Obrazy umelca Zemplína Teodora Jozefa Moussona uvidíte na výstave v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Dana Barnová
Teodor Jozef Mousson bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu. Bol zanieteným obdivovateľom a stvárňovateľom tunajšieho kraja a ľudu. Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili v dňoch 16. mája až 30. septembra 2017 o tomto umelcovi v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí výstavu. Vernisáž sa uskutoční v spomínanom zariadení 16. mája 2017 o 16.30 hod.
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Umenie a život má rovnaký zmysel“ - Z vernisáže výstavy ŽIŤ
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa za účasti autoriek 4. mája 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Žiť. Podujatie otvorila Gabriella Badin. Následne jedna z vystavujúcich autoriek, Veronika Trnečková, prítomným odprezentovala samotný obsah výstavy. ŽIŤ je výstava troch mladých talentovaných výtvarníčok z nášho regiónu – Alexandry Selmeciovej, Veroniky Trnečkovej a Viktórii Zatrochovej, ktoré sa rozhodli žiť umeleckým životom, žiť tvorivo v neustálej inšpirácii.
Stručne o vernisáži výstavy Poézia kameniny v Nových Zámkoch
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 4. mája 2017 sa vo výstavných priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch uskutočnila vernisáž putovnej výstavy Baníckeho múzea v Rožňave Poézia kameniny.
Výstava mala premiéru v roku 2015 v Rožňave. V Nových Zámkoch, kde bude inštalovaná do 5. augusta 2017, má piatu reprízu. Prinášame niekoľko fotozáberov z výstavy i z atmosféry vernisáže.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.
Na výstave Maliar Lučenca predstavia život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Vo štvrtok, 11. mája 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy “Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)“. Ide o reprízu výstavy, ktorú usporiadalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v roku 2016, pri príležitosti 140. výročia narodenia umelca. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku) a potrvá do 31. júla 2017.
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováVýstava Poézia kameniny bude mať v Nových Zámkoch piatu reprízu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa bude prezentovať Banícke múzeum v Rožňave v Nitrianskom samosprávnom kraji. Putovná výstava, prezentujúca krásu a rozmanitosť výrobkov niekdajšej kameninovej manufaktúry v Rožňave, bude sprístupnená vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch v termíne od 5. mája do 5. augusta 2017. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. mája o 16.oo hod. V Nových Zámkoch bude mať výstava piatu reprízu. Po úspešnej premiére v roku 2015 na domácej pôde bola výstava
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Viac...
Z vernisáže výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Vernisáž výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko 26. apríla 2017. Slávnostnú atmosféru spríjemnila hrou na akordeón jedna z výtvarníčok - pani Vlasta Bujnovská. Všetky výtvarné práce a fotografie inštalované na výstave postupujú do krajských súťaží. Niektoré aj s čestnými uznaniami a oceneniami v jednotlivých žánroch a kategóriách. Priaznivci výtvarného umenia a umeleckej fotografie majú možnosť vidieť vystavené diela do 12. mája 2017
Z vernisáže výstavy Šuster, drž sa svojho kopyta v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 27. apríla 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Východoslovenského múzea v Košiciach Šuster, drž sa svojho kopyta. Autormi výstavy sú PhDr. Dárius Gašaj a Mgr. Martin Jarinkovič, PhD. Výstava prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až do obdobia 20. storočia.
V Rožňave je doplnená o zbierkové predmety z historického fondu Baníckeho múzea v Rožňave viažuce sa k obuvníckemu a čižmárskemu remeslu, ktoré mali v meste
Z histórie obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach
Napísal(a) PhDr. Dárius Gašaj
V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu Východoslovenského múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, podľa projektu Otvorená zóna – Ulička remesiel, ktorý bol jedným zo siedmich investičných akcií Košického samosprávneho kraja realizovaných v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Dom a jeho dvor, vkomponovaný do „uličky remesiel“, svojimi výstavami a podujatiami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície.
Výstava Šuster, drž sa svojho kopyta prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až po jeho tradície v 20. storočí.
Na okresnej prehliadke Ket som húski pásla... predstavili širokú škálu detských hier a tancov na rôznych úrovniach
Napísal(a) Mária Ferenczová
Detské folklórne súbory rožňavského okresu sa stretli v stredu 19. apríla 2017 v Rožňave, aby v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... predviedli svoje najnovšie programy. Do súťaže sa zapojilo 6 kolektívov: Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskereső a Mládežnícky FS Borostyán z Drnavy, Malý Stromíš z Vlachova, Gemerčatá z Dobšinej a Radzimčok z Vyšnej Slanej. Ich výkony hodnotila odborná porota v zložení Mgr. art. Andrea Pitková, Michal Richtarčík z Košíc, Ján Čarnogurský zo Spišskej Novej Vsi

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-