Ako sme začínali, a ako sa pozeráme na DPO SR a prácu v nej teraz
Napísal(a) Mgr. Michal TerraiV Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená ojedinelá výstava ÚPRAVA VLASOV A POKRÝVKY HLAVY
Napísal(a) M. F.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená výstava fotografií z projektu Oplecko, kamža a čepec. „Vzhľadom na množstvo fotografií, ktoré boli spracované a nebol priestor ich všetky vystaviť, Gemerské osvetové stredisko ich postupne priblíži verejnosti prostredníctvom tematických výstav,“ uviedla Mária Ferenczová, manažérka kultúry z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Teraz ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry možnosť bližšie sa oboznámiť so spôsobom česania vlasov malých dievčat,
Drevený rapkáč – predmet mesiaca jún v GMM - používali aj vo viniciach
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas júna bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený rozmerný drevený rapkáč, používaný v 19. storočí v rimavskosobotských viniciach na plašenie škodcov. Vystavený bude od 1. do 31. júna 2017. Rapkáče patria do skupiny samoznejúcich hudobných nástrojov, kedy je zdrojom zvuku samotné telo nástroja, pričom zvuk vzniká nárazom jazýčka na otáčavé ozubené koliesko. Známe je používanie rapkáčov po zaviazaní zvonov vo veľkonočnom období, od Zeleného štvrtka
Inštruktážno metodické zamestnanie rozhodcov DPO SR sa v týchto dňoch uskutočnilo v Rožňave v priestoroch zasadačky RÚVZ Rožňava. Patrí sa poďakovať za pomoc lektorom, ktorí boli výborní, prísni a ústretoví. Ďakujeme Gabriele Jakubecovej a Jánovi Holovárovi za ich čas a ochotu vysvetliť nové pravidlá, súťažný poriadok a predpisy, ktoré sú potrebné pre rozhodcov, aby sa správne vedeli rozhodnúť pri každej disciplíne na trati, pri útoku v hasičskom športe, ale aj na taktických cvičeniach.
Okresné kolo Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany II. stupňa v Rožňave aj za účasti družstva z Budapešti
Napísal(a) Mgr. Lillian Bronďošová, Štefan Ďurán
V piatok 12.5.2017 sa v areáli Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave konalo okresné kolo Súťaže mladých záchranárov civilnej ochrany II. stupňa základných škôl a osemročných gymnázií, ktoré organizoval Okresný úrad v Rožňave – odbor krízového riadenia v spolupráci s Mestom Rožňava, Územným spolkom Slovenského Červeného kríža a Územnou organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR Rožňava. Prijali sme pozvanie ÚzO DPO SR Rožňava a členovia našej jednotky DHZ Gemerská Poloma
Ženy z evanjelických zborov Gemerského seniorátu sa stretli v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľné popoludnie - dňa 21.5.2017 - bolo na Gemeri venované seniorálnemu stretnutiu evanjelických žien. V sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom prítomných najskôr pozdravila a v krátkosti priblížila aj históriu obce jej starostka Želmíra Gonosová. Moderátorskými vstupmi, celé podujatie nesúce sa v duchu blížiaceho sa 500. výročia reformácie, sprevádzala zborová kaplánka Zuzana Poláková. Vzácnym hosťom podujatia bola velebná sestra farárka Anna Polcková z CZ Bratislava – Staré Mesto,
Zneli zaujímavé tóny citary. Prezentovala sa aj rohovina, z ktorej sa dajú vyrobiť úžitkové aj dekoratívne predmety
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko si v rámci cyklu podujatí U nás taká obyčaj opäť pozvalo veľmi zaujímavých hostí. Majster svojho remesla, etnológ z Regionálneho centra ÚĽUV-u Košice Mgr. Ľudovít Cehelský, citarista Gabriel Ulman a umelecký vedúci Peter Soltész z Mákvirág v Krásnohorskej Dlhej Lúke boli ústredné osoby, ktoré moderátorka spovedala a predstavovala hosťom.
