Celoštátny festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2016
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj.
Tri vzácne celodrevené formy z neznámej modrotlačiarskej dielne predstavia v júni v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádzajú tri vzácne celodrevené formy zdobené rastlinno-figurálnym ornamentom, pochádzajúce z 18. storočia z neznámej modrotlačiarskej dielne. Do múzea ich daroval jeden z jeho zakladateľov, Ľudovít Hüvossy, v roku 1882. Súčasťou zbierok je tiež forma zhotovená z mosadzných plieškov v tvare rastlinného úponku, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia,
Slučka pre dvoch v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Bc. Lucia Koreňová
Tragifraška Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica patrí k najvtipnejším hrám z dedičstva slovenskej pôvodnej dramatickej tvorby. Ponúka výborné roly pre troch hercov a bizarný príbeh podivuhodného manželského trojuholníka. Naštudovanie tejto hry ochotníckym Divadelným súborom Daxner z Tisovca dokazuje, že divadelná zábava môže byť profesionálne i umelecky na úrovni.
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Aká bola Noc múzeí a galérií 2016 v Bratislave a v múzeách SNM?
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovensko počas uplynulého víkendu žilo kultúrou viac ako po iné dni. Desiatky múzeí a galérií v 65 mestách a obciach na Slovensku boli otvorené do neskorých nočných hodín a na ich návštevu sa vybrali desaťtisíce ľudí. Noc múzeí a galérií je udalosťou, na ktorú sa mnohí tešia po celý rok. Nielen preto, že uvidia zaujímavé výstavy, ale najmä preto, že sa opäť dozvedia niečo z „kuchyne“ kultúrnych stánkov. Deň a noc si podávali kľučku na ich dverách a zažívali neopakovateľnú atmosféru.
Výtvarné spektrum a AMFO 2016 v Rožňave pozná najlepších autorov
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka boli uzavreté slávnostnou vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov, ktoré sa uskutočnilo 18. mája 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Slávnostnú atmosféru umocnila hrou na akordeón Vlasta Bujnovská, zároveň súťažiaca vo výtvarnej tvorbe.
Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej 1. júna vráti čas v GOS v Rožňave na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli
Napísal(a) Dana Lacková
Aj keď je 1. jún poväčšine venovaný deťom, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo v tento deň tohto roku ďalší „dospelácky“ folklórny večer z cyklu U nás taká obyčaj. Spoločne s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa o 18. 00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave prenesú diváci v čase, vrátia sa späť do polovičky mája, na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, kedy nastáva nedeľa turíčna - Rusadľe.
Stavanie májov vo Vlachove sa zachovalo pod názvom Rusadlie. Tento sviatok patrí k veľmi významným sviatkom kresťanstva a má u nás dlhú tradíciu. Slávi sa na 50. deň po Veľkej noci
na oslavu zoslania Ducha Svätého. Tak ako kedysi sa chlapci už v sobotu ráno schádzajú s pílkami a sekerami, aby išli narúbať máje. Väčšinou sú to brezy, ktoré sa potom zdobia stužkami. Dievka, ktorá už má frajera, dostane červený smrek.
Stavanie májov je jedným z najstarších tradícií, ktorý sa až doteraz udržiava na Gemeri
Napísal(a) MG-OD
Stavanie májov je jedným za najstarších tradičných sviatkov, ktorý sa až doteraz udržiava na celom Gemeri. Počas svojej existencie prešiel všelijakými zmenami i spôsobmi stavania májov. Mohli by sme o ňom tiež povedať, že sa vyznačoval najmä osobnými vzťahmi medzi mládencom a dievčinou symbolizovanými práve mladými stromčekmi, ktoré predstavovali jednoduchosť, skromnosť a krásu. Keďže sa tradícia viazala k mesiacu máj, aj táto tradícia dostala názov Stavanie májov.
Niekoľko myšlienok ku komornej výstave EX LIBRIS EROTICIS
Napísal(a) Eva Lázárová
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila dňa 3. mája 2016 vernisáž výstavy EX LIBRIS EROTICIS. Návštevníkom galérie v týchto dňoch predstavujeme výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorej kurátorom je Mgr. Ivan Havlice – vedúci umelecko – historického odboru múzea. Slovo ex libris pochádza z latinčiny a znamená „ z knihy“. Je to knižná značka, ozdobný lístok, ktorý sa vlepoval do knihy a obsahoval názov ex libris, meno majiteľa knihy a nejaký výtvarný motív.
Viac...
Dve výstavy Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek otvorili v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Kolesárová
Vo štvrtok 12.5.2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo slávnostné otvorenie dvoch výstav s prírodovedným zameraním - Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek. Obidve výstavy boli prevzaté z Východoslovenského múzea Košice.
Výstava s tajomným názvom „Špirhač, gacek, trúlelek“ nám približuje život záhadných tvorov, akými sú pre mnohých z nás netopiere. Názov výstavy sa skladá zo slov, ktorými ich nazývajú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Autorom výstavy je Miroslav Fulín z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý je zároveň aktívnym členom občianskeho združenia Spoločnosť na ochranu netopierov, zameraného nielen na ich ochranu a výskum, ale aj osvetu.
Pozvánka na podujatia Podtatranského múzea v Poprade a v Spišskej Sobote počas Noci v múzeách
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Informácia, ktorú uverejňhujeme, sa týka najmä návštevníkov z Gemera, ktorí v týchto dňoch navštívia Vysoké Tatry, už ako turisti, alebo rekreanti, alebo tiež ako naši krajania žijúci v tomto regióne a sledujú stránku Maj Gemer. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 2016, Noci múzeí 2016 a 140. výročia založenia múzea, Podtatranské múzeum v Poprade nám totiž poslalo pozvánku na túto udalosť, ktorou srdečne pozýva verejnosť na pripravené podujatia:
V GMM sprístupnia výstavu Ladislav Mednyánszky: Kresba
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V rámci XII. ročníka Noci múzeí a galérií – v sobotu, 21. mája 2016 o 18.00 hod. – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Ladislav Mednyánszky: Kresba. Výstava predstaví výber diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc a denníkových ilustrácií, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Spolu s nimi budú vystavené aj kresby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa k nám dostali z pozostalosti šľachtickej rodiny Gömöryovcov zo Širkoviec.
Múzeá, galérie i kaštiele po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené v noci 21. mája
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Brány slovenských múzeí a galérií po roku opäť ostanú pre svojich návštevníkov otvorené aj v noci – Noc múzeí a galérií 2016 je tu. Desiatky inštitúcií finišujú s prípravami na 12. ročník európskeho podujatia, ktoré tento raz padlo na sobotu 21. mája 2016. Noc múzeí a galérií je spojená s Medzinárodným dňom múzeí, ktorým je 18. máj. Počas tohto dňa a noci špeciálne programy a zaujímavé podujatia v múzeách a galériách doplní jedinečná možnosť nahliadnuť do ich depozitárov,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.