z Gemerskej Panice, Jozef ZIBLER, Róbert LENKEY z Lenky, Róbert GÁL z Rimavskej Soboty, Pavel GALO z Držkoviec, Tomáš TÓTH z Hajnáčky, Ladislav TÓTH z Bátky, Štefan KOROS a Noemi KOROSIOVÁ z Plešivca.
Pred 10 rokmi po prvý raz si organizátori tejto akcie chceli pripomenúť tento sviatok na počesť boja žien za svoje sociálne práva. Organizátori touto akciou chceli pripomenúť, že MDŽ nebol sviatok vymyslený komunistami.
Tento sviatok vyhlásil Medzinárodný kongres žien v Kodani v roku 1910 za sviatok pripomínajúci si boj žien 8. marca 1848, kedy demonštrovali textilné robotníčky v USA /v New Yorku/ za skrátenie pracovnej doby z 12 na 8 hodín denne, zákaz práce v textilných továrňach mladším deťom ako 12 rokov,... Demonštrácie boli rozohnané streľbou polície a organizátorky protestov zatknuté a odsúdené.
Vzhľadom k tomu, že Medzinárodný deň žien boja za sociálne a volebné práva sa organizoval v každej krajine rôzne, Kongres v roku 1920 určil za Medzinárodný deň žien práve 8. marec ako spomienku na 8 marec 1848 v New Yorku a demonštráciu Ruských žien v Petrohrade dňa 8. marca 1917.
O tom, že boj žien za rovnoprávne postavenie v spoločnosti s mužmi je aktuálny aj dnes svedčia, aj údaje o odmeňovaní žien v rovnakých profesiách. (Viď denník Plus jeden deň, strana 2, zo dňa 9. marca 2015.)
Jedným z hlavných požiadaviek žien bola požiadavka volebného práva. Ako prvá krajina priznal ženám Volebné právo ženám Nový Zéland už v roku 1893. Kým v údajne najdemokratickejšej krajine sveta toto právo ženám priznali len v roku 1920, Taliansko 1945, Čína 1949, Švajčiarsko až v roku 1971 a Jordánsko dokonca v roku 1982, a v mnohých krajinách toto právo nemajú dodnes.
Organizátori uvedenej akcie aj touto cestou ďakujú všetkým darcom krvi a tým, ktorí prispeli k úspechu tejto akcie.
JUDr. Jozef Pupala