Piesne zo Spiša v Dome tradičnej kultúry Gemera predstavila Marcela Maniaková
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo 17. mája 2017 ďalšie zaujímavé stretnutie spevákov. Podujatie sa tentokrát zameralo na repertoár zo susedného regiónu, Spiš. „Vedúca úspešného Detského folklórneho súboru Šafolka Marcela Maniaková sa na začiatku predstavila v hudobnom vstupe so svojou dcérou Ninou a synom Dominikom. Potom už nasledovala časť edukačná, kedy divákom predstavila región Spiš, folklórne špecifické obce Smižany,
"Aj drevo vie očariť" – reštaurovanie maľovaného nábytku v zbierkach BM v Rožňave za podpory FPU
Napísal(a) Martin Kováč
Zbierkový fond národopisu Baníckeho múzea v Rožňave obsahuje takmer 7000 zbierkových predmetov. Z toho asi 1500 kusov je vyrobených z dreva. Väčšina z nich potrebuje akútny zásah reštaurátora či konzervátora. Už niekoľko rokov sa nám nepodarilo vyčleniť finančné prostriedky na konzerváciu týchto zbierkových predmetov. Keďže drevo je materiál, ktorý sa po určitej dobe rýchlo ničí, je viac než potrebné ho reštaurovať, konzervovať a pravidelne udržiavať v takom stave, aby odolávalo čo najdlhšie zubu času.
Tohtoročnú Noc múzeí a galérií privítalo Banícke múzeum v Rožňave aj so Škodou Sentinel, parným valcom a banským vláčikom
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo tohtoročnú Noc múzeí a galérií vo vynovených priestoroch Zážitkového centra SENTINEL.
V sobotu 20. mája 2017 sa v slovenských múzeách uskutočnil ďalší ročník obľúbeného podujatia Noc múzeí a galérií, ku ktorej sa s bohatým programom aktivít zapojilo aj Banícke múzeum v Rožňave.
Viac...
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pre deti opäť organizuje v Dome tradičnej kultúry Gemera letné remeselnícke tábory
Napísal(a) Valéria Munková
Milí rodičia, máte doma živé striebro, ktoré stále chce spoznávať niečo nové? Tak mu doprajte aktívne vyžitie v tvorivých dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera! Gemerské osvetové stredisko v Rožňave opäť organizuje v Dome tradičnej kultúry Gemera letné remeselnícke tábory. Vítané sú deti vo veku od 7 do 15 rokov, ktoré by radi vyskúšali rôzne tradičné techniky textilnej či keramickej výroby. Denné tábory budú prebiehať počas letných prázdnin v priebehu júla a augusta v dvoch termínoch od 10.7. do 14.7. a od 31.7. do 4.8.2017.
Dôstojný symbolický odpočinok arm. gen. in memoriam Rudolfa Viesta v rodnom meste
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V dňoch 8. mája západná Európa a vazalská stredná Európa slávila 72. výročie konca 2. svetovej vojny v Európe. No platnosť kapitulácie nadobudla účinnosť podľa podpísaného protokolu 9. mája 1945! Nechcem sa pasovať na historika, ale považujem sa za človeka, ktorý nemá zatiaľ „vymytý mozog" z Virginie. Osobne som sa s rodinnými príslušníkmi zúčastnil osláv konca 2. svetovej vojny v Európe na Slavíne dňa 9. mája 2017.
Tisovec štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Začiatkom júna 2017 mesto Tisovec už štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM Tisovec. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci,
Trinásty ročník Noci múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote podporilo 548 návštevníkov
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V sobotu 20. mája 2017 už po trinástykrát ostali brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorené do neskorých nočných hodín. Od 18.00 do 23.00 hod. bol pre návštevníkov pripravený bohatý program v rámci podujatia Noc múzeí a galérií – prezentácia remeselnej výroby, výroba cigánskych tkaničiek a mydla, hudobný recitál, divadlo, živé zvieratá a mnoho iného. Každý 100. návštevník dostal od riaditeľky múzea darček, obdarovaný boli 3 návštevníci. Podujatie celkovo navštívilo 548 návštevníkov, z toho bolo 238 detí.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-