školou v Jelšave a členky Klubu dôchodcov v Jelšave. Za ich účasti sa uskutočnilo i žrebovanie vedomostnej súťaže o vzniku písma, tlače a kníh uverejnenej vo februárovom čísle mesačníka Jelšavan. Prvé miesto vyžrebovala predsedníčka Klubu dôchodcov v Jelšave pani Mária Miklová. Knihu Jelšavské povesti získala Loriana Horváthová. Druhé miesto vyžrebovala pani Marta Minďášová a knihu Slovenský spevník obdržala Patrícia Samková. Tretiu cenu vyžrebovala pani Helena Cubová. Knihu Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku vyhrala pani Mária Gajdošová. Posledný marcový týždeň bol vyhlásený Slovenskou asociáciou knižníc za Týždeň slovenských knižníc. Využili sme príležitosť a pozývali do knižnice budúcich čitateľov a používateľov knižničných služieb. Formou informatických príprav pre školy sme sa snažili zaujať deti a žiakov jelšavských škôl. Zábavno-náučné podujatie pod názvom „Už viem kde, a už viem ako“ sme pripravili pre tridsať žiakov Základnej školy s materskou školou v Jelšave.
Rozprávkový vláčik zaviezol deti z materskej školy do zázračnej krajiny Poznatkovo. Informatickej prípravy sa zúčastnilo 19 žiakov 2. triedy materskej školy a 18 detí predškolského veku v sprievode pani učiteliek. Nasledujúci deň sa na podujatí knižnice zúčastnilo 30 žiakov 1. – 5. ročníka Špeciálnej základnej školy v Jelšave. Vyvrcholením podujatí bolo vyhodnotenie výtvarnej súťaže „Knižnica očami detí“. Uskutočnilo sa v piatok 1. apríla v oddelení pre deti a mládež mestskej knižnice. Výtvarné práce hodnotili čitatelia a návštevníci knižnice počas mesiaca marec s nasledovným výsledkom. Na prvom mieste sa umiestnila Kamilka Vojteková. Druhú priečku obsadila Chiara Filická. Treťou výherkyňou sa stala Martinka Kováčiková. Víťazky boli odmenené knižným darom a sladkou odmenou. Ceny do súťaží poskytol primátor mesta MVDr. Milan Kolesár.
V.S.
{gallery}kultura/kniznica/marec{/gallery}
{jcomments on}
Čo priviedlo počas mesiaca knihy v jeden deň do Mestskej knižnice v Jelšave osemdesiatštyri návštevníkov? Doporučený
Napísal(a) V.S.
Marec – mesiac knihy slávime v Mestskej knižnici v Jelšave pravidelne už mnoho rokov. Ponúkame používateľom zaujímavé podnety na vhodné trávenie voľného času prostredníctvom vypožičiavania literatúry, periodík, poskytovania internetových služieb a informácií. Dňa 2. marca 2011 boli sprístupnené priestory mestskej knižnice širokej verejnosti. V tento deň sme zaznamenali rekordnú účasť 84 návštevníkov knižnice. Každý desiaty návštevník bol odmenený zaujímavým darčekom. V popoludňajších hodinách v oddelení pre deti a mládež bol otvorený 5. ročník výtvarnej súťaže na tému „Knižnica očami detí“. Zúčastnilo sa ho 20 detí zo Školského klubu detí pri Základnej škole s materskou
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-