Pre milovníkov dobrých kníh pripravili vedomostnú súťaž Perly poznania
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre milovníkov dobrých kníh v rámci projektu Tajomstvá v literatúre vedomostnú súťaž Perly poznania v mesiacoch jún až október 2017 pre širokú verejnosť v troch vekových kategóriách. Súťaž z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Ponúkli aj spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí
Napísal(a) mf
V stredu 21. júna v rámci podujatia "U nás taká obyčaj..." v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera prvý letný deň pozdravili folklórne kolektívy Borostyán, Haviar, Kincskereső a Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ktorým na „gemerskú nôtu“ hrala ľudová hudba Ondreja Hlaváča. „Návštevníkom našich pravidelných folklórnych stretnutí sme okrem hudobno-tanečného programu ponúkli aj krátku spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí,
VyKroj sa s Hraškou: Prednáška o ľudovom odeve
Napísal(a) Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým z čoho sa kroj skladal? Ako sa nosil? Ako sa obliekal? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete na prednáške o ľudovom odievaní VyKroj sa s Hraškou. O tom, ako vznikali jednotlivé časti oblečenia v dávnej minulosti nás čiastočne informujú aj archeologické nálezy. Dodnes sa nám zachovali veci, ktoré boli vyrobené z odolnejších materiálov. Človek si chcel oblečením chrániť telo pred poranením či chladom. Ozdobnejšími časťami chcel pripútať pozornosť ostatných.
Špeciálny spevácky dom zameraný na rómske piesne spojený s tancovačkou pri muzike
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo dňa 16. júna špeciálny spevácky dom spojený s tancovačkou pri muzike. Podujatie sa konalo v sále Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave a bolo tentokrát zamerané na rómske piesne a tance. Lektorka speváckeho workshopu Andrea „Bursi“ Rendošová z Košíc v úvode vysvetlila delenie rómskych piesní, pre ktoré sú typické jedno-dvoj slohové texty a obľúbené rôzne popevky, či rytmické napodobňovanie hudobných nástrojov.
Predmetom mesiaca júl v GMM je Spoločenský lexikón z roku 1941
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca júl je Spoločenský lexikón z roku 1941 z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vystavený bude od 1. do 31. júla 2017. Rôznorodosť obsahovej skladby knižnice múzea dokumentujeme i prezentáciou užitočného Spoločenského lexikónu Ľ. Michalského, obsahujúceho slovami autora: „všetky pravidlá dobrých mravov a vhodného spoločenského chovania... lebo nezdvorilý, nepozorný a netaktný úradník nikdy sa nedožije významnejšej kariéry v úrade; neochotný
XXXIV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE pozná víťazov
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2017 sa do súťaže prihlásilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl a jedného 8-ročného gymnázia z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Súťaž sa konala 15. júna 2017 v priestoroch Centra voľného času Relax v Rimavskej Sobote.
U nás taká obyčaj... Na gemerskú nôtu s folklórnymi súbormi Borostyán a Haviar a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Mária Ferenczová
Folklórne večery majú stále miesto v bohatej palete aktivít Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Dramaturgia tohto cyklického podujatia je zameraná na prezentáciu zvykov a obyčajov horného Gemera, ale aj zaujímavých osobností a kolektívov, ktoré sa venujú zachovávaniu ľudových piesní, tancov, tradícií a remesiel. V stredu 21. júna 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera bude opäť znieť hudba a spev. „Tento letný folklórny večer bude zameraný na slovensko-maďarský folklór.
REJDOVÁ 2017 - 44. Gemerský folklórny festival – najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Rejdová tradične koncom augusta organizujú Gemerský folklórny festival. V tomto roku to už bude 44. ročník a uskutoční sa v dňoch 24.- 26. augusta 2017. Vo štvrtok, 24. augusta sa v okresnom meste Rožňava na Námestí baníkov uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival. Pozývať budú folklórne súbory Haviarik, Dubina a Haviar z Rožňavy a zahraničný hosť MRIYA z ukrajinského Ľvova.
Jubilejná konfirmácia v evanjelickom kostole v Rakovnici
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
V Evanjelickej cirkvi znamená konfirmácia slávnostné prijatie mladých pokrstených ľudí medzi dospelých členov cirkvi. V nedeľu 11. júna 2017 sa v ev. kostole v Rakovnici stretli konfirmandi ročníkov 1957 a 1967 z Rožňavského Bystrého a Rakovnice, aby si pripomenuli 50 a 60 rokov od svojej konfirmácie. Od roku 2014 sa na podnet zborovej dozorkyne Marty Lajčákovej, každoročne v našom cirkevnom zbore takto stretávame s jubilujúcimi konfirmandmi, aby sme si spoločne s nimi pripomenuli výročie
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave ŽIŤ v GBM
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstava s názvom Žiť, ktorá je inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave a potrvá do 19. 7. 2017, predstavuje diela súčasných regionálnych výtvarníkov: Veroniky Trnečkovej, Viktórii Zatrochovej a Alexandry Selmeciovej. Je mimoriadne dôležité, aby ich tvorbu spoznali i naši stredoškoláci, keďže sú si s autormi blízki ako vekom, tak aj videním sveta. Po našich pozitívnych skúsenostiach z niektorých bývalých výstav sme sa rozhodli pokračovať v interaktívnej výstavnej pedagogike pre miestnych študentov s cieľom prehĺbiť ich umelecko-estetický rozhľad a získať tak nových potenciálnych obdivovateľov výtvarnej kultúry.
Viac...
FOTOSÚŤAŽ: Pochváľte sa svojimi fotografiami z regiónu
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 5. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2017. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme, a to očami fotografov, ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 4 súťažných kategórií:
Reštaurovanie dvoch olejomalieb zo vzácnych zbierok GMM
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V roku 2016 sa Gemersko-malohontskému múzeu v Rimavskej Sobote (GMM) podarilo získať dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU) na reštaurovanie vzácnych zbierkových predmetov. Jedná sa o dva závesné obrazy – portrét muža v modrom plášti z 18. storočia a figurálnu kompozíciu s kráľom Svätoplukom z 19. storočia. Obidve diela sa do zbierok múzea dostali v júni 1903 darom vtedajšieho Malohontského seniorátu. Predmety doposiaľ neboli reštaurované a ich stav neumožňoval využitie pre výstavné účely.
Múzejno-pedagogická hodina k výstave Šuster drž sa svojho kopyta
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Šuster drž sa svojho kopyta, ktorá je aktuálne inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, navštívili v týchto dňoch žiaci Základnej školy s VjM Materskou školou VjSaM z Krásnohorského Podhradia. Cieľom ich návštevy bola práca na téme samotnej výstavy. Tá im poskytla možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou košických a rožňavských cechov obuvníkov, ktoré sú na výstave podrobne popísané a znázornené.
Dňa 1. júna 2017 sa pod taktovkou pracovníčok Baníckeho múzea v Rožňave konal projektový deň ZŠ Ul. Pionierov Rožňava. Cieľom podujatia bolo spoznať históriu mesta Rožňava a oboznámiť sa s významnými budovami, priamo súvisiacimi s baníckou tradíciou tohto významného kráľovského banského mesta.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.