobila doktorandské štúdium aplikovanej matematiky. „Písať som začala v šestnástich rokoch. Počas prázdnin som si z knižnice požičiavala každý týždeň novú sadu fantasy knižiek
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.
Žiaci základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota súťažili z vedomostí o II. svetovej vojne
Napísal(a) J. Pupala
Celookresná súťaž základných a stredných škôl v okrese Rimavská Sobota z vedomostnej súťaže o príčinách, podmienkach vzniku a priebehu druhej svetovej vojny, histórie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa uskutočnila dňa 4. mája 2018 v Centre Relax. Do súťaže sa prihlásilo 9 trojčlenných družstiev: ZŠ V. Clementisa Tisovec v zložení: Marek Adamek, Peter Maťko, Štefan Gondáš pod vedením Mgr. Ivany Baníkovej, Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti: Lucia Hedvigová, Diana Kyríliová, Hannan Bodollóova s vedúcou Luciou Ulickou, ZŠ S. Vozára Hrachovo: Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák, pod vedením Mgr. Jána Vaculčiaka, ZŠ P. E. Dobšinského Rimavská Sobota: Martina Blahová, Jakub Sojka, Sebastian Bodor s vedúcim Mgr. Júliusom Karasom,
„Boli ste v Los Angeles, Venezuele, Uzbekistane, Čade, na Novom Zélande a stále máte pocit, že niečo chýba? Pozývame vás do vnútrozemského zahraničia nádhernej krajiny Gemera. Aj napriek tomu, že región leží geograficky blízko stredu krajiny Slovenská republika, je jeho perifériou." Týmito slovami pozývajú autori na prezentáciu s názvom Kino Gemer do kina Apollo v Rožňave 17. mája o 19.00 všetkých záujemcov o históriu, železnice, architektúru, technické pamiatky a cestovanie. „Sme radi, že môžeme knihu, prezentáciu a rozprávanie predstaviť aj Rožňavčanom, hoci, ako sa s úsmevom vyjadril jeden z autorov publikácie Mišo Hudák, dúfa, že ho Gemerčania neukameňujú. My veríme, že návštevníci prezentácie prijmú pohľad ľudí „zvonku" priaznivo, veď ani my, čo sme tu
Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Beseda v Revúcej s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. o stredovekých dejinách Gemerskej župy
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej 2. mája 2018 organizovalo besedu Stredoveký Gemer s historičkou Mgr. Monikou Tihányiovou, PhD. Na besede bola odprezentovaná aj nová publikácia pani doktorky Bubekovci z Plešivca, ktorú vydalo Občianske združenie Georgius Bubek. Mgr. Monika Tihányiová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou na Katedre histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednáša slovenské stredoveké dejiny. Vo svojej výskumnej činnosti sa zameriava na stredoveké dejiny Gemerskej župy, vrátane dejín osídlenia, cirkevných pomerov, genealógie šľachtických rodov a dejín svetských a sakrálnych stavieb. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách a monografie
Nové knihy v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome a naše čítaniachtivé MATIČIARKY opäť ako prvé pri hŕbe nových kníh. Popri svojich mnohých aktivitách si nájdu priestor i na knihu, o ktorej potom zaujímavo rozprávajú, až nakazia čítaním aj iných. Dokonca až tak, že do knižnice a ku knihám sa aj po rokoch vrátili ženy, ktoré si mysleli, že na knihy si už nenájdu priestor. Teraz sa pravidelne vracajú a sú vzornými čitateľkami. Momentálne sú v obľube naši slovenskí autori. Historicko-romantické romány z prostredia slovenských hradov od slovenskej spisovateľky Jany Pronskej sú u nás v knižnici vždy vypožičané, dokonca si ich čitatelia rezervujú
Viac...
Piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne „Dobšinská nota“ patrí Anne Vivien Pál – Baláž
Napísal(a) Ing. Mária Rybárová
Mesto Dobšiná, v spolupráci s H2 Security a Centrom voľného času detí a mládeže Dobšiná zorganizovali 27. apríla 2018 piaty ročník oblastnej speváckej súťaže v speve modernej piesne pod názvom „Dobšinská nota“. Spevácka súťaž mala charakter jednokolovej súťaže, v ktorej sa stretli amatérski speváci rôznych vekových kategórií. Tento ročník sa stretlo 22 veľmi kvalitných spevákov z Rožňavy, Dobšinej, Revúcej, Gemerskej Polomy, Rejdovej, Mlyniek, Vyšnej Slanej a Nižnej Slanej. Súťažiaci predviedli jednu pieseň s hudobným podkladom, alebo v doprovode hudobného nástroja. Súťaž oživili tanečným vystúpením dievčatá z centra voľného času zo záujmového útvaru Svet tanca. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie Karmen Pál – Balážovej.
V nových knihách sa fajn listuje, voňajú novo, sú zaujímavé, až sa ich chce otvoriť
Napísal(a) dc
Kniha je dokument, ktorý sprevádza našich žiakov, študentov a mnohých dospelých temer denne. Aj žiaci našej Základnej školy v Gemerskej Polome počas každoročných návštev obecnej knižnice mali možnosť oboznámiť sa s novými knihami. Veru neostali „na ocot“. Žiaci zaujali. Najprv, ako to už u detí býva, obzerali knihy len pohľadom a vyberali podľa ilustrácií na obálke knihy. Avšak neostalo pri obzeraní, pri listovaní, zistili, že i taký Leonardo da Vinci, v podobe náučnej
Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale