Tradíciu čistenia a otvárania studničiek v Dome tradičnej kultúry Gemera priblížila folklórna skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) M. Ferenczová,
V stredu 19. apríla 2017, aj napriek nepriaznivému počasiu, prišli priaznivci folklorizmu do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalší folklórny večer, aby sa dozvedeli niečo nové o jarných zvykoch a obyčajoch v hornom Gemeri. Diváci mali príležitosť vidieť scénicky spracovanú tradíciu čistenia a otvárania studničiek v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého i ďalšie spevácko - tanečné čísla.
Banícke múzeum v Rožňave prezentuje živočíšny svet bociana a vlka dravého
Napísal(a) Mgr. Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, budú v dňoch 20.4. - 19.7.2017 prezentované prírodovedné výstavy, ktoré návštevníkom podrobne priblížia život bociana a vlka dravého. Obidve výstavy, ktorých autorom je známy zoológ Miroslav Fulín, sú zamerané na milovníkov prírody a všetkých záujemcov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť so životom bociana a vlka dravého; zvierat, ktoré sú pre verejnosť známe i neznáme, často priam tajomné.
Hodnoty Lindy Holodovej na výstave v Jelšave
Napísal(a) Mestské múzeum Jelšava
Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy HODNOTY autorky Mgr. Mgr. art. Lindy Holodovej 27.04.2017 od 17:00 hod. a následnú výstavu od 28.04.2017 do odvolania.
Výstava Hodnoty je autorským diplomovým projektom umelkyne Mgr. et. Mgr. art. Lindy Holodovej (1987), absolventky katedry sochárstva a priestorovej tvorby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Svoje štúdium absolvovala pod vedením prof. Miroslava Brooša, akad. mal. v ateliéri AT.EX.T. - ateliér experimentálnej tvorby.
Pred nami vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 26. apríla 2017 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
Oslavy 135. výročia narodenia Juraja Kazameka, husľového virtuóza a stretnutie rodákov obce Betliar
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Oslavy sa začali 22.4.2017 o 13-ej hodine privítaním rodákov starostom obce v priestoroch kaštieľa Betliar, po ktorom nasledovala prehliadka priestorov a expozícií múzea s kvalitným sprievodným výkladom. Rodáci mali možnosť vidieť aj kostýmy zo seriálu TV JOJ „1890“, ktoré boli vhodne, s príslušným textom, rozmiestnené v miestnostiach, kde sa natáčali jednotlivé seriálové scény. Po prehliadke múzea sa účastníci osláv premiestnili do priestorov kultúrneho domu, kde prebehli oslavy s bohatým programom v réžii organizátorov.
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave Dotyky – Érintések
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola pod názvom Dotyky – Érintések inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, počas jej trvania navštívili rôzne vekové skupiny. Tých najmenších oslovila hlavne pestrofarebná tvorba súčasných žiakov školy; iných zase zaujala rozmanitosť výtvarných námetov a techník.
Veľkonočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Modrá obloha, rozkvitnuté stromy a kvety, teplé slnečné lúče, rozkošné mláďatá – takto nám veľkonočné sviatky každým rokom ohlasujú príchod jari.
Kúzlo jari očarilo aj nás, a preto sme ju pred sviatkami privítali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave tak ako sa patrí – zorganizovaním veľkonočných tvorivých dielní pre základné školy. Žiaci mali možnosť vyrobiť si veľkonočné ozdoby, ako sú veľkonočný kvetinový veniec, kľúčenka s veľkonočnou ovečkou, kuriatka a zajačiky.
Falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej ako predmet mesiaca máj
Napísal(a) Alexander Botoš
V zbierkovom fonde archeológia je evidovaný kuriózny zbierkový predmet. Predstavuje ho falzifikát hlineného kahanca z mladšej doby rímskej (3. – 4. storočie) s vyobrazením motívu svätojurajskej legendy, známej najskôr od 13. storočia. Hoci ide o falzifikát a nevieme kto a prečo si dal námahu s jeho výrobou, no aj napriek tomu si predmet zasluhuje našu pozornosť. Vystavený bude od 1. do 31. mája 2017 v priestoroch Gemersko-malohontského múzea.
Vysoko hodnotená výtvarná práca žiakov, ale aj odborná a obetavá práca pedagógov školy
Napísal(a) Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave možno v týchto dňoch navštíviť výstavu pod názvom Dotyky – Érintések, ktorá bola nainštalovaná pri príležitosti 20. výročia založenia Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským. Výstavu eklektického salónneho charakteru zostavili pedagogičky školy Alíz Farkas a Irén Ambus z výtvarných prác ako bývalých tak aj súčasných žiakov školy. Odborným garantom je akademický maliar Mgr. Szilárd Fecsó.
Deň noci s pánom Andersenom u nás v knižnici v obci zvanej Gemerská Poloma
Napísal(a) D. Č.Viac...
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
U nás taká obyčaj: Otváranie studničiek s folklórnou skupinou Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na Betliarskej ul. č. 8 pre priaznivcov folklóru a tradičnej ľudovej kultúry dňa 19. apríla 2017 so začiatkom o 18-ej hodine ďalší folklórny večer zameraný na jarné zvykoslovie a tradície v hornom Gemeri. Po veľkonočných sviatkoch príroda ožíva a postupne sa začínajú aj jarné práce, ktoré sprevádzajú rôzne magické úkony. V Rožňavskom Bystrom bývalo zvykom vyčistiť všetky studničky v chotári, aby voda z nich ľuďom
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.
Rožňavské GOSKARY sú rozdané do Košíc, Popradu a Spišskej Novej Vsi
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm zorganizovalo už 21. ročník krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja. Ten sa konal v sobotu 8. apríla 2017 v kine Apollo v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera.
Do Rožňavy sa výberom z regionálnych kôl dostalo 31 snímok z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Popradu. Najvýraznejšie boli zastúpení autori do 16 a do 21 rokov,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